Dohovor o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií
- Téma : Životné prostredie všeobecne
- Gestor : Organizácia spojených národov
- Miesto prijatia : Helsinki
- Dátum prijatia : 17.03.1992
- Dátum platnosti : 19.04.2000
- Dokument na stiahnutie : Pdf
Vysoká miera industrializácie v krajinách EÚ priniesla technický a technologický rozvoj spojený s používaním stále väčších množstiev a nových druhov 
nebezpečných látok, ktoré popri pozitívnych výsledkoch majú aj rad negatívnych dopadov ako napríklad aj možnosť vzniku priemyselných havárií. V niektorých prípadoch môžu závažné účinky priemyselnej havárie presiahnuť hranice štátu a ohroziť, prípadne poškodiť život a zdravie ľudí, životné prostredie alebo majetok na území iného štátu.
Jedným zo základných medzinárodných dokumentov v oblasti priemyselnej bezpečnosti uzavretých pod záštitou Európskej hospodárskej komisie OSN je Dohovor o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií (ďalej len dohovor), ktorý bol otvorený na podpis v dňoch 17. a 18. marca 1992 v Helsinkách a následne v sídle OSN v New Yorku do 18. septembra 1992.
Dohovor podpísalo 26 štátov a Európske spoločenstvo. Doposiaľ (september 2019) ho ratifikovalo 41 štátov vrátane Európskeho spoločenstva. Dohovor nadobudol platnosť 19. 4. 2000.
Cieľom dohovoru je v záujme trvalo udržateľného rozvoja na základe princípov medzinárodného práva s prihliadnutím na zásady priateľských susedských vzťahov napomáhať aktívnej spolupráci medzi štátmi pri prevencii priemyselných havárií, pripravenosti na ne, pri ich efektívnom zdolávaní a obmedzovaní ich nepriaznivých účinkov, a to predovšetkým takých, ktoré môžu presiahnuť hranice štátov.
Cieľom dohovoru je tiež zabezpečiť koncepčnú a systematickú činnosť zmluvných strán na úseku:
- prevencie priemyselných havárií, ktoré môžu mať cezhraničné účinky,
- pripravenosti na takéto havárie a
- zdolávania priemyselných havárií vrátane obmedzovania ich (najmä cezhraničných) účinkov na ľudí, životné prostredie a majetok, ako aj potrebnú spoluprácu a vzájomnú pomoc zmluvných strán v uvedených troch oblastiach boja proti priemyselným haváriám.
Niektoré zo záväzkov vyplývajúcich z dohovoru sa vzťahujú:
- na všetky zmluvné strany,
- niektoré len na stranu pôvodu - t. j. na takú zmluvnú stranu, v jurisdikcii ktorej sa stane alebo sa môže stať priemyselná havária,
- niektoré len na dotknutú stranu - t. j. na zmluvnú stranu, ktorá je alebo môže byť dotknutá cezhraničným účinkom priemyselnej havárie,
- niektoré len na zainteresované strany - ktorými sú strana pôvodu a dotknutá strana (strany).
Ide najmä o tieto záväzky:
1. Identifikovať v rámci svojej jurisdikcie tzv. nebezpečné činnosti, t. j. podniky, v ktorých:
- sú prítomné nebezpečné chemické látky a zmesi v množstvách rovnakých alebo vyšších, ako sú prahové množstvá uvedené v Prílohe I dohovoru (rovnaké prahové množstvá ako pre podniky kategórie B v zmysle zákona NR SR č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- s ohľadom na ich umiestnenie prípadná priemyselná havária môže mať závažné cezhraničné účinky na život alebo zdravie ľudí, životné prostredie alebo majetok, a upovedomiť o tom dotknuté strany.
2. Prijímať potrebné legislatívne, administratívne, systémové a iné regulatívne opatrenia na zabezpečenie adekvátnej prevencie priemyselných havárií a pripravenosti na ne, ako aj na zdolávanie priemyselných havárií (ak k nim dôjde aj napriek vykonaným preventívnym opatreniam) a na zmierňovanie ich (najmä cezhraničných) účinkov.
3. Vzájomne spolupracovať pri ochrane ľudí a životného prostredia pred priemyselnými haváriami najmä:
- aplikovaním opatrení na ich prevenciu, znižovaním ich frekvencie a závažnosti a zmierňovaním ich účinkov,
- umožňovaním výmeny informácií, poznatkov, technológií, prostriedkov a metód na prevenciu priemyselných havárií, na pripravenosť na ne, ako aj na ich zdolávanie a zmierňovanie ich následkov (vrátane potrebnej sanácie),
- potrebnými konzultáciami pri identifikácii a oznamovaní nebezpečných činností (existujúcich i pripravovaných), ako aj pri plánovaní územného rozvoja v ohrozených oblastiach,
- zabezpečovaním obdobnej informovanosti verejnosti dotknutej strany o rizikách a o vzniku priemyselnej havárie vzniknutej na území strany pôvodu, ako aj jej prístupu k prípadnému procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment - EIA) a ďalším konaniam súvisiacim s možnosťou vyjadrenia stanovísk, pripomienok a pod., ako verejnosti strany pôvodu - podrobnosti by na základe reciprocity spravidla mali upresniť bilaterálne alebo multilaterálne zmluvy,
- výmenou potrebných údajov a inými formami spolupráce pri vypracúvaní tzv. vonkajších havarijných plánov (naše plány ochrany obyvateľstva) vrátane ich prípadného spoločného vypracúvania, precvičovania a pod.
