NRSR: Liberáli chcú z hľadiska životného prostredia hodnotiť aj hlbinné vrty

05.09 2016, TASR

Zaviesť povinnosť vykonať hodnotenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie aj pre hlbinné vrty. To je hlavná myšlienka návrhu novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorú na septembrovú schôdzu NR SR predložili poslanci Anna Zemanová a Martin Klus (obaja SaS).

Nová povinnosť sa má týkať nielen vrtov ťažobných, ale aj prieskumných, avšak s výnimkou vrtov na skúmanie stability horninového prostredia, prieskumných vrtov pre stavby a závlahy, vrtov na monitoring hydrogeologického prostredia a vrtov pre životné prostredie.

Zemanová a Klus upozorňujú, že v súčasnej právnej úprave absentuje posudzovanie hlbinných vrtov, ktoré najmä z dôvodu nových technológií prípadnej ťažby alebo čerpacej skúšky môžu mať samostatne alebo kumulatívne dopad na životné prostredie. Opoziční poslanci argumentujú aj rozhodnutím Súdneho dvora EÚ v Haagu z roku 2015, podľa ktorého príslušné vnútroštátne orgány majú povinnosť vykonať posudzovanie vplyvov hĺbkového vrtu na životné prostredie, teda povinnosť osobitne preskúmať otázku, či musí byť vykonané posudzovanie vplyvov na životné prostredie, a to aj pre skúšobné vrty pre ťažbu.

Členovia poslaneckého klubu SaS tvrdia, že návrh na túto zmenu vychádza aj z praxe a požiadaviek obyvateľov a samospráv Slovenska, ktorí sa dožadujú práv v oblasti poskytovania informácií vo veciach životného prostredia pri prieskumných vrtoch na ťažbu ropy a zemného plynu na východnom Slovensku. ,,Uvedenou problematikou sa zaoberal aj snem ZMOS, ktorý reagoval na nepriaznivé skúsenosti obcí a miest ohľadom prieskumných prác na ťažbu ropy a zemného plynu bez posúdenia vplyvov na životné prostredie a bez doriešenia stretov záujmov. Závažnosť dopadov je o to vyššia, že v zmysle geologického zákona je možné prieskumné vrty prekategorizovať na ťažobné s prednostným právom na ťažbu," uviedli Zemanová a Klus.

Ďalším bodom predloženého návrhu zákona je rozšírenie okruhu dokumentov, na ktoré sa bude vzťahovať povinnosť vykonať hodnotenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie, resp. zisťovacie konanie. Rozšírenie sa týka návrhov Programov starostlivosti o les (PSL), pri schvaľovaní ktorého nie je účastníkom konania samospráva a ani verejnosť. ,,Oprávnenosť posudzovať dopady na životné prostredie PSL vychádza aj zo skutočnosti, že charakter lesa je súčasťou územnoplánovacích dokumentácií. Spôsob ťažby môže mať veľký dopad na povodňové situácie a klimatické zmeny v regióne," zdôraznili liberáli.

Program starostlivosti o lesy je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov. PSL sa vyhotovuje pre všetky lesné pozemky na území Slovenska na obdobie desiatich rokov. Predložený návrh novely zákona v tejto súvislosti hranicu medzi povinným hodnotením a zisťovacím konaním stanovuje na úrovni piatich hektárov. Do piatich hektárov sa navrhuje vykonať zisťovacie konanie a nad päť povinné hodnotenie.

Novela má tiež uložiť Ministerstvu životného prostredia SR povinnosť uverejňovať na svojom webovom sídle dátum, kedy bol na danom webovom sídle dokument zverejnený. ,,Zvýši sa tým transparentnosť celého procesu a v neposlednom rade aj odstráni právna neistota z hľadiska plynutia lehôt, ktoré sa od tohto dátumu odvíjajú," dodali Zemanová a Klus.

Copyright © TASR 2019
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

EIA,SEA Geológia Legislatíva