Vážením odpadu z domácností by sa mohla znížiť jeho produkcia, tvrdí firma Kosit

16.09 2020, TASR

Košice, 12. septembra – Pomôcť samosprávam optimalizovať procesy spojené s odvozom a zneškodnením komunálneho odpadu má služba Férové váženie. Ako TASR informovala Slavomíra Brzová zo spoločnosti Kosit, obce tak môžu motivovať obyvateľov k zodpovednejšiemu správaniu sa a v konečnom dôsledku ušetriť prostriedky zo svojho rozpočtu.


Napríklad podľa obce Kostoľany nad Hornádom to bude mať význam, ak sa pri znížení množstva komunálneho odpadu zvýši miera separácie. Služba funguje na princípe čipov umiestnených na zberných nádobách. Na zberovom vozidle je namontované čítacie zariadenie a dynamická váha, ktorá dokáže zvážiť zberové nádoby všetkých bežne používaných veľkostí. Údaje na čipe sa prideľujú konkrétnemu platcovi za odpad. Obce tak získajú podrobné údaje o produkcii odpadu na svojom území a na základe získaných dát môžu nastavovať poplatky pre domácnosti.

Podľa firmy samotné zavedenie množstvového zberu motivuje ľudí k zodpovednejšiemu nakladaniu s odpadmi a vyššej miere triedenia. Ako uviedla riaditeľka pre obchod a rozvoj spoločnosti Lucia Šprinc, potvrdzujú to aj dáta z troch slovenských obcí, ktoré už pilotnú prevádzku služby spustili. „Vo všetkých týchto obciach klesol objem vyprodukovaného odpadu, a to v priemere o 20 percent. V prípade najväčšej z nich to znamenalo o takmer 100 ton odpadu menej ako v rovnakom období predchádzajúceho roka,“ uviedla s tým, že nižší objem odpadu znamená pre obce úsporu. Klesajú totiž náklady za jeho zneškodnenie.

Moderné trendy v odpadovom hospodárstve plánuje zaviesť aj obec Kostoľany nad Hornádom v okrese Košice-okolie. Starosta Anton Medvec sa však obáva, že občan bude mať tendenciu znižovať množstvo odpadu, aby znížil poplatok za odpad, ale nebude to prameniť zo zmeny jeho životného štýlu, ale jeho odpad v konečnom dôsledku skončí v prírode. Preto bude podľa neho musieť samospráva zvážiť, ako naloží s údajmi a ako nastaví systém poplatkov v spojitosti s nimi, ak nebudú merané aj množstvá vyseparovaného odpadu. Myslí si, že pre občana to bude mať význam najmä vtedy, ak bude možné zistiť aj mieru separácie odpadu z domácností.

„Mal by fungovať vzorec: čím menej vyprodukovaného komunálneho odpadu = tým väčší podiel vyseparovaného odpadu = nižší poplatok na odpad. V takomto prípade by obec dokázala na základe týchto údajov nastaviť poplatok individuálne, čím by bol občan motivovaný viac separovať,“ vysvetlil pre TASR. Brzová reagovala, že ak by obce prejavili záujem umiestniť taký čip aj na nádoby separovaného odpadu, je to technicky možné.

Michal Kaliňák za Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) pre TASR uviedol, že ak sa služba Férové váženie osvedčí, môže byť komfortnou inšpiráciou pre ďalšie samosprávy. Podľa jeho slov tento projekt v sebe prináša efektivitu aj zvýšenie dôveryhodnosti medzi samosprávou a jej obyvateľmi. „Ukazuje sa, že smart technológie s gazdovským rozumom v sebe prinášajú potrebnú pridanú hodnotu. Zároveň tento model môže umocniť potrebnú spoločenskú zodpovednosť v oblasti odpadového hospodárstva, ktorá musí zahŕňať obyvateľov, firmy produkujúce odpady, ale aj samosprávu, ktorá nastavuje odpadové hospodárstvo a napokon aj firmy, ktoré na týchto úlohách participujú s mestami a obcami,“ povedal.

Copyright © TASR 2020
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Mestské a vidiecke ŽP Odpady