4. Určiť alebo zriadiť jeden alebo niekoľko príslušných (kompetentných) orgánov na účely tohto dohovoru.
5. Zabezpečiť vytvorenie a spoľahlivú prevádzku kompatibilných a účinných systémov cezhraničného oznamovania priemyselných havárií na príslušných úrovniach vrátane potrebného školenia a cvičenia príslušného personálu.
6. Určiť jedno kontaktné miesto na zasielanie oznámení (varovaní) o vzniknutých priemyselných haváriách dotknutým stranám a jedno kontaktné miesto na účely poskytovania vzájomnej pomoci, t. j. na odosielanie a prijímanie žiadostí o pomoc v prípade priemyselnej havárie. Vhodné je, ak sú obe funkcie spojené v jednom mieste.
7. Oznámiť prostredníctvom sekretariátu dohovoru ostatným zmluvným stranám určenie príslušných orgánov (bod 4) a kontaktných centier (bod 6), ako aj príslušné zmeny v tejto oblasti.
8. Podľa potreby uzatvoriť (prípadne upresniť existujúce) bilaterálne alebo multilaterálne zmluvy na zefektívnenie plnenia princípov a záväzkov tohto dohovoru vrátane režimu poskytovania vzájomnej pomoci v
prípade priemyselnej havárie.
Koordinačným orgánom dohovoru je v zmysle jeho článku 18 Konferencia zmluvných strán, ktorej zasadnutia sa konajú najmenej raz za 2 roky.
Bývalá ČSFR nepodpísala Helsinský dohovor, ani k nemu nepristúpila. Vláda SR ešte v rámci bývalej ČSFR sa otázkou podpísania Helsinského dohovoru zaoberala v roku 1992 a prijala uznesenie č. 630/1992.
Na základe plánu práce vlády SR na rok 1996 minister životného prostredia predložil na rokovanie vlády Správu o stave prípravy o vplyvoch priemyselných havárií presahujúcich štátne hranice cezhraničných vplyvoch priemyselných havárií. Po jeho prerokovaní vláda SR prijala uznesenie č. 569/1996 z 27. augusta 1996, ktorým:
a) zrušila svoje uznesenie č. 194/1995,
b) uložila:
- povinnosť legislatívnej prípravy zákona o haváriách,
- zabezpečovať činnosť vyššie uvedenej medzirezortnej koordinačno-kontrolnej skupiny.
Prezident SR podpísal listinu o prístupe k dohovoru 26. augusta 2000. Listina o prístupe bola uložená u generálneho tajomníka OSN, depozitára dohovoru, 9. septembra 2003. Dohovor pre SR nadobudol platnosť 8. 12. 2003.
Na základe zmien týkajúcich sa zavedenia Globálneho harmonizovaného systému klasifikácie a označovania chemikálii s čím súvisela aktualizácia kategórii látok, zmesí a uvedených látok a ich prahových množstiev bolo 1. decembra 2014 prijaté rozhodnutie Rady 2014/871/EÚ o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie na ôsmom zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií, pokiaľ ide o návrhy na zmenu prílohy I k tomuto dohovoru. Zmenou sa dosiahol úplný súlad prílohy I k dohovoru s prílohou I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ.
Platná právna úprava v tejto oblasti
Európska únia:
- Dohovor o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií,
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES,
- rozhodnutie Rady 2014/871/EÚ z 1. decembra 2014 o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie na ôsmom zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií, pokiaľ ide o návrhy na zmenu prílohy I k tomuto dohovoru,
- rozhodnutie Európskeho parlamentu a rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany,
- rozhodnutie Rady z 23. marca 1998 č. 98/685/ES, ktorým k tomuto dohovoru pristúpilo Európske spoločenstvo ako celok a zároveň sa tak umožnilo členským štátom EÚ urýchliť ich proces ratifikácie, prístupu alebo prijatia tohto dohovoru.
Slovenská republika:
- zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov,
- zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- zákon NR SR č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov,
- zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov,
- zákon NR SR č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov,
- zákon NR SR č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- zákon NR SR č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko,
- nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov,
- komplexná právna úprava odpadového hospodárstva, ochrany vôd a ochrany ovzdušia vrátane príslušných vykonávacích predpisov,
- prislúchajúce vykonávacie vyhlášky k vyššie uvedeným zákonom.
V súčasnosti je prevencia závažných priemyselných havárií v EÚ upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných priemyselných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES, tzv. smernica SEVESO III.
V SR je táto problematika riešená zákonom NR SR č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2015 a vyhláškou MŽP SR č. 198/2015 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Kompetentnými orgánmi na účely tohto dohovoru sú Ministerstvo životného prostredia SR ako gestor a Ministerstvo vnútra SR.