Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES)

  • Téma : Ochrana prírody
  • Gestor : Organizácia spojených národov
  • Miesto prijatia : Washington
  • Dátum prijatia : 03.03.1973
  • Dátum prijatia na Slovensku : 28.02.1992
  • Dátum platnosti : 01.07.1975
  • Dokument na stiahnutie : Pdf

Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora), bol prijatý 3. marca 1973 vo Washingtone a nadobudol platnosť na základe svojho článku 22 ods.1 dňom 1. júla 1975. Dohovor bol neskôr doplnený a pozmenený. Podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Washingtonský dohovor a známy je aj pod anglickou skratkou CITES.

CITES je považovaný za jeden z hlavných nástrojov svetovej stratégie ochrany prírody (World Conservation Strategy) a je súčasťou programu stratégie trvalo udržateľného života "Staráme sa o Zem", vyhláseného v roku 1991 pod patronátom Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), Svetovej únie ochrany prírody (IUCN) a Svetového fondu pre prírodu (WWF).

Pravidelné stretnutia zástupcov zmluvných strán Dohovoru sa konajú každý druhý rok. Sídlo sekretariátu CITES bolo pôvodne pri WWF v Gland, v súčasnosti je v Ženeve.

Cieľom dohovoru je zabezpečiť medzinárodnú spoluprácu pri záchrane ohrozených druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín pred vyhubením vplyvom nadmernej exploatácie pri medzinárodnom obchode. Dohovor predovšetkým obmedzuje obchod s jedincami ohrozených druhov nadobudnutých z voľnej prírody a kontroluje obchod s jedincami odchovaných v zajatí alebo vypestovanými v kultúre. V zmysle Dohovoru je obchod definovaný ako "akýkoľvek vývoz, reexport, dovoz a introdukcia z mora".

Ohrozené druhy živočíchov a rastlín sú rozdelené do troch základných kategórií (príloh Dohovoru):

Príloha I (článok II, bod 1)
Druhy ohrozené vyhubením, ktoré sú, alebo môžu byť obchodom nepriaznivo ovplyvňované. Obchod s exemplármi týchto druhov musí byť predmetom mimoriadne prísnych opatrení, aby naďalej neohrozoval ich prežitie, a možno ho povoľovať len za výnimočných okolností (je upravený článkom III).

Z druhov, ktoré sa vyskytujú aj na území Slovenska je v Prílohe I zaradený orliak morský (Haliaeetus albicilla), orol kráľovský (Aquila heliaca), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), vydra riečna (Lutra lutra) a dva vzácne zatúlance - sokol lovecký (Falco rusticolus) a hvizdák tenkozobý (Numenius tenuirostris), z rastlín všetky druhy z čeľade vstavačovitých (Orchideaceae), cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), snežienka jarná (Galanthus nivalis) a šternbergia jesienkovitá (Sternbergia colchicifolia).

Príloha II (článok II, bod 2)
a. Druhy, ktoré, aj keď nie sú bezprostredne ohrozené vyhubením, by sa nimi mohli stať, keby obchod s exemplármi týchto druhov nebol podriadený prísnym opatreniam zabraňujúcim takému ich využívaniu, ktoré je nezlučiteľné s ich prežitím,

b. Ďalšie druhy, ktoré musia byť predmetom určitých opatrení, aby sa obchod s exemplármi niektorých druhov uvedených pod písmenom a) bodu 2 tohto článku mohol účinne kontrolovať. (Obchod s exemplármi druhov zaradených do prílohy II je upravený článkom IV)

Predbežný súhlas krajiny, do ktorej sa exemplár dováža nie je pri týchto druhoch potrebný. Dovozné a vývozné povolenie sa udeľujú nezávisle na sebe, alebo podľa vnútornej legislatívy dotknutej krajiny.

V Prílohe II sú zaradené (okrem tých druhov, ktoré sú už zaradené v Prílohe I) napr. všetky opice, vydry a mačkovité šelmy, dravce, sovy a kolibríky, krokodíly a iné plazy, niektoré žaby a ryby, z bezstavovcov napr. niektoré motýle, mäkkýše a morské koraly, z rastlín sú tu napr. všetky druhy orchideí a kaktusov a tiež všetky mäsožravé rastliny.

Príloha III
Druhy, o ktorých ktorákoľvek strana vyhlási, že v medziach je právnickej zvrchovanosti sú predmetom opatrení majúcich preventívne zabrániť ich exploatácii alebo ju obmedziť, a ktoré vyžadujú spoluprácu iných strán pri kontrole obchodu (obchod s exemplármi týchto druhov je upravený článkom V).

Washingtonský dohovor sa netýka len živých organizmov, ale aj častí ich tiel a výrobkov z nich (napr. kožušiny, kože, rohy, slonovina, panciere korytnačiek a pod.).

CITES kontroluje medzinárodný obchod (pod týmto pojmom sa rozumie akékoľvek prekročenie hraníc, nemusí vždy ísť len o čisto obchodnú transakciu), pričom sa vyvíja snaha obmedzovať predovšetkým obchod s jedincami pochádzajúcimi z voľnej prírody, kontrole však podlieha aj obchod s jedincami odchovanými v zajatí v ľudskej opatere.

