13.01 2021, Enviroportal
Európska komisia - Odevy, obuv a bytové textílie spôsobujú znečistenie vody, emisie skleníkových plynov a hromadenie odpadu na skládkach. Rýchla móda – neustále poskytovanie nových štýlov za veľmi nízke ceny – viedla k veľkému nárastu množstva vyrobených a vyhodených odevov. S cieľom riešiť vplyv na životné prostredie chce EÚ urýchliť prechod na obehové hospodárstvo.
V marci 2020 Európska komisia (EK) prijala nový akčný plán pre obehové hospodárstvo, ktorý zahŕňa stratégiu EÚ pre textil, s cieľom rozvíjať inovácie a podporovať opätovné používanie v tomto odvetví. Parlament má začiatkom roka 2021 hlasovať o iniciatívnej správe o akčnom pláne pre obehové hospodárstvo.
Pri výrobe textilu sa využíva množstvo vody, ako aj pôdy na pestovanie bavlny a iných vlákien. Odhaduje sa, že v celosvetovom textilnom a odevnom priemysle sa využilo 79 miliárd metrov kubických vody v roku 2015 – zatiaľ čo potreba vody celého hospodárstva EÚ predstavovala 266 miliárd metrov kubických v roku 2017. Podľa odhadov treba na výrobu jedného bavlneného trička 2 700 litrov sladkej vody – čo zodpovedá potrebe pitnej vody pre jednu osobu na 2,5 roka.
Podľa odhadov spôsobuje textilná výroba v dôsledku farbenia a konečnej úpravy výrobkov približne 20 % celosvetového znečistenia vody. Odhaduje sa, že pri praní syntetického textilu sa do oceánu uvoľňuje 0,5 milióna ton mikrovlákien ročne.
Pri praní syntetických odevov sa do životného prostredia uvoľňuje 35 % primárnych mikroplastov. Pri jednom praní polyesterových odevov sa môže vypustiť 700 000 mikroplastových vlákien, ktoré môžu skončiť v potravinovom reťazci.
Odhaduje sa, že módny priemysel je zodpovedný za 10 % celosvetových emisií uhlíka – viac ako medzinárodné lety a námorná doprava spolu. Podľa Európskej environmentálnej agentúry vzniklo pri nákupe textilu v EÚ v roku 2017 približne 654 kg emisií CO2 na osobu.
Zmenil sa aj spôsob, akým sa ľudia zbavujú neželaných odevov: namiesto darovania ich vyhadzujú. Od roku 1996 sa v dôsledku prudkého poklesu cien množstvo odevov zakúpených v EÚ na osobu zvýšilo o 40 %, čím sa životnosť odevov znížila. Každý Európan spotrebuje ročne takmer 26 kg a vyhodí približne 11 kg textílií. Použité odevy sa môžu vyvážať mimo EÚ, ale väčšina z nich (87 %) sa spaľuje alebo sa ukladá na skládku. Celkovo sa ako odev recykluje menej ako 1 % odevov, čiastočne v dôsledku nedostatočnej technológie.
Cieľom novej stratégie je zaoberať sa rýchlou módou a poskytnúť usmernenia na dosiahnutie vysokej úrovne separovaného zberu textilného odpadu. Podľa smernice o odpade, ktorú schválil Európsky parlament v roku 2018, budú krajiny EÚ do roku 2025 povinné uplatňovať triedený zber textilu. Nová stratégia Komisie zahŕňa aj opatrenia na podporu obehového materiálu a obehových výrobných procesov, riešenie prítomnosti nebezpečných chemikálií a pomoc spotrebiteľom pri výbere udržateľných textílií.
EÚ má environmentálnu značku EÚ, ktorú môžu výrobcovia dodržiavajúci ekologické kritériá uplatňovať na výrobky a ktorou sa zaručuje obmedzené používanie škodlivých látok a znížené znečistenie vody a ovzdušia.
EÚ tiež zaviedla niektoré opatrenia na zmiernenie vplyvu textilného odpadu na životné prostredie. Z programu Horizont 2020 sa financuje projekt RESYNTEX, v rámci ktorého sa využíva chemická recyklácia a ktorý by mohol byť obchodným modelom obehového hospodárstva pre textilný priemysel.
![]() |
![]() |
![]() |
Vplyv textilného a odevného priemyslu na životné prostredie: Čo potrebujú spotrebitelia vedieť
Informácie o obehovom hospodárstve, jeho význame a prínosoch
Zdroj: Európsky parlament
Copyright © Enviroportal 2023