Dňa 21. mája 1963 bol vo Viedni podpísaný Viedenský dohovor a 29. júla 1960 bol v
Paríži podpísaný Parížsky dohovor. Tieto dva dokumenty zastrešujú podobnú problematiku. Ani jeden štát, ktorý je účastníkom Parížskeho dohovoru nie je súčasne aj účastníkom Viedenského dohovoru a opačne. Preto pri riešení zodpovednosti za jadrové udalosti a škody
vznikali problémy a konflikty pri súčasnej aplikácii oboch dohovorov v prípade, že štáty dotknuté jadrovou udalosťou boli každý účastníkom iného dohovoru.
Za účelom zjednodušenia riešenia takýchto udalostí vznikol a bol vo Viedni 21. septembra 1988 štátmi podpísaný Spoločný protokol.
Tento ustanovuje, ktoré konkrétne články z Viedenského alebo Parížskeho dohovoru sa budú aplikovať v prípade jadrovej udalosti vo vzťahu k zmluvným stranám tohto protokolu. Taktiež sa ustanovuje, podľa ktorého z dvoch dohovorov sa bude posudzovať zodpovednosť za vznik udalosti v jadrovom zariadení, ak je štát účastníkom jedného konkrétneho dohovoru alebo pri vzniku jadrovej udalosti mimo zariadenia, týkajúca sa materiálu počas prepravy, ak materiál pochádza zo zariadenia účastníckeho štátu jedného, napr. Viedenského dohovoru a pri preprave vznikla škoda na území účastníckeho štátu Parížskeho dohovoru. Spoločný protokol ostáva v platnosti dovtedy, kým bude platný Viedenský dohovor a Parížsky dohovor.
Kľúčové body sú sformulované v protokole nasledovne:
Uznesením NR SR č. 71 z 25. januára 1995 vyslovila Národná rada SR súhlas s pristúpením SR k protokolu. Dňa 23. februára 1995 ho schválil aj prezident. Vo vzťahu k SR nadobudol protokol platnosť 14. marca 1996.
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk