Preskočit na obsah

V utorok 23. marca si verejnosť pripomína Svetový meteorologický deň

23.03 2021, TASR

Bratislava, 22. marca – Žijeme v oblasti, kde je počasie voči prírode a ľuďom relatívne zmierlivé a jeho prejavy neboli také katastrofické ako inde vo svete. Napriek tomu aj na Slovensku pribúdajú prípady extrémneho počasia s dôsledkami, ako sú napríklad škody na lesných porastoch či lokálne povodne. 

Pre TASR to povedal klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). ,,Priestor relatívnej bezpečnosti, v ktorom sme žili pred 50 rokmi, je už destabilizovaný. Počasie naozaj prináša situácie, ktoré ohrozujú majetok a niekedy aj náš život," uviedol Faško.

V utorok 23. marca si slovenská i svetová verejnosť pripomenie Svetový meteorologický deň (WMD). V tento deň v roku 1950 vznikla Svetová meteorologická organizácia (WMO), nástupca Medzinárodnej meteorologickej organizácie (IMO), založenej v roku 1872. Takisto 23. marca 1950 nadobudla platnosť Konvencia o Svetovej meteorologickej organizácii, ktorú zastrešuje Organizácia spojených národov (OSN) a má sídlo v Ženeve, Slovensko v nej zastupuje práve SHMÚ.

Klimatológ Pavel Faško v ňom pôsobí od augusta 1983, teda od skončenia vysokej školy. Kým v minulosti podľa neho viac sledovali predpovede počasia ľudia, ktorí to potrebovali v súvislosti so svojou profesiou, dnes je ich prijímateľom široká laická verejnosť a záujem o počasie oveľa viac motivujú voľnočasové aktivity. To na druhej strane prináša aj úskalia. Predpovede sú často interpretované veľmi zjednodušene. Ponúka ich množstvo internetových stránok či aplikácií a podľa Faška neraz vzniká dojem, že si predpovede odporujú, nie sú presné či sa dokonca mýlia.

,,V skutočnosti je meteorológia oveľa zložitejšia. Máme napríklad k dispozícii množstvo počítačových modelov, ktoré majú rôznu úroveň presnosti. Často sa od seba líšia výstupy európskych a amerických modelov, pretože vychádzajú z odlišných parametrov. Odborník musí poznať pôvod daného modelu, jeho možnosti, aby ho vedel rozumným spôsobom vyhodnotiť, čo bežní užívatelia nevedia," vysvetlil Faško. Rovnako si môžu ľudia nepresne či dokonca nesprávne vyložiť predpovede v populárnej zjednodušenej podobe, napríklad v grafickej forme.

Predpovede počasia na nasledujúcich 24 hodín sú úspešné na viac než 95 percent. Rovnako sa okolo 90 percent pohybuje úspešnosť predpovedí na ďalšie dva až tri dni. Pomocou numerických modelov sa tiež robia výhľady na nasledujúce dva týždne.

Odborníci sú však často konfrontovaní s otázkami, aké bude napríklad leto či zima. Dlhodobo sa však dá predpovedať len trend počasia v kombinácii so štatistickými ukazovateľmi, aký typ počasia zvykne v danom období prevládať.

Práca klimatológov a meteorológov získava nový rozmer v spojitosti s klimatickou zmenou. ,,V minulosti sa dlhodobý charakter počasia vnímal ako nemenný, konštantný, a tak táto časť našej práce nepútala až takú veľkú pozornosť. Teraz sa veľmi často stretávame s otázkami, aké sú trendy a čo nás čaká napríklad o 50 rokov. Sú to však ťažké otázky. Ak sa situácia v spojitosti s globálnym otepľovaním bude zhoršovať, spätne to ovplyvní ďalší vývoj. Tempo otepľovania tak môže byť ešte výraznejšie v porovnaní s doterajšími očakávaniami a predpoveďami. A to sa už aj deje a potvrdzujú to výsledky meteorologických meraní v posledných dvoch desaťročiach. Ak budú tieto trendy pokračovať ďalej, výsledok bude o takých 50 rokov veľmi nepríjemný," dodal klimatológ Pavel Faško.

Copyright © TASR 2021
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Významné osobnosti, profily, medzinárodné dni