Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva (Convention on Wetlands of International Importance especially as Waterfowl Habitats), známy aj ako Ramsarská konvencia podľa miesta prijatia, je medzivládny dohovor zameraný na ochranu a múdre využívanie mokradí. Je považovaný za vôbec prvú z novodobých globálnych medzinárodných zmlúv o ochrane a rozumnom využívaní prírodných zdrojov. Ochrana mokradí sa stala predmetom medzinárodnej spolupráce najmä z toho dôvodu, že veľký úbytok a nerozumné využívanie mokradí spôsobili na celom svete vážne ohrozenie mokraďových ekosystémov, ako aj druhov, ktoré sú na ne existenčne viazané. Jedným z hlavných impulzov pre vytvorenie Dohovoru bol už začiatkom šesťdesiatych rokov práve alarmujúci pokles početnosti populácií mnohých druhov vodných vtákov (najmä kačíc) a rastúca potreba ochrany biotopov najmä sťahovavých druhov vodných vtákov - preto sú v jeho názve slová "predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva".
Dohovor bol prijatý v Ramsare (Irán) 2. februára 1971 a platnosť nadobudol 21. decembra 1975. Od svojho prijatia bol Dohovor dva razy modifikovaný - tzv. Parížskym protokolom (Protokol o zmene Dohovoru) 3. decembra 1982 a radom dodatkov v roku 1987 (tzv. Dodatky z Reginy).
Na 21. zasadnutí Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiro (UNCED 1992) bolo navrhnuté, aby sa k Ramsarskej konvencii pripojili všetky členské štáty OSN (Agenda 21. kapitola 18.39). K roku 2015 má Ramsarská konvencia 169 zmluvných strán a na Zozname mokradí medzinárodného významu je 2 241 mokradí, ktoré zaberali celkovú plochu 215,2 mil. ha.
Dohovor spravuje nezávislý sekretariát, označovaný ako Byro, ktorý sa nachádza v ústredí IUCN v Glande vo Švajčiarsku. Zoznam medzinárodne významných mokradí spravuje, dopĺňa a spresňuje prostredníctvom tzv. Ramsarskej databázy Wetlands International (predtým International Waterfowl and Wetlands Research Bureau - IWRB) vo Wageningene v Holandsku. Ako depozitár Dohovoru slúži organizácia OSN pre výchovu, vzdelávanie a kultúru (UNESCO).
Zástupcovia členských štátov sa stretávajú najmenej každé 3 roky na konferencii zmluvných strán (v období medzi konferenciami sa zvolávajú tzv. regionálne schôdzky jednotlivých kontinentov). Konferencia sa zaoberá najmä (článok 6):
Povinnosti zmluvných strán
Zmluvné strany pristúpením k Dohovoru prijali na seba najmä nasledujúce záväzky:
1. Ochrana a múdre využívanie mokradí
Zmluvné štáty môžu kedykoľvek doplniť nové mokrade do Zoznamu, prípadne rozšíriť hranice už zapísaných lokalít. Počet zahrnutých mokradí u jednotlivých krajín dosahuje až niekoľko desiatok (napr. Dánsko 38, Austrália 49, Írsko 45, Taliansko 46, Veľká Británia dokonca 107).
Mokrade nemusia byť len medzinárodne významné, aby požívali ochranu podľa Ramsarskej konvencie. Samotná skutočnosť, že štát je zúčastnenou stranou konvencie, môže byť využitá pre ochranu mokradí a prevenciu ich nevhodného využívania alebo degradácie.
Koncept múdreho využívaním mokradí bol definovaný ako "dlhodobo udržateľné využívanie v prospech ľudstva bez narušenia prírodných vlastností daného ekosystému".
Základom pre múdre využívanie mokradí je vypracovanie príslušných koncepcií (stratégií) na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Múdre využívanie mokradí vyžaduje hlavne koordinovaný prístup na národnej úrovni. Na miestnej úrovni má pri tvorbe takejto koncepcie kľúčový význam predovšetkým zainteresovanie miestneho obyvateľstva v procese rozhodovania týkajúceho sa využívania mokradí, vrátane poskytovania informácií o plánovaných aktivitách smerujúcich k rozumnému využívaniu mokradí.
