Zmluva o Antarktíde
- Téma : Životné prostredie všeobecne
- Gestor : -
- Miesto prijatia : Washington
- Dátum prijatia : 01.12.1959
- Dátum prijatia na Slovensku : 06.05.1962
- Dátum platnosti : 23.06.1961
- Dokument na stiahnutie : Pdf
Zmluva o Antarktíde (Antarctic Treaty) bola prijatá 1. decembra 1959 vo Washingtone a nadobudla
platnosť 23. júna 1961.
Zmluva patri k prvým medzinárodným multilaterálnym dohovorom, ktoré sa zamerali na riešenie environmentálnych až širších fyziotaktických problémov sveta z regionálneho hľadiska. Prvý raz v histórii sa takýto dohovor vzťahuje na celý kontinent, ktorý sa v záujme vedy a pokroku celého ľudstva môže podľa Zmluvy využívať len na mierové účely a na slobodný vedecký výskum s podporou medzinárodnej spolupráce.
Územné vymedzenie platnosti zmluvy sa určilo južne od 60. rovnobežky južnej zemepisnej šírky, vrátane plávajúcich ľadovcov. Zmluvné strany sa rozdeľujú na 2 kategórie - tzv. konzultatívne štáty, medzi ktoré patri 12 pôvodných signatárov zmluvy (Argentína, Austrália, Belgicko, Chile, Francúzsko, Japonsko, Novy Zéland, Nórsko, Juhoafrická republika, bývalý ZSSR, Veľká Británia, USA) a tzv. nekonzultatívne štáty, vrátane Slovenskej republiky ako nástupníckeho štátu po ČSFR.
Povinnosti zmluvných strán
Pristúpením ku Zmluve zmluvné strany vzali na seba najmä nasledovné záväzky:
- neuskutočňovať v Antarktíde akékoľvek aktivity vojenského charakteru, jadrové výbuchy, ako aj zneškodňovanie rádioaktívneho odpadu,
- chrániť a uchovávať živé (biologické) zdroje Antarktídy (článok 9),
- podporovať vedecké bádanie a medzinárodnú vedeckú spoluprácu na jej území a vyjadrovať sa k otázkam, tykajúcim sa výkonu jurisdikcie v Antarktíde,
- informovať sa vzájomne o plánoch vedeckých prác v Antarktíde, vymieňať si údaje a výsledky vedeckých pozorovaní, zabezpečiť k nim voľný prístup a tiež umožniť výmenu vedeckého personálu medzi výpravami a stanicami,
- dodržiavať oznamovaciu povinnosť voči ostatným zmluvným stranám o všetkých výpravách, staniciach a o každom vojenskom personále či vybavení, určenom na vyslanie do Antarktídy.
Každá zmluvná strana má súčasne právo vymenúvať pozorovateľov pre akúkoľvek inšpekciu v Antarktíde a využívať ju v rozsahu danom Zmluvou.
Zmluva obsahuje aj ďalšie ustanovenia, týkajúce sa riešenia sporov medzi dvomi alebo viacerými zmluvnými stranami vo vzťahu k Antarktíde, o organizovaní a účasti na konferenciách o Antarktíde, o ratifikácii, zmenách a doplnkoch Zmluvy, o uložení ratifikačných listín alebo listín o prístupe atď. Tieto ustanovenia sú obdobné ako u iných medzinárodných dohovorov.
Protokol o ochrane životného prostredia k Zmluve o Antarktíde bol prijatý na XI. zasadnutí osobitnej konzultatívnej schôdze Zmluvy o Antarktíde 4. októbra 1991 v Madride, a to najmä za účelom potreby zvýšenia
ochrany životného prostredia Antarktídy a závislých a pridružených ekosystémov, ako aj posilnenia osobitného právneho a politického postavenia Antarktídy.
Protokol o.i. obsahuje Zásady ochrany životného prostredia Antarktídy po zložkách i súhrnne (článok 3), spoluprácu v tomto smere (článok 6), zákaz činností tykajúcich sa nerastných zdrojov (článok 7), hodnotenie dopadov na životné prostredie (článok 8).
Ďalšie články sa týkajú konzultatívnych schôdzok Zmluvy o Antarktíde a Výboru pre ochranu životného prostredia, ktorého členom sa môže stať i Slovenská republika. Funkciu výboru upravuje článok 12 Protokolu, pôsobnosť a zloženie inšpekcie článok 14. Na zasadnutia Výboru, ktorý prijíma odporúčania pre zmluvné strany, sa ako pozorovatelia prizývajú prezident Vedeckého výboru pre výskum Antarktídy a predseda Vedeckého výboru pre uchovanie morských živých zdrojov Antarktídy.
Protokol obsahuje aj ustanovenia o riešení sporov, voľbe spôsobu pokojného riešenia, postupe pri opatreniach reagujúcich na stav núdze, zodpovednosti za škody a ďalšie v rámci medzinárodného
práva všeobecne zaužívané ustanovenia. Osobitne treba spomenúť Poriadok k protokolu, ktorý ustanovuje zloženie a pôsobnosť arbitrážneho tribunálu.
Súčasťou Protokolu sú 4 prílohy:
- Hodnotenie dopadov na životné prostredie.
- Zachovanie fauny a flóry Antarktídy.
- Odkladanie odpadu a hospodárenie s ním.
- Zabraňovanie znečisťovania mora.
V prílohách sa uvádzajú najmä záväzky zmluvných strán v územnej a druhovej ochrane prírody, v ochrane vôd a pri riešení problémov odpadového hospodárstva. Prvá príloha obsahuje aj postup pri hodnotení a sledovaní životného prostredia Antarktídy a vplyvov ľudských činností, rozosielanie informácií o stave životného prostredia a pri havarijných situáciách.
Uplatňovanie Zmluvy o Antarktíde v SR
Listina o prístupe k Zmluve, ktorú schválilo Národné zhromaždenie 29.
marca 1962 a prezident bývalej ČSSR podpísal 6. mája 1962, bola uložená u štátneho departementu USA 14. júna 1962. V tento deň tiež vstúpila v platnosť pre ČSSR. Vyhlášku o Zmluve
o Antarktíde vydal minister zahraničných vecí 11. júla 1962 pod č. 76 Zbierky zákonov ČSSR.
Slovenská republika sa po rozdelení ČSFR stala samostatnou zmluvnou stranou Zmluvy o Antarktíde od 1. januára 1993. Vláda SR vyjadrila súhlas s návrhom na podpis Protokolu o ochrane životného prostredia k Zmluve o Antarktíde
uznesením č. 754 z 29. septembra 1992.
Sekretariát zmluvy: www.ats.org.ar
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk