Preskočit na obsah

Viete, čím prikrmovať vtáctvo?

06.12 2021, Enviroportal

Príchodom zimy nastáva správny čas naplniť vtáčie kŕmidlá. Počas nepriaznivých dní, kedy si vtáky nenájdu dostatok potravy v prírode, im môžeme pomôcť prikrmovaním.

Viaceré druhy, ktoré u nás prezimujú, s obľubou navštevujú kŕmidlá. Preto je prikrmovanie nielen pomocou pre vtáky, ale umožní poznávať a sledovať život operencov v našom okolí. Dbať však treba na viacero zásad, aby sme dobre mienenou snahou o pomoc neublížili.

Prikrmovanie vtáctva má v našej krajine na mnohých miestach tradíciu. Vykladajú sa kŕmidlá rôznych veľkostí a konštrukcií, vtákom sa ponúka loj či bobule a ovocie. Aj hmyzožravé vtáky, ktoré zotrvajú na zimu v Európe prechádzajú na inú dostupnú potravu a živia sa rôznymi semienkami, bobuľami a ovocím, preto je najvhodnejšie do kŕmidiel vkladať nekorenené a nepražené zrná, semienka a oriešky. Ideálnymi sú slnečnica, proso a pšenica. Možné je zhotoviť aj tukové zmesi z rozpusteného živočíšneho tuku s pridaním rôznych semien a zŕn. Potraviny, ktoré konzumujú ľudia nie sú vhodné pre vtáky a môžu spôsobiť zažívacie ťažkosti až úhyn. Najčastejšou chybou je vykladanie kože z údenej slaniny, ktorá na prikrmovanie vtáctva nie je vôbec vhodná. Prikrmovať môžeme všade, kde to je možné: na vidieku, v mestách, na balkónoch, záhradách či parkoch.

„Pre niektoré vtáčie druhy môže predstavovať zimné prikrmovanie doslova záchranu. Takými sú napríklad vrabce. Naša krajina a životný štýl sa zmenili. Aj tradičný kolorit vidieka sa výrazne zmenil. Kedysi početné kŕdle vrabcov potichu vymizli. Zanikli gazdovské dvory, kde vrabce našli dosť potravy pri hydine a dobytku aj v zime. Polia sú nehostinné, a tak nielen vrabce, ale aj ďalšie vtáčie druhy v dôsledku výrazných zmien v krajine ubúdajú,“ informuje Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.

Zima a obdobie núdze nútia vtáky priblížiť sa bližšie k ľuďom. Druhy, ktoré sú obyčajne veľmi plaché, môžeme zahliadnuť takmer z bezprostrednej blízkosti. Môžeme vtáky sledovať alebo fotiť. Treba však dbať na bezpečnosť vtákov i ľudí a držať sa zásad správneho prikrmovania.

Zásady správneho prikrmovania vtáctva počas zimného obdobiasýkorka veľká

Výber správneho krmiva

Ľudské potraviny nie sú vhodné pre vtáctvo, pretože obsahujú látky, ktoré vtáky v prírode vo svojej prirodzenej potrave neprijímajú a môžu im uškodiť. Napríklad zažívacími ťažkosťami, dehydratáciou a úhynom. Do vtáčieho kŕmidla ponúkame vždy prírodné zrniečka, semená, oriešky, ovocie či zeleninu. Použiť môžeme aj energetické krmivo vo forme loja, vareného mäsa alebo tukových zmesí z bravčovej masti so semienkami.

Pamätajme na to, že vtáčie kŕmidlo nesmie byť odpadkový kôš na pokazené alebo znehodnotené ľudské potraviny. V žiadnom prípade nevykladáme pre vtáky kožku z údenej slaniny ani nič korenené, sladké, slané, pražené, údené či pečivo. Najatraktívnejšie pre vtáky sú slnečnicové semienka, proso, pšenica, repka, jablká. Rôzne vtáčie druhy preferujú rôzny typ potravy. Najuniverzálnejším krmivom je nepražená nelúpaná nesolená slnečnica. Tá chutí takmer každému návštevníkovi kŕmidla. Najčastejšie na nej hodujú rôzne druhy sýkoriek, stehlíkov, brhlíky, glezgy či ďateľ.

Vrabce poľné či domové tiež nepohrdnú slnečnicovými semienkami, ale potešíme ich ešte viac, ak do kŕmidla nasypeme aj pšenicu, proso alebo semienka repky. Zimujúce červienky, rôzne druhy drozdov, ale aj zaujímavé chochláče severské obľubujú ovocie. Ideálne sú na prikrmovanie týchto druhov jablká alebo si môžeme nachystať a vhodne uskladniť na jeseň plody jarabiny. Ďatle, sojky, straky či sýkorky s obľubou konzumujú aj tukové krmoviny. Ideálny je loj. Použiť môžeme aj tukové zmesi, ktoré sú dostupné aj s prímesou semienok v obchodoch. Ak sa rozhodneme prikrmovať vodné vtáky, tak zabudnime na pečivo. Je to najhoršia možnosť, ktorú môžeme zvoliť. Aj vodné vtáky, ako sú labute, kačice, čajky prikrmujme zrnami, napríklad obilím či kukuricou. Použiť môžeme aj varenú ryžu, listovú zeleninu, mrkvu, zemiaky. Pečivo spôsobuje vodnému vtáctvu tráviace ťažkosti a aj úhyn.

Výber správneho miesta

Tí, ktorí žijú v rodinných domoch so záhradami, majú v zásade jednoduchú úlohu. Jedinou zásadou v takýchto prípadoch je bezpečnosť umiestnenia kŕmidla. To by malo byť na priestrannom mieste, odkiaľ kŕmiace sa vtáky majú dostatočný rozhľad a aj čas na únik pred predátorom. Tiež treba dbať na to, aby kŕmidlo nebolo umiestnené v blízkosti presklených plôch, do ktorých môžu vtáky pri preletoch narážať. Kŕmidlo by malo byť umiestnené tak, aby sa do neho nedostala mačka, prípadne aby sme prikrmovaním nezabezpečili pre mačky zábavu vo forme lovu vtákov, ktoré sa k nám zletia na kŕmidlo.

V mestskom prostredí je prikrmovanie o čosi náročnejšie. Okrem bezpečnosti umiestnenia kŕmidla by sme sa mali vyhýbať aj vzniku kolíznych situácií so spoluobčanmi a umiestniť kŕmidlo na také miesto, kde rušný vtáčí život nebude vadiť ostatným obyvateľom sídliska. Je to dôležité aj z hľadiska bezpečnosti vtákov, aby sme sa vyvarovali prípadnému prenasledovaniu, plašeniu či dokonca likvidácii. Nie je zriedkavé strieľanie vtákov v obývanom prostredí aj napriek ich legislatívnej ochrane. Preto prikrmovaním nedajme možnosť na vznik takýchto situácií a ak vieme, že je v našom okolí niekto, komu by to vadilo, umiestnime kŕmidlo na vhodnejšie miesto.

V mestskom prostredí je veľa možností ako prikrmovať. Môžeme si umiestniť klasické kŕmidlo na balkóne. Existuje mnoho výrobkov, ktoré vieme zavesiť, pripevniť na okno či zábradlie balkónu. Vyrobiť si môžeme podľa dostupných návodov aj vlastné kŕmidlo. Postačí však jednoduché, ktoré splní účel a poskytne vtáctvu zásobáreň krmiva. Na sídliskách v mestách čoraz častejšie vidieť porozkladané rôzne typy kŕmidiel, ktoré obyvatelia spoločne sledujú a dopĺňajú krmivo. Aj to je vhodná alternatíva k prikrmovaniu napríklad na balkóne alebo parapetnej doske okna. Treba totiž počítať s tým, že návštevníci kŕmidla spravia v okolí aj neporiadok. Sýkorky po vylúsknutí jadra slnečnicového semienka šupky rozhodia po okolí. Tiež sa môže objaviť trus. Preto je vhodnejšie kŕmidlo lokalizovať na miesto, kde tieto drobné sprievodné javy nebudú nikoho dráždiť.

Pozor na mestské nástrahy

V mestskom prostredí obzvlášť platí, aby sme citlivo vybrali miesto, kam umiestnime kŕmidlo. Neumiestňujme kŕmidlá blízko frekventovaných ciest. Prelietajúce vtáky môžu byť obeťami kolízií s autami. Dávajme pozor na prítomnosť túlavých mačiek. Kŕmidlo vždy umiestnime na bezpečné miesto, aby sa k nemu alebo aj priamo do neho nedostali mačky. Časť krmiva skončí vždy na zemi a niektoré druhy s obľubou zbierajú potravu aj na zemi, preto je tento pohľad veľmi dôležitý. Vtáky musia mať vhodný výhľad, aby dokázali včas spozorovať blížiace sa nebezpečenstvo a uniknúť.

Ďalším obrovským problémom sú presklené plochy. Vtáky číre sklo nerozoznajú ako prekážku. Tiež plochy, ktoré odzrkadľujú okolie a v odraze vidieť oblohu alebo strom, spôsobia kolízie a časté úhyny. Na takéto miesta kŕmidlá nevykladajme.

Aj pri prikrmovaní vodného vtáctva na mestských vodných plochách, treba brať zreteľ na to, aby sme vtákom viac neublížili ako pomohli. Koncentrácia väčšieho množstva vodných vtákov môže viesť k častým kolíziám, napríklad s autami, vodičmi elektrických vedení, či dokonca so psami.

Kedy prikrmovať?

Vtáky prikrmujeme výlučne počas nepriaznivého obdobia, t. j. v zimných mesiacoch. Začať môžeme na jeseň a skončiť počas skorej jari. Treba však klásť veľký dôraz na sledovanie kŕmidla a jeho návštevníkov. Často sa stáva, že ľudia prikrmujú aj počas teplejších mesiacov. Niektorí aj celý rok. V takých prípadoch sa môže rozšíriť na kŕmidle vtáčia trichomoniáza, ktorá je obzvlášť nebezpečná pre stehlíky, pinky, hrdličky a holuby. V niektorých krajinách so silnou tradíciou prikrmovania sú napríklad zaznamenané úbytky zelienok obyčajných aj o niekoľko desiatok percent práve v dôsledku šírenia vtáčej trichomoniázy na kŕmidlách. Ak spozorujeme apatické vtáky, alebo úhyny. Prestaňme prikrmovať. Preventívne z času na čas vydezinfikujme kŕmidlo prípravkom s obsahom chlóru, čím zamedzíme šíreniu nákazy. Vtáčia trichomoniáza nie je nebezpečná pre cicavce, t. j. ani pre človeka. 

Komu čo chutí?

  • Drozdy, chochláče – jablká, rôzne plody.
  • Sýkorky, brhlíky, kôrovníky – slnečnica, loj, tuk, varené nesolené nekorenené mäso, oriešky, ovsené vločky.
  • Vrabce, strnádky – pšenica, drvená kukurica, jačmen, slnečnica.
  • Stehlíky – slnečnica, proso, mak, repka olejná.
  • Hrdličky záhradné – pšenica, drvená kukurica, jačmeň.
  • Kačice, labute, čajky, lysky – kukurica, pšenica, jačmeň.

Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko

 

Copyright © Enviroportal 2022

Súvisiace články

Značky

Ochrana prírody Otázky a odpovede Zaujímavosti