Zmluvné strany sú predovšetkým povinné zabezpečiť na svojom území praktické uplatňovanie (dodržiavanie) ustanovení Dohovoru a znemožniť také obchodovanie s jedincami druhov uvedených v prílohách I, II a III, ktoré by ho porušovalo. O obchode s týmito druhmi musia viesť presné záznamy a poskytovať pravidelne tieto informácie sekretariátu Dohovoru.

Kontrola medzinárodného obchodu sa uskutočňuje prostredníctvom vydávania povolení (permits) na obchod (dovoz, export alebo reexport) pre druhy zaradené do jednotlivých príloh Dohovoru. Všetky takéto povolenia sa vydávajú zásadne ešte pred uskutočnením obchodu. Povolenia v jednotlivých štátoch udeľujú k tomuto účelu ustanovené výkonné orgány (Management Authority - MA) na základe odporučenia príslušných vedeckých orgánov (Scientific Authority - SA), ustanovených podľa čl. IX. Dohovoru. Povolenia kontrolujú colné orgány. Zásielka bez povolenia, alebo s nesprávne vyplneným povolením, môže byť zhabaná pohraničným colným orgánom a vrátená príslušným výkonným orgánom.

Celkovo je predmetom pozornosti CITES asi 3 000 taxónov živočíchov a okolo 35 000 druhov rastlín. Prílohy I a II predstavujú teda len základné minimum, ktoré sú zmluvné strany povinné rešpektovať. Každá krajina však môže prijať prísnejšie opatrenia, napr. zakázať dovoz alebo vývoz niektorého ďalšieho druhu, alebo príslušné dovozné povolenie pre určitý druh vydať len vtedy, ak vývozca uskutoční (na vlastné náklady) vedecký výskum stavu jeho voľne žijúcej populácie, ktorý preukáže, že táto populácia nebude požadovaným vývozom (odchytom) ohrozená. Niektoré takéto prísnejšie opatrenia zaviedli napr. v Nemecku (závisí to vždy od národnej legislatívy daného štátu).

Uplatňovanie CITES v Slovenskej republike

Listina o prístupe ČSFR k CITES bola uložená u depozitnej vlády Švajčiarskej konfederácie 28. februára 1992 a pre ČSFR nadobudol CITES platnosť v zmysle článku 22 ods. 2 dňom 28. mája 1992. Po rozdelení ČSFR Slovenská republika potvrdila pokračovanie členstva v Dohovore dňom 1. januára 1993.

Legislatívna ochrana všetkých druhov rastlín a živočíchov uvedených v Prílohách I, II a III (teda aj tých, ktoré u nás voľne nežijú resp. nerastú) je zabezpečená:

  • zákonom č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 452/2007 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 506/2013 Z. z. a zákona č. 91/2016 Z. z.
  • vyhláškou č. 110/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Výkonným orgánom CITES v SR je Ministerstvo životného prostredia SR.
Vedeckým orgánom CITES v SR je Štátna ochrana prírody SR.

Každý, kto má v držbe alebo nakladá s jedincami chráneného druhu, t. j. aj druhy z príloh CITES (chovateľ, pestovateľ alebo obchodník), je povinný mať na túto činnosť súhlas príslušného okresného úradu. Súhlas sa udeľuje rozhodnutím na základe žiadosti, do ktorej majiteľ vpíše všetky chované a pestované druhy živočíchov a rastlín zaradené do príloh CITES.

Vývozné alebo dovozné povolenie môže získať len vývozca alebo dovozca, ktorý už má udelený súhlas okresného úradu na držbu jedincov chránených druhov, a to na základe Žiadosti o udelenie súhlasu na vývoz, dovoz, opätovný vývoz druhov CITES, vyplnenej podľa Pokynov pre vyplňovanie žiadosti o vydanie súhlasu na vývoz, dovoz, opätovný vývoz druhov CITES a predloženej žiadateľom výkonnému orgánu CITES. Výkonným orgánom CITES v Slovenskej republike je Ministerstvo životného prostredia SR.

Akýkoľvek vývoz (export a reexport) druhov zaradených do príloh CITES zo Slovenskej republiky je možný len s vývozným povolením - permitom CITES - vydaným výkonným orgánom CITES SR.

Za legálny spôsob nadobudnutia druhov CITES zo zahraničia sa považuje len dovoz na základe vývozného povolenia CITES (permitu), vydaného výkonným orgánom CITES v štáte, odkiaľ bol dovoz uskutočnený a dovozného povolenia výkonného orgánu CITES SR. Pre druhy zaradené do prílohy I CITES je potrebné predchádzajúce udelenie dovozného povolenia výkonným orgánom CITES SR, v prípade vývozu, predchádzajúce udelenie dovozného povolenia výkonným orgánom CITES dovážajúcej krajiny.


Bližšie informácie:


Spracoval: Slovenská agentúra životného prostredia
Aktualizované: december 2017