Za porušenie smernice o skládkach odpadov čelí Slovensko žalobe Európskej komisie
31.01 2023, Enviroportal
Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) rešpektuje rozhodnutie Európskej komisie podať na Slovenskú republiku žalobu na Súdny dvor Európskej únie za nedostatočné dodržiavanie smernice o skládkach odpadov.
Európska komisia Slovensku vyčíta, že nerekultiovovalo a neuzavrelo 21 skládok odpadov, ktoré nespĺňali požiadavky smernice. V súvislosti so žalobou MŽP SR podotýka, že Súdny dvor Európskej únie bude rozhodovať o tom, či sa Slovenská republika dopustila porušenia povinností vyplývajúcich jej zo zmlúv a príslušných smerníc. V prípade zistenia takýchto porušení je štát povinný prijať primerané nápravné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora. Akékoľvek finančné sankcie zo strany Európskej komisie tak nebudú predmetom aktuálneho konania na Európskom súdnom dvore.
Slovenskej republike vznikla povinnosť vyplývajúce zo smernice o skládkach odpadov vstupom do EÚ v roku 2004, pričom lehota na splnenie požiadaviek uplynula v roku 2009. Keďže k náprave stále nedochádzalo, bolo v roku 2017 Slovensku zo strany Európskej komisie doručené formálne oznámenie, ktorým bolo začaté konanie pre porušenie povinnosti.
Envirorezort má teraz po obdržaní žaloby dva mesiace na zaslanie odpovede Európskej komisii, tá v rovnakej lehote dvoch mesiacov spracuje repliku ktorou odpovie na argumenty rezortu. Na repliku Európskej komisie bude mať Slovensko opäť dva mesiace na vypracovanie dupliky, čím bude ukončený písomný proces. Následne Súdny dvor Európskej únie dokumenty vyhodnotí a vynesie rozsudok. Envirorezort má už v súčasnosti pripravený plán na dosiahnutie nápravy, ktorý však vzhľadom k právnym predpisom Európskej únie a ochrane prebiehajúceho konania zo strany Európskej komisie zatiaľ nemôže zverejniť.
Dočasne poverený minister životného prostredia Jána Budaj poukazuje na fakt, že podanie žaloby na Súdny dvor Európskej únie nie je výsledkom práce ministerstva pod jeho vedením, ale vyústením dlhoročného zanedbávania odpadového hospodárstva na Slovensku. „Plne si uvedomujeme nedostatky, ktoré má Slovensko v oblasti odpadového hospodárstva. Pod súčasný stav sa výrazne podpísala nečinnosť bývalých vlád. Dôslednému triedeniu odpadov či recyklácii sa nevenovala dostatočná pozornosť, na čo občania začínajú značne doplácať,“ konštatoval Budaj. Prevádzkovanie skládok odpadu podľa neho nemalo v minulosti dostatočne prísne pravidlá, vďaka čomu boli prevádzkovateľmi skládok často aj schránkové firmy sídliace v daňových rajoch či firmy písané na bielych koňov. Tie si pritom nezriedka neplnili svoje zákonné povinnosti, no vymožiteľnosť nápravy bola prakticky nulová.
MŽP SR pod vedením Jána Budaja vyvíja maximálne úsilie v snahe odstrániť nedostatky vzniknuté v minulosti. Vedenie rezortu za necelé tri roky dosiahlo, že Slovensko sa stalo prvou krajinou v strednej Európe, ktorá spustila zálohovanie jednorazových nápojových obalov. Počas roka 2022 sa vyzbieralo 820 miliónov nápojových obalov, čo predstavuje približne 70-percenntú návratnosť. Medzi ďalšie dôležité opatrenia patrila aj reforma nakladania so stavebným odpadom či reforma nakladania s komunálnym a zmesovým odpadom, ktorá zavádza dôslednejšie triedenie odpadu priamo pri zdroji. Znižovaniu množstva komunálneho odpadu pomáha aj podpora domáceho a komunitného kompostovania zo strany MŽP SR.
Súčasne so žalobou doručila Európska komisia rozhodnutie o zastavení ďalších štyroch konaní voči Slovenskej republike v oblasti životného prostredia. Rozhodla tak po tom, čo Slovensko prijalo dostatočné nápravné opatrenia na odstránenie vzniknutých nedostatkov. Neplnenie povinností Európska komisia v minulosti konštatovala v oblastiach nedostatočnej aplikácie nariadenia o inváznych a nepôvodných druhoch a neoznámení opatrení na výmenu škodlivých súčiastok v zdravotníckych pomôckach, prístrojoch na vykonávanie magnetickej rezonancie či elektródach na analýzu ľudských telových tekutín. Tri zo štyroch konaní pritom Európska komisia zahájila iba v roku 2022. MŽP SR však v týchto prípadoch vykonalo expresnú nápravu nedostatkov.
Európska komisia zisťuje možné porušenia práva EÚ na základe vlastného vyšetrovania alebo sťažností občanov, podnikov a iných zainteresovaných strán. V prípade, ak požiadavky náležitej transpozície či implementácie právnych predpisov EÚ neboli splnené, vystavuje sa členský štát nebezpečenstvu začatia konania podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ pre nesplnenie povinností.
Ak členský štát neoznámi opatrenia, ktorými sa v plnej miere transponujú ustanovenia smerníc do vnútroštátneho práva, alebo nenapraví údajné porušenia práva EÚ, Komisia môže iniciovať formálne konanie vo veci porušenia. Konanie pozostáva zo štyroch krokov. V prvom Komisia odošle predmetnému členskému štátu formálnu výzvu so žiadosťou o ďalšie informácie, na ktorú členský štát musí Komisii zaslať podrobnú odpoveď v stanovenej lehote. Ak Komisia dospeje k záveru, že si členský štát neplní svoje povinnosti vyplývajúce z práva EÚ, môže v druhej fáze poslať odôvodnené stanovisko – formálnu žiadosť o dodržiavanie práva EÚ. Ak členský štát aj naďalej porušuje právo EÚ, Komisia sa v treťom kroku môže rozhodnúť predložiť vec Súdnemu dvoru. V prípade, ak v stanovenej lehote členský štát neoznámi Komisii opatrenia, ktorými chce dosiahnuť dodržiavanie ustanovení smerníc Európskej únie, môže Európska komisia vo štvrtom kroku požiadať Súdny dvor Európskej únie o uloženie sankcií členskému štátu. V prípade, že Súdny dvor Európskej únie rozhodne, že členský štát je povinný zaplatiť pokutu, nezbavuje to členský štát povinností vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ. Členský štát je teda stále povinný splniť si príslušné povinnosti a zároveň zaplatiť pokutu, ktorá je rozdelená na fixný paušál a penále, ktorého výška závisí od rýchlosti splnenia povinnosti.
Zdroj: Ministerstvo životného prostredia SR
Copyright © Enviroportal 2023