Slovensko v rozvoji vodovodov zaostáva za väčšinou štátov EÚ

04.10 2009, TASR

Slovensko v rozvoji vodovodov zaostáva za väčšinou štátov EÚ

Bratislava 4. októbra (TASR) Úroveň rozvoja verejných vodovodov je na Slovensku regionálne nerovnomerná. Ako ďalej vyplýva zo správy o vodnom hospodárstve v roku 2008 z dielne ministerstva životného prostredia, najvyšší podiel zásobovaných obyvateľov je aj naďalej v Bratislavskom kraji. Vyšší ako celoslovenský priemer je aj v Trenčianskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji. Za priemerom, naopak, zaostáva rozvoj verejných vodovodov v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. Medzi najslabšie zásobované regióny pitnou vodou z vodovodu patria okresy Vranov nad Topľou, Sabinov, Bytča a Košice - okolie. Celková dĺžka vodovodného potrubia dosahovala vlani na Slovensku vyše 27 000 km.

V minulom roku malo prístup k pitnej vode z verejných vodovodov 86 % obyvateľov, čo predstavuje napriek rozširovaniu sietí verejných vodovodov a budovaniu nových prípojok v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierny pokles. Súčasný stav zásobovania pitnou vodou z vodovodu nie je podľa envirorezrotu dostačujúci. ,,Obyvatelia čoraz menej využívajú vodu z verejných vodovodov, respektíve, ak sa aj v obci vybuduje nový vodovod, obyvatelia sa naň nepripájajú," uvádza sa v správe o zdravotnom stave obyvateľstva z dielne ministerstva zdravotníctva.

,,Na základe porovnania zásobovanosti obyvateľstva na Slovensku v roku 2008 s úrovňou zásobovania v štátoch EÚ možno konštatovať, že Slovensko zaostáva za väčšinou štátov," uvádza sa v správe o vodnom hospodárstve. V rámci rozvoja verejných vodovodov treba dobudovať prívody vody z existujúcich zdrojov vody do spotrebísk, vodovodné siete v obciach, akumulačné priestory na zabezpečenie plynulej dodávky pitnej vody a vodné zdroje. Na realizáciu týchto stavieb sú odhadnuté finančné prostriedky do roku 2015 vo výške 1,8 miliardy eur (54,2 miliardy Sk).

Napriek tomu, že počet zásobovaných obyvateľov vodou sa vlani zvýšil, jej špecifická spotreba pre domácnosti sa opäť znížila, a to na 87,3 litra na obyvateľa za jeden deň. ,,Je to alarmujúci stav, nielen z toho dôvodu, že sa tieto odbery blížia k hygienickým minimám, ale predovšetkým preto, že vysoké ceny pitnej vody vedú obyvateľov k budovaniu vlastných zdrojov pitnej vody, ktorej kvalita je vo väčšine prípadov ďaleko za hygienickými normami," konštatuje v správe o vodnom hospodárstve ministerstvo životného prostredia.

Aj z tohto dôvodu sa v septembri rozbehla kampaň, ktorá má naučiť verejnosť a najmä školákov piť vodu z vodovodu. Projekt Pijem zdravú vodu nápoj z vodovodu potrvá do 31. októbra a jeho cieľom je vrátiť túto tekutinu do pozície najdôležitejšieho tovaru. Kampaň chce zároveň ľudí presvedčiť, že takáto voda je kvalitná, má pozitívny vplyv na zdravie a je ekonomicky výhodná. ,,Voda z vodovodu okrem toho, že je chutná, je aj zdravá. Ja som ju začal piť ešte pred kampaňou a teraz už nútim piť vodu z vodovodu všetkých," uviedol minister zdravotníctva Richard Raši.

Copyright © TASR 2020
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky