Zástupcovia kampane za prírodné bohatstvo z National Geographic Society...

26.04 2019, TASR

Montreal, 24. apríla - Zostáva len 18 mesiacov, kým sa svetoví lídri stretnú v Číne, aby skompletizovali dohodu o otázkach straty biodiverzity, znížení historicky najväčšej miery vymierania voľne žijúcich živočíchov, zmiernení vplyvu klimatických zmien a ochrane posledných divokých miest planéty.
Pri tejto príležitosti sa vládne a mimovládne subjekty z viac ako tuctu krajín stretávajú dnes a zajtra v Montreale, aby jednali o ambicióznej globálnej dohode o prírodnom bohatstve.

Samit o ochrane prírody, ktorý organizuje kanadská vláda, pripraví pôdu pre stretnutie v októbri 2020, keď sa politickí činitelia stretnú v čínskom meste Kunmingu na Konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, aby vytvorili politiku biologickej diverzity pre nasledujúce desaťročie. Stretnutie začína deň po tom, čo agentúra Agence France-Presse (AFP) oznámila, že konečná štúdia o stave biodiverzity, ktorá by mala byť predložená Medzivládnou platformou pre politiku v oblasti vedy o biodiverzite a ekosystémoch (IPBES), bude konštatovať, že strata prírodného bohatstva a neustály nárast počtu vyhynutých voľne žijúcich živočíšnych druhov je ešte horší, ako tvrdili predchádzajúce informácie.

,,Vedecká komunita má v tejto veci jasno: krajiny musia urýchlene zvýšiť tempo a rozsah, v akom chránia planétu skôr, ako bude neskoro," povedal Brian O'Donnell, riaditeľ Kampane za prírodné bohatstvo, ktorý bude účastníkom samitu tento týždeň. ,,Iba ochranou oveľa väčšieho množstva pôdy a vody môžeme zachrániť prírodu pre miliardy ľudí, ktorí sú závislí od zdravých a funkčných prírodných oblastí."

Predstavitelia vlád Čile, Číny, Kostariky, Nemecka, Nórska a Veľkej Británie sa tento týždeň zúčastnia stretnutí s kanadskou vládou v Montreale. Samit na vysokej úrovni odráža mieru naliehavosti problematiky tvorby nových, odvážnych a dosiahnuteľných cieľov na ochranu väčšieho množstva pôdy a oceánov na celom svete. Podľa slov filantropa Hansjörga Wyssa, ktorý venoval 1 miliardu dolárov na ochranu prírody, v článku op-ed publikovanom v pondelok v Toronto Star, je samit významnou príležitosťou pre ľudí začať hovoriť o špecifických stratégiách na ochranu života na Zemi.

Toto podujatie sa zameria najmä na dve oblasti, ktoré sú rozhodujúce pre úspech akéhokoľvek ambiciózneho globálneho programu na ochranu prírodného bohatstva: financovanie ochrany a zachovanie pôvodného obyvateľstva.

Zachovanie najmenej 30 percent pôdy a oceánov na planéte si bude vyžadovať, aby globálne spoločenstvo vynaložilo prostriedky potrebné na správu parkov, chránených morských oblastí, útočísk pre voľne žijúce živočíchy a iných chránených teritórií. Je potrebné zabezpečiť zdroje na plánovanie, monitorovanie, interpretáciu a stráženie chránených oblastí.

Druhou hlavnou oblasťou v rámci agendy tohto týždňa je dôležitosť uprednostňovania ochrany domorodého obyvateľstva. Hoci domorodé komunity predstavujú menej ako 5 percent svetovej populácie, spravujú alebo majú v rukách viac ako 25 percent pôdy na Zemi, na ktorej sa nachádza 80 percent rastlín a voľne žijúcich druhov živočíchov. Len prostredníctvom rešpektu voči zvrchovanosti domorodých komunít a podpore ich snáh o ochranu ich tradičných území a vôd budú národy úspešné pri ochrane prírody v rozsahu potrebnom na ochranu voľne žijúcich živočíchov a divokých miest.

Rozširujúca sa koalícia vedcov, domorodých skupín, vládnych predstaviteľov, environmentálnych skupín, vedenia podnikov a filantropov sa spája s cieľom ochrániť najmenej 30 percent planéty do roku 2030 a zastaviť tempo ubúdania prírodného bohatstva. Len minulý týždeň podporilo tento cieľ viac ako 75 skupín na celom svete a 19 popredných svetových vedcov publikovalo štúdiu Science Advances, aby prezentovali argumenty na ochranu väčšieho množstva prírodného bohatstva planéty odvíjajúce sa od vedeckých poznatkov.

,,Veda hovorí jednoznačne: v nasledujúcom desaťročí musíme ochrániť 30 percent planéty," uviedol Enric Sala, prieskumník National Geographic a jeden z autorov štúdie, ktorý sa tiež zúčastní stretnutí tento týždeň. ,,Teraz potrebujeme vytvoriť politiku na záchranu prírody, ktorá nám dáva kyslík, aby sme mohli dýchať, jedlo, aby sme mali čo jesť a čistú vodu, aby sme mali čo piť."

Vedci dokázali, že súčasný stav prírody nie je potešiteľný. Naša planéta stráca voľne žijúce živočíchy 1 000-krát rýchlejšie ako kedykoľvek v ľudskej histórii, a tento problém sa zväčšuje. Obrovské počty druhov sú už na ceste k zániku, vrátane 14 percent vtákov, 25 percent cicavcov a 40 percent obojživelníkov.

Spoločenstvá vidia hmatateľné následky rýchlej straty prírodného bohatstva. Znečistenie, nadmerný rybolov a invazívne druhy ohrozujú živobytie ľudí. Ničenie lesov a mokradí zhoršuje kvalitu miestneho ovzdušia a zanecháva ľudí zraniteľnejšími voči hurikánom, záplavám a iným prírodným katastrofám. Strata opeľovačov núti niektoré komunity platiť za opelenie svojich rastlín ručne. Naopak, deti, ktoré žijú neďaleko chránených oblastí, sú na toms zdravotne aj ekonomicky lepšie ako tí, ktorí sú od nich vzdialení.

Ako uviedol Hansjörg Wyss tento týždeň v článku op-ed: ,,Bude to vyžadovať iniciatívu každého z nás, bez ohľadu na hranice, generácie a kultúry, všetci sa budeme musieť podieľať na ochrane nášho prírodného bohatstva. Samit ochrancov prírody [tento] týždeň ponúka pozoruhodnú príležitosť naplánovať ambicióznu spoločnú cestu k ochrane prírody pre všetko živé na našej planéte."


 

Copyright © TASR 2019
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Globálne problémy ŽP Zaujímavosti