Preskočit na obsah

Slovenskí europoslanci: SR zaostáva pri riešení recyklácie komunálneho odpadu

20.04 2018, TASR

Štrasburg/Bratislava, 18. apríla - Slovensko má pred sebou veľké výzvy, aby mohlo dobehnúť iné členské krajiny EÚ v oblasti spracúvania a recyklácie odpadov. Slovenskí europoslanci to uviedli v stredu po tom, ako Európsky parlament (EP) schválil legislatívne návrhy v oblasti tzv. obehového hospodárstva.


Miroslav Mikolášik (KDH), ktorý je členom Výboru EP pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI), pripomenul údaje Eurostatu, podľa ktorých Slováci recyklujú len 15 percent odpadu a sú "na chvoste Únie". Priznal, že nevidí možnosť, ako by Slovensko mohlo do roku 2030 dobehnúť tie členské štáty EÚ, ktoré to s recykláciou myslia vážnejšie.

V roku 2030 by podľa návrhu Európskej komisie mali európske krajiny recyklovať najmenej 60 percent komunálneho odpadu, z ktorého by mali vyťažiť maximum použiteľných surovín v prospech ekonomiky. Mikolášik upozornil, že výbor ENVI navrhuje ísť nad rámec návrhov eurokomisie a príslušnú smernicu chce sprísniť na úroveň 70-percentnej recyklácie komunálneho odpadu.

Poslanec sa kriticky vyjadril k tomu, že na Slovensku zbytočne veľký podiel odpadu ide na skládky, pričom snahou EÚ je skládkovanie čoraz viac redukovať.

Na otázku, ako chce Únia spracúvať odpad, keď Čína prestane dovážať recyklovateľné zvyšky z Európy, Mikolášik odpovedal, že EÚ bude musieť zaistiť lepšie triedenie odpadu podľa recyklovateľného druhu (plasty, papier, kovy), a vyjadril nádej, že nové technológie pomôžu napríklad pri odstraňovaní záťaže v podobe použitých plastov. Pripomenul, že britskí a americkí vedci našli účinné spôsoby biologického rozkladu plastov pomocou baktérií a enzýmov.

,,Slovensko musí lepšie a masovejšie pracovať s občanmi a vysvetľovať výhody obehového hospodárstva, ako triediť odpady a spracovávať kompostovaný a použiteľný odpad," odkázal poslanec.

Monika Beňová (Smer-SD) sa tiež vyjadrila kriticky k tomu, že takmer dve tretiny odpadov u nás končia na skládkach, keď cieľom EÚ je to, aby sa len desať percent odpadov riešilo formou skládok.

Pripomenula, že skontaktovala v tejto súvislosti ministra životného prostredia SR, ktorý ju ubezpečil, že sa pripravuje nová legislatíva, zameriavajúca sa napríklad na vyššie poplatky za skládkovanie.

Podľa Beňovej musí byť ďalším opatrením vzdelávanie obyvateľstva, aby ľudia vedeli, že odpady z domácností zaťažujú životné prostredie. Vláda by zároveň mala nájsť mechanizmus, ako podporiť rozvoj recyklácie a opakovanú využiteľnosť materiálov, ktoré inak skončia v spaľovniach. Chybou na Slovensku je napríklad aj to, že pri panelákoch nie sú zaistené kontajnery pre biologický odpad, ako to býva v rodinných domoch. ,,Treba viac investovať do separácie odpadov, aby plasty a papier, ktoré sú recyklovateľné, nekončili v komunálnom odpade," opísala situáciu.

Poslanec Ivan Štefanec (KDH) tiež poukázal na to, že SR je jednou z najhorších krajín EÚ v oblasti odpadového hospodárstva. Príčinou je podľa neho to, že nemáme zavedený systém, ktorý by do likvidácie a spracúvania odpadov zahŕňal aj komunálnu sféru.

,,To sa nedá realizovať len s priemyslom či s aktivitami samotných občanov. Na Slovensku chýba systém spolupráce medzi firmami, občanmi a komunálnou sférou," vysvetlil.

V odpovedi na otázku, čo musí Slovensko robiť, aby dohnalo úspešnejšie krajiny ako Belgicko, Dánsko či Švédsko, ktoré skládky odpadu takmer nepoznajú, poslanec opäť upozornil na chýbajúci systém, ktorý musíme v našej krajine vytvoriť a následne aj "ustrážiť" jeho fungovanie. ,,Preto, aby sa na zbere odpadov nepriživovalo len niekoľko vybraných firiem. Na Slovensku zlyháva vláda, ktorá nedokázala zabezpečiť vytvorenie tohto systému. Skôr sa zabezpečovala priaznivá pozícia pre niektoré firmy, ktoré čiastočne na tom zbohatli," zhodnotil situáciu.

Copyright © TASR 2022
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Odpady