2. Výskum, výchova a vzdelávanie
3. Medzinárodná spolupráca
Ako Ramsarský dohovor pomáha chrániť mokrade
Dohovor má významnú úlohu pri prevencii a náprave škodlivých zmien v mokraďových územiach v členských krajinách. Štatút "ramsarskej lokality" často znamená, že daná lokalita sa postupne dostane do povedomia ako "niečo výnimočné" je jej potom najmä zo strany štátnych orgánov venovaná "nadštandartná" pozornosť v porovnaní s ostatnými chránenými územiami. V praxi sa to často prejavuje napr. prednostným pridelením finančných prostriedkov na zabezpečenie výskumu, ochrany alebo starostlivosti o danú lokalitu, prípadne "tvrdším" postojom štátnych orgánov v prípade pripravovaných investičných zámerov, ktoré by mohli mať na danú lokalitu negatívny dopad.
Kritéria pre výber mokradí medzinárodného významu
Kritéria pre identifikáciu medzinárodne významných mokradí boli prijaté konferenciou zmluvných strán v záujme zjednotenia prístupov v rôznych krajinách. Pretože pôvodne bola Ramsarská konvencia zameraná predovšetkým na ochranu vodného vtáctva, aj kritéria sú založené najmä na tejto skupine živočíchov. V súčasnosti však už boli prijaté nové kritéria, ktoré zohľadňujú aj iné živočíšne skupiny (napr. ryby) a pripravujú sa aj pre ďalšie (cicavce, bezstavovce).
Mokraď možno považovať za medzinárodne významnú, ak spĺňa aspoň jedno z nižšie uvedených kritérií:
1. Kritéria pre reprezentatívne alebo jedinečné mokrade:
Mokraď by mala byť považovaná za medzinárodne významnú, ak:
a) je to obzvlášť dobrý reprezentatívny príklad prírodnej alebo prirodzenej mokrade, charakteristickej pre danú biogeografickú oblasť, alebo
b) je to obzvlášť dobrý reprezentatívny príklad prírodnej alebo prirodzenej mokrade, charakteristickej pre viac ako jednu biogeografickú oblasť, alebo
c) je to obzvlášť dobrý reprezentatívny príklad mokrade, ktorá má významnú hydrologickú, biologickú alebo ekologickú úlohu v prirodzenom fungovaní veľkého povodia rieky alebo pobrežného ekosystému, najmä keď sa nachádza v cezhraničnej polohe, alebo
d) je to príklad špecifického typu mokrade, vzácneho alebo neobvyklého v danej biogeografickej oblasti.
2. Všeobecné kritéria založené na rastlinstve alebo živočíšstve:
Mokraď môže byť považovaná za medzinárodne významnú, keď:
a) sa v nej nachádza dostatočne veľká populácia vzácnych, zraniteľných alebo ohrozených druhov alebo poddruhov rastlín alebo živočíchov, alebo dostatočne veľký počet jedincov niektorého alebo viacerých takýchto druhov, alebo
b) má osobitný význam pre zachovanie genetickej a ekologickej diverzity oblasti vzhľadom ku kvalite a významu jej flóry a fauny, alebo
c) má osobitný význam ako biotop rastlín alebo živočíchov v kritickom štádiu ich biologického cyklu, alebo
d) má osobitný význam pre jeden alebo viac druhov endemických rastlín alebo živočíchov, alebo spoločenstiev.
3. Špecifické kritéria založené na vodnom vtáctve:
Mokraď môže byť považovaná za medzinárodne významnú, ak:
a) sa v nej pravidelne vyskytuje viac ako 20 000 vodných vtákov, alebo
b) sa v nej pravidelne vyskytujú významné počty jedincov z osobitných skupín vodných vtákov indikujúcich význam, produktivitu alebo diverzitu mokrade, alebo
c) v prípade, že sú známe údaje o početnosti populácie, mokraď je pravidelne využívaná aspoň 1 % jedincov populácie jedného druhu alebo poddruhu vodného vtáctva.
