Pôvodný návrh kompenzačných opatrení mohol zablokovať výstavbu diaľnice D4

01.01 2012,

Je potrebné hľadať iné riešenie ak v novom návrhu kompenzačných opatrení majú niektorí neféroví vlastníci nereálne prehnané finančné požiadavky.

Diaľničný obchvat Bratislavy je projektom, ktorý pretne chránené vtáčie územie Dunajské luhy a je tak projektom, na ktorý je dlhodobo upriamená pozornosť širšej a odbornej verejnosti. Vzhľadom k tomu, že každé riešenie pretína chránené územie, nebolo sa možné vyhnúť škodám, preto hlavným predmetom diskusie sa stal spôsob náhrad zničených biotopov. Tieto náhrady podľa článku 6.4 Smernice o biotopoch 92/43/EHS sa na Slovensku používajú vôbec prvýkrát. Celý rozsah náhrad vo forme vytvorenia nových biotopov bol od začiatku odborne dobre pripravený, detailne diskutovaný so zainteresovanými a bolo ho možné označiť za príkladnú náhradu zničených biotopov. Plôch, kde sa mali realizovať náhradné opatrenia bolo sedem. Problémom sa však stalo nutné majetkové vysporiadanie so súkromnými vlastníkmi. Keďže časť vlastníkov odmietla predať pozemky, hrozilo vyvlastnenie pozemkov a následné súdne spory s potenciálom zastaviť výstavbu diaľnice. Realizácia kompenzačných opatrení je totiž podmienkou stavby D4. NDS preto po konzultácii s ornitológmi navrhla začiatkom roku 2017 zmenu troch plôch kompenzačných opatrení, kde vlastníci nesúhlasili s ich predajom v okrese Bratislava V za iné vhodné plochy, aby sa predišlo súdnym sporom s potenciálom zastaviť výstavbu diaľnice so všetkými negatívnymi dopadmi.  
          
„Pôvodné a aj aktuálne plochy kompenzačných opatrení diaľnice D4 boli navrhnuté tak, aby predovšetkým spĺňali odborné kritériá a reálne mohli pomôcť druhom, ktorých sa výstavba negatívne dotkne, a teda ich biotopy je potrebné nahradiť. Lokality kompenzačných opatrení sme tak Národnej diaľničnej spoločnosti navrhovali na plochách, kde bol zistený výskyt orliaka morského, haje tmavej a bociana čierneho a bola tak veľká pravdepodobnosť, že druhy tieto nové biotopy budú využívať. Všetky plochy zmenených kompenzačných opatrení sú tak na miestach kde budú prínosom pre ochranu prírody,“ vysvetľuje Jozef Ridzoň, ochranársky manažér Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko. Nevýhodou takýchto riešení, ktoré spĺňajú odborné kritéria je, že vybraté plochy môžu byť na územiach, kde je komplikovaná vlastnícka štruktúra a kde vlastníci nesúhlasia s ich predajom. Presne takýto nesúhlas sa týkal troch zo siedmich plôch kompenzačných opatrení. Realizácia kompenzačných opatrení je pritom podmienkou realizácie stavby D4, vzhľadom k jej negatívnemu dopadu na chránené územia. Nerealizácia kompenzačných opatrení z dôvodu nesúhlasu vlastníkov tak ohrozovala aj výstavbu diaľnice ako takej, preto ornitológovia navrhli NDS alternatívne riešenie plôch kompenzačných opatrení mimo troch problematických plôch v okrese Bratislava V.
 
„Bez zmeny kompenzačných opatrení boli v podstate možné len dva scenáre vývoja situácie. Buď by boli vyvlastnení vlastníci za nízku sumu, ktorú odmietali. Vyvlastnenie by však znemožnilo akúkoľvek ďalšiu spoluprácu s vlastníkmi na ochrane prírody v dotknutých mestských častiach, kde sú umiestnené dve veľmi významné chránené územia, kde je spolupráca s vlastníkmi absolútnou nevyhnutnosťou. Druhou možnosťou bolo, že by vlastníci na súdoch vyhrali, vyvlastnenie by bolo zrušené, no medzitým by sa diaľnica postavila, chránené územie by sa poškodilo, no kompenzácia za škody by sa nezrealizovala. Oba scenáre boli pre ochranu prírody absolútne neprijateľné, preto sme hľadali iné riešenie, ako problematickú situáciu riešiť,“ dopĺňa Ján Gúgh, hovorca SOS/BirdLife Slovensko. Vyvlastnenie je totiž v zmysle národnej legislatívy možné vtedy, ak neexistuje iná možnosť ako dosiahnuť účel vyvlastnenia. No a realizácia kompenzačných opatrení na rozdiel od stavby samotnej diaľnice podľa názoru ornitológov túto základnú podmienku nespĺňala, keďže náhradu biotopov, t.j. kompenzačné opatrenia bolo možné riešiť aj inak ako prípadným vyvlastnením, a to napríklad zámenou pozemkov súkromných vlastníkov za iné štátne pozemky alebo iným riešením. Vyvlastňovaní vlastníci z dôvodu kompenzačných opatrení tak mali veľkú šancu, že na súdoch uspejú, no vo výsledku by ostali iba poškodené chránené územia.
 
Situácia, kedy je známe, že realizácia kompenzačných opatrení je podmienkou stavby samotnej diaľnice D4 však nahráva neférovému správaniu niektorých podnikateľov. Za takýchto okolností môžu využiť časovú tieseň a žiadať vyššie finančné ohodnotenie ich pozemkov. „Sme pobúrení, že niektorí neféroví podnikatelia podľa medializovaných informácií žiadajú neprimerane vysoké sumy za kúpu pozemkov, kde sa majú realizovať kompenzačné opatrenia. Za takýchto podmienok nie je vhodné pokračovať vo výkupe tých pozemkov, kde vlastníci majú neprimerané požiadavky. Ak NDS pozastaví výkupy a budú hľadať iné riešenia situácie, ktoré zabránia špekulatívnym predajom a to napríklad využitím zámen pozemkov v zmysle zákona o ochrane prírody alebo hľadaním iného všeobecne akceptovateľného riešenia, ktoré bude spĺňať aj odborné kritéria, určite ho podporíme,“ uzatvára Jozef Ridzoň.

Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko

Copyright © 2019

Súvisiace články

Značky

Doprava Mimovládne organizácie Ochrana prírody