Preskočit na obsah
X Vážení používatelia Enviroportálu,
dovoľujeme si vás upozorniť, že z dôvodu plánovanej odstávky budú 12. 12. 2022 nedostupné všetky poskytované služby. Ďakujeme za pochopenie. Tím Enviroportálu

Smrekové ekosystémy v TANAP-e sú citlivé na zmenu klímy, znižuje sa ich hrúbka

15.08 2022, TASR

Vysoké Tatry 14. augusta – Klimatické zmeny sa prejavujú aj na lesných ekosystémoch v Tatranskom národnom parku (TANAP). Prvé zásadné signály klimatickej zmeny prišli podľa riaditeľa Správy TANAP-u Pavla Majka po veterných kalamitách v roku 2004 a tiež o desať rokov neskôr.

,,Vtedy veľká časť tatranského lesa padla po mimoriadne silnom vetre. Následne sme tu mali niekoľko požiarov, povodní a tento rok aj nás zásadným spôsobom sužuje nedostatok zrážok," uviedol s tým, že zmeny sa dejú mimoriadne dynamicky.

Najmä smrekové ekosystémy sú považované za veľmi citlivé na zmeny prostredia, aj adaptácia na meniace sa podmienky je pomalšia ako u iných druhov. Peter Fleischer zo Správy TANAP-u uviedol, že na lesných biotopoch sa zhoršovanie stavu začalo prejavovať už na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia. ,,Vtedy sa za hlavnú príčinu považovali emisie, najmä oxidy síry a ťažké kovy, ktoré skutočne prekračovali kritické úrovne," objasnil s tým, že synergické pôsobenie znečisteného ovzdušia a zvýšených teplôt sa na stave lesov začalo prejavovať od polovice 90. rokov.

Meteorologické záznamy v tatranskej oblasti patria medzi najstaršie na Slovensku, v Tatranskej Lomnici sa systematické denné pozorovania stavu počasia začali už v roku 1897. ,,Na základe takého dlhého časového úseku je možné posúdiť, či to, čo sledujeme, je len variabilita alebo už preukazný trend. Menej dní so snehom, menšia snehová pokrývka, vyššie teploty v zime aj vo vegetačnom období sú nápadné zmeny najmä za posledných 30 rokov. Napríklad od roku 1990 boli len tri vegetačné obdobia chladnejšie ako dlhodobý normál," zdôraznil Fleischer. Najteplejšie leto bolo v roku 2018, keď bola priemerná teplota vyššia takmer o tri stupne oproti normálu. Podľa regionálnych klimatických modelov by takéto letá mali byť štandardom už o 20 až 30 rokov.

,,Takýto nárast teploty, a najmä v kombinácii so zvýšeným výparom, bude znamenať vybočenie z rámca vhodných bioklimatických podmienok nielen pre smrek, ale napríklad aj pre smrekovec. Pre tatranské lesy by to znamenalo vážnu situáciu, lebo ide o najviac rozšírené a zároveň pôvodné dreviny v centrálnej časti Vysokých Tatier," skonštatoval Fleischer. Najmä na dospelých smrekoch pozorujú lesníci znižovanie hrúbkového prírastku. Nižšia tvorba dreva znamená aj menej CO2, respektíve uhlíka fixovaného v biomase, a teda viac v atmosfére.

V TANAP-e sa problematike fixácie CO2 v lesných ekosystémoch intenzívne venujú aj pomocou výskumných objektov na celoročné kontinuálne meranie príjmu a výdaja CO2 v porastoch postihnutých prírodnými disturbanciami. ,,Na základe dlhodobých meraní sme pripravili odporúčania, ako zvýšiť alebo minimálne udržať súčasnú zásobu CO2 v lesných ekosystémoch. Patrí medzi nich napríklad nutnosť zachovať vegetačný kryt na pôde, upraviť vyžínanie a výchovné zásahy tak, aby viedli k nárastu listovej plochy bez ohľadu na drevinové zloženie," objasnil Fleischer. Koncept Climate smart forestry, ku ktorému sa lesnícka starostlivosť v TANAP-e hlási, má ambíciu viazať maximum CO2 do biomasy, a tak zmierňovať príčiny klimatickej zmeny, súčasne by mal podporovať adaptáciu lesov na meniace sa podmienky.

,,Diferencovaná starostlivosť o lesy v podmienkach národného parku ponúka skvelú príležitosť na sledovanie, porovnávanie, prípadne uplatnenie poznatkov o mitigácii a adaptácii drevín a porastov na klimatickú zmenu," dodáva Fleischer.

Copyright © TASR 2022
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Ochrana prírody