Preskočit na obsah

Skúsenosti nabádajú v Tatrách nesoliť

16.02 2007, Enviroportal

Skúsenosti nabádajú v Tatrách nesoliť


Tatranská Štrba 15. februára (Správa TANAPu) - V zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny je na území národného parku potrebný súhlas orgánu ochrany prírody na pozemnú aplikáciu chemických látok. V minulosti bolo Obvodným úradom životného prostredia (OÚŽP) v Poprade odsúhlasené pokusné použitie chloridu sodného (NaCl) a iných chemických posypových materiálov s cieľom odskúšať a monitorovať ich vplyv na prírodné prostredie. Použitie kamennej soli (NaCl) bolo zamietnuté s odporúčaním hľadať alternatívne posypové materiály. Analýzy preukázali, že ich používaním dochádza k zmenám vo viazaní živín, posunoch Ph v pôde a k defoliačným účinkom.








Juraj Švajda zo Správy TANAPu v Tatranskej Štrbe vysvetľuje: "Solenie ciest v národných parkoch je zakázané z toho dôvodu, že soľ spôsobuje znečistenie vôd, škodí prírode a je toxická najmä pre vegetáciu a pôdne živočíchy. Na 1 m cesty sa použije za zimu zhruba 10 kg soli, čo znamená 2 tony soli na 1 ha. Po topení snehu bolo zistené také zasolenie vody odtekajúcej priamo z cesty ako u morskej vody (20 g NaCl na liter vody). Výskumom sa zistilo, že solenie zvyšuje koncentráciu chlóru v pôde a vo vode (200 až 5 000 násobne) v úsekoch do 4 - 5 m od okraja cesty, vďaka pohyblivosti chlóru však tento zasahuje aj oblasti vzdialené 100 m od komunikácie. Aktivitu soli zvyšuje suché a letné počasie. Zaujímavým zistením je aj šírenie nových slanomilných rastlín pozdĺž komunikácií. Niektoré z úsekov ciest sa nesolia nielen z ekologických dôvodov ale aj technologických. Chemická soľ je totiž účinná len do - 5 stupňov Celzia a najmä vo vyšších plohách nemá potrebné účinky, naopak môže ešte zhoršiť stav zjazdnosti ciest. Treba tiež spomenúť negatívne účinky na karosériu motorových vozidiel. Pre udržanie dobrej zjazdnosti ciest, bezpečnosť a rýchlosť premávky je preto potrebná najmä disciplovanosť a včasnosť zásahu udržbových organizácií."

Na zimnú sezónu 2006/2007 bolo rozhodnutím OÚŽP v Poprade odsúhlasené pokusné použitie chemického posypového materiálu Solmag na zimnú údržbu štátnych ciest na 4 úsekoch pre Správu a údržbu ciest Prešovského samosprávneho kraja oblasť Poprad. Jednou z podmienok súhlasného rozhodnutia je pokračovanie monitoringu, na základe ktorého bude možné exaktné vyhodnotenie skutočných vplyvov na prírodné prostredie.

Závery z odbornej expertízy:
Odborná expertíza poukázala na skutočnosť, že používanie posypových solí má negatívny vplyv na kvalitu prírodného prostredia v oblasti Tatier. Svoj podiel má na tom fyzikálno-chemické zloženie posypových materiálov, množstvo na danom mieste a tiež časový úsek ich používania. Expertíza upozornila na pomerne vysokú alkalizáciu pôdneho prostredia na sledovaných lokalitách, čo samozrejme nie je vhodné pre optimálny rast smreka. Reakcia pôdy má vplyv na jej štruktúru, priebeh zvetrávania a humifikácie a hlavne na mobilizáciu (sprístupnenie) živín a výmenu iónov. Výsledkom je pokles rýchlosti rastu (najmä koreňov), oneskorené pučenie púčikov drevín, vznik nekróz, žltnutie a usýchanie ihlíc, listov a koreňov ako aj zníženie mrazuvzdornosti drevín. Keďže smrek je citlivý k pôdnej salinite a k priamemu postriekaniu nadzemných častí soľným roztokom, navrhla vtedy použiť pri obnove porastov pozdĺž komunikácií druhy drevín odolné proti zasoleniu a alkalizácii prostredia (smrekovec, jaseň, javor, vŕba, breza, lipa), ako aj použiť sadbový materiál s obalenou koreňovou sústavou.

Literatúra:
Hubený P.: Solení? Proč ano? Šumava, zima 2006, s. 26-27
Odborná expertíza hodnotiaca vplyv zimnej údržby ciest - aplikácie posypových solí v oblasti Dolný Smokovec - Starý Smokovec - Tatranská Lomnica (Vysoké Tatry) na zdravotný stav drevín rastúcich okolo dopravných komunikácií. Univerzitná vedeckotechnická spoločnosť Technickej univerzity vo Zvolene 2005, 19 s.
Analýza asimilačných orgánov a pôdy po aplikácii posypového materiálu Solmag v oblasti Tatranskej Kotliny. Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav, Košice 2006, 8 s.

Zdroj: Juraj Švajda, Správa TANAPu


Copyright © Enviroportal 2023

Súvisiace články

Značky