4. Špecifické kritéria založené na rybách:
Za medzinárodne významnú možno považovať mokraď, ktorú:
a) osídľuje významný počet pôvodných poddruhov, druhov a čeľadí rýb, ich vývojových štádií, medzidruhových vzťahov, alebo populácie, ktoré sú typické pre úžitok a hodnotu mokrade a tak prispievajú ku globálnej biologickej diverzite, alebo
b) je dôležitým zdrojom potravy rýb, neresiskom, odchovňou mlade alebo migračnou cestou, od ktorej závisia populácie rýb mokrade, alebo mimo nej.
Uplatňovanie Ramsarského dohovoru v SR
Slovenská republika začala plniť záväzky vyplývajúce Ramsarského dohovoru po pristúpení ČSFR k tomuto Dohovoru. Toto sa uskutočnilo uložením listiny o prístupe ČSFR k Protokolu o zmene Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva u generálneho riaditeľa OSN pre školstvo, vedu a kultúru, depozitára Protokolu, 2. júla 1990.
ČSFR určila 8 mokradí na zaradenie do Zoznamu medzinárodne významných mokradí. Z územia Slovenska to boli tieto 4 mokrade - Šúr, Senné-rybníky, Parížske močiare a Číčovské mŕtve rameno.
Slovenská republika sa po rozdelení ČSFR stala samostatnou zmluvnou stranou Ramsarského dohovoru od 1.1.1993. K 26.5.1993 bol počet mokradí Slovenska, zaradených do Zoznamu, rozšírený o ďalšie tri - Niva Moravy, Dunajské luhy a Latorica a 17.2.1998 pribudlo ďalších päť lokalít - Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Poiplie, Mokrade Oravskej kotliny a Rieka Orava a jej prítoky. V roku 2001 k nim pribudla Domica, v roku 2004 Tisa a zatiaľ poslednou 14. lokalitou sa stali Jaskyne Demänovskej doliny (2006).
Názov mokrade | Plocha (ha) | Okres | Dátum zapísania |
1. Parížske močiare | 184,0 | Nové Zámky | 2.7.1990 |
2. Šúr | 1 136,6 | Pezinok | 2.7.1990 |
3. NPR Senné - rybníky | 424,6 | Michalovce | 2.7.1990 |
4. Dunajské luhy | 14 488,0 | Bratislava II, V, Senec, D. Streda, Komárno | 26.5.1993 |
5. Niva Moravy | 5 380,0 | Bratislava IV, Malacky, Senica, Skalica | 26.5.1993 |
6. Latorica | 4 404,7 | Michalovce, Trebišov | 26.5.1993 |
7. Alúvium Rudavy | 560,0 | Malacky, Senica | 17.2.1998 |
8. Mokrade Turca | 750,0 | Martin, Turčianske Teplice | 17.2.1998 |
9. Poiplie | 410,9 | Levice, Veľký Krtíš | 17.2.1998 |
10. Mokrade Oravskej kotliny | 9 287,0 | Námestovo, Tvrdošín | 17.2.1998 |
11. Rieka Orava a jej prítoky | 865,0 | Dolný Kubín, Tvrdošín | 17.2.1998 |
12. Domica | 621,8 | Rožňava | 2.2.2001 |
13. Tisa | 734,6 | Trebišov | 4.12.2004 |
14. Jaskyne Demänovskej doliny | 1 448,0 | Liptovský Mikuláš | 17.11.2006 |
Spolu | 40 695 | 0,8 % z územia SR |
Výkonným orgánom, zodpovedným za implementáciu Ramsarského dohovoru v SR, je Ministerstvo životného prostredia SR. Jeho poradným a koordinačným orgánom je Slovenský ramsarský výbor, zložený zo zástupcov štyroch rezortov, odborných a vedeckých inštitúcií a mimovládnych organizácií. Na plnenie záväzkov Ramsarského dohovoru MŽP SR vypracuváva Akčné plány.
Bližšie informácie:
Zdroj: Štátna ochrana prírody SR www.sopsr.sk
Aktualizované: júl 2016