Vzhľadom na rozvíjajúce sa mierové využitie jadrovej energie, majúc na zreteli riziká, ktoré s týmto druhom energie súvisia sa vynorila
potreba ustanoviť základné podmienky a minimálne normy na zabezpečenie finančnej ochrany a občianskoprávnej zodpovednosti za spôsobené jadrové škody.
Vznik tohto dohovoru prispel k vytvoreniu priateľskej atmosféry medzi jednotlivými štátmi, ktoré túto energiu využívajú ako aj štátmi, ktoré nevlastnia jadrové zariadenie, ale cítia sa ohrozené možným rizikom jadrovej udalosti. Všetci si totiž uvedomujú, že následky takejto udalosti prekračujú štátne hranice a majú ďalekosiahli dopad.
Viedenský dohovor vznikol 21. mája 1963. Jemu podobný Parížsky dohovor vznikol ešte skôr, 29. júla 1960 v Paríži.
V jednotlivých článkoch dohovoru sa úvodom vymedzujú základné pojmy, napr. jadrový reaktor, jadrová udalosť. Podľa nasledovných článkov sa určuje, ktorý štát, osoba, alebo prevádzkovateľ nesie zodpovednosť za ohrozenie, jadrovú udalosť a z nej plynúcu škodu a aká bude výška finančnej ochrany. Stanovené podmienky platia pre jadrové zariadenia a jadrový materiál pri prevoze z územia jedného štátu na iné
územie. Zodpovednosť pri viacerých vinníkoch sa delí podľa pravidiel. Pri náhrade škody je určený časový limit, do uplynutia ktorého je možné si nárokovať náhradu vzniknutej škody.
Slovenská republika pristúpila k dohovoru svojim uznesením NR SR č. 71 z 25. januára 1995. Prezident SR ho ratifikoval 23. februára 1995. Vo vzťahu k Slovenskej republike nadobudol platnosť 7. júna 1995.
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk