Viete, kto to bol Oto Herman?

31.03 2006, Enviroportal

Viete, kto to bol Oto Herman?

V minulom roku uplynulo už 170 rokov od narodenia breznianskeho rodáka, významného prírodovedca, národopisca, archeológa, múzejného pracovníka, novinára i politika, právom označovaného za posledného uhorského polyhistora, Ota Hermana.

Oto Herman sa narodil 26. júna 1835 v Brezne, zomrel 27. 12. 1914 v Budapešti, pochovaný je v Miskolci-Alsóhámore.
Oto Herman nie je súčasnej generácii prírodovedcov všeobecne známy, hoci bol po celý život popri svojich ostatných početných aktivitách mimoriadne činný predovšetkým ako prírodovedec-zoológ. Vo svojej dobe bol osobnosťou európskeho formátu, akých sa nielen v našich končinách, ale ani v rámci celého bývalého Uhorska, nevyskytovalo mnoho. V súvislosti so Svetovým dňom vtáctva, ktorý si každoročne pripomíname 1. apríla, a ktorého tradícia sa v začiatkoch spája práve s menom Ota Hermana, ho vnímame aj ako jedného z priekopníkov ochrany prírody na Slovensku.

Jeho otec MUDr. Karol Herman bol komorským lekárom, matka Františka bola za slobodna Ganzstück-Hammerstbergová. Manželka Kamila bola rodená Borosniová.
Počas svojho plodného života vystriedal mnoho povolaní a pôsobísk: Študoval na gymnáziu v Miskolci a v Košiciach, absolvoval polytechnický prípravný kurz na štúdium na Vysokej škole technickej vo Viedni, bol zámočníckym učňom aj robotníkom, päť rokov slúžil v armáde, bol majiteľom fotografickej dielne v Köszegu, pracoval ako konzervátor v múzeu aj ako novinár v Cluji, v rokoch 1872 až 1875 pracoval v Národnom múzeu, potom ako politik, redaktor a vedecký pracovník v Budapešti.
Patril k predstaviteľom radikálnej buržoáznej inteligencie, ktorá bojovala za dôsledné uplatňovanie demokratických slobôd, blízke mu boli ideály maďarskej buržoáznej revolúcie 1848-49. Po skončení vojenskej služby bojoval na strane talianskych revolucionárov proti Rakúsku, v roku 1863 na strane poľských povstalcov proti cárskemu Rusku. Bol dlhoročným poslancom uhorského snemu, funkcionárom Strany nezávislosti.
V oblasti prírodných vied bol Herman samoukom, pod otcovým vplyvom získal lásku a vzťah k prírodným vedám. Bol zanieteným ornitológom, svoju rozsiahlu zbierku vtákov daroval Národnému múzeu v Budapešti. Oto Herman sa štúdiu prírody teoreticky aj prakticky venoval stále, popri všetkých svojich povolaniach, najmä však za svojho pobytu v Dalmácii. Právom ho pokladali za posledného uhorského polyhistora: Venoval sa entomológii, ichtyológii a rybárstvu z etnografického hľadiska, ornitológii, antropológii - študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom, archeológii aj jazykovede - tu študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho poznatky sa zakladajú na bohatých študijných materiáloch a dodnes sú v jednotlivých odboroch významným prameňom poznatkov. R. 1893 založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal Sedmohradsko, z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval uhorské pavúky.

Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z prírodných vied. V bohatej Hermanovej bibliografii možno nájsť viacero kníh venovaných ochrane prírody (napr. Chránime zvieratá, Ochrana zvierat) i množstvo podobne zameraných článkov (napr. Deň vtákov a stromov v Uhorsku, Medzinárodná dohoda z r. 1902 o ochrane vtáctva a Uhorsko - Otvorená prosba vo veci jednoty ochrany zvierat, Ochrana vtáctva na parížskom medzinárodnom hospodárskom kongrese). Bol to práve Herman, kto r. 1882 založil Krajinský zväz ochrany zvierat v Uhorsku a práve jeho zásluhou bola r. 1900 úradne ustanovená akcia pre školy - 1. apríl - Deň vtákov a stromov. Ten vlastne pretrváva ako Svetový deň vtákov dodnes.
Oto Herman sa aktívne podieľal aj na vypracovaní viacerých vtedajších ochranárskych dohovorov. Navyše, veľmi rýchlo pochopil význam prírodných vied a ochrany prírody aj v osvetovej práci. O jeho prednášky v rámci osvetových večierkov Prírodovedeckej spoločnosti bol veľký záujem, pretože patril k výborným rečníkom.

Pri príležitosti 165. výročia jeho narodenia usporiadala vtedajšia Štátna ochrana prírody SR - Centrum ochrany prírody a krajiny v Banskej Bystrici v spolupráci s mestom Brezno odborný seminár s medzinárodnou účasťou pod názvom Oto Herman (1835 - 1914) - prírodovedec. Uskutočnil sa 22. novembra 2000 v Brezne. Podujatie sa uskutočniklo v roku, v ktorom si mesto Brezno - Hermanovo rodisko -pripomenulo 735 rokov od prvej písomnej zmienky, 620 rokov od udelenia mestských práv a 345 rokov od jeho inkorporácie medzi slobodné kráľovské mestá. Cieľom podujatia bolo predstaviť Ota Hermana súčasnej generácii prírodovedcov, predovšetkým ako zoológa, ale priblížiť ho aj ako všestrannú osobnosť európskeho formátu, súčasne ako jedného z priekopníkov ochrany prírody a archeologického výskumu v Bukovom pohorí.



Zdroj: Ing. Peter Urban, PhD., Štátna ochrana prírody, a Slovenský bibliografický slovník, II. zväzok Martin, Matica slovenská, str. 321-322

Copyright © Enviroportal 2020

Súvisiace články

Značky