Preskočit na obsah

Nízke tresty a škoda v státisícoch eur, ktorú štát nevymáha. Čo zistila správa o protiprávnej činnosti voči chránených druhom?

21.06 2022, Enviroportal

Štát si za trestné činy proti chráneným druhom nevymáha náhradu škody. Tresty sa pohybujú na dolnej hranici trestnej sadzby, prípadne sú ešte nižšie a neodrádzajú páchateľov od protiprávnej činnosti. To sú jedny z hlavných zistení “Národnej správy o protiprávnej činnosti zameranej na chránené druhy”, v ktorej tím WWF Slovensko zosumarizoval a analyzoval dostupné informácie o trestných činoch a priestupkoch z oblasti pytliactva, porušovania ochrany rastlín a živočíchov, vrátane nelegálneho obchodovania s ohrozenými druhmi.

Tím WWF Slovensko analyzoval dostupné údaje o trestných činoch a priestupkoch proti chráneným druhom za obdobie rokov 2015-2020.

„Správa ukazuje, že pri väčšine trestných činov proti chráneným druhom sa nezistí páchateľ, no aj v prípadoch, kde je páchateľ známy, končí veľká časť z nich podmienečným zastavením trestného stíhania, dohodou o vine a treste či zmierom, prípadne je trestný čin prekvalifikovaný na priestupok. Len málo prípadov sa dostane pred súd, kde sme však v analýze opäť videli, že udelené tresty sú v niektorých prípadoch prekvapivo nízke. Už tieto zistenia nie sú pre spoločnosť dobrou správou, a to treba zobrať do úvahy ešte fakt, že o množstve prípadov sa vôbec nedozvieme,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Počas rokov 2015-2020 došlo na Slovensku k 1 781 trestným činom pytliactva a k 738 trestným činom porušovania ochrany rastlín a živočíchov, z ktorého však väčšinu tvorili nedovolené vjazdy vozidiel, samotné porušovanie ochrany rastlín a živočíchov predstavovalo 271 prípadov. Najčastejšie išlo o nelegálne usmrcovanie živočíchov, vrátane otráv. Obeťami boli najmä veľké šelmy ako medveď hnedý či vlk dravý a dravé vtáky, ako myšiak hôrny či sokol rároh. Najčastejším trestom v prípadoch, ktoré sa dostali pred súd, bolo podmienečné odňatie slobody so skúšobnou dobou.

V prípade priestupkov sa podarilo za sledované obdobie získať bližšie informácie k 571 prípadom, ktoré sa týkali chránených druhov. Prevažovali porušenia legislatívy CITES, ktorá upravuje medzinárodný obchod s ohrozenými druhmi a ich časťami, najmä pri druhoch ako papagáje, dravé vtáky, korytnačky a veľké šelmy.Vlk

V prípade priestupkov proti zákonu o ochrane prírody a krajiny išlo najmä o poškodzovanie miest rozmnožovania a odpočinku živočíchov, ničenia hniezd a nedostatočnú evidenciu pôvodu chránených živočíchov. Príkladom boli hniezda lastovičiek alebo netopierov zničené pri rekonštrukčných prácach na budovách.

„Za mimoriadne závažné zistenie, ktoré vyplynulo z analýzy trestných činov, považujeme, že škodu spôsobenú spoločnosti na chránených druhoch nik nevymáha. „Odstrašujúci“ efekt smerom k páchateľom týchto činov je tak oveľa nižší. Navyše, štát prichádza o peniaze, ktoré by mohli byť využité pri ochrane prírody, Len za sledované obdobie ide o sumu rádovo v stovkách tisíc eur, “ hovorí Pavol Žilinčík z WWF Slovensko.

Z analýzy prípadov, ktoré sa dostali až na súd vyplynulo, že hoci súdy v trestnom konaní konštatujú vinu páchateľa a aj výšku škody, nerozhodujú o náhrade škody. V rozsudku odkážu poškodeného, teda štát zastúpený okresným úradom, aby si škodu vymáhal v osobitnom, tzv. civilnom konaní. Tím WWF Slovensko oslovil 50 okresných úradov, pričom zistil že v civilnom konaní nebola škoda vymáhaná ani v jednom prípade. Zástupcovia úradov uviedli ako dôvod hlavne nedostatočné odborné a personálne kapacity.

Medzi odporúčania Národnej správy tak patrí v prvom rade efektívne využívať existujúce nástroje na predchádzanie a postihovanie protiprávneho konania. Napríklad odstrašujúci účinok trestov by sa zvýšil, ak by tresty za tento typ trestných činov naozaj zodpovedal ich závažnosti a neboli by ukladané pod hranicou trestnej sadzby. Okresné úrady by mali byť kapacitne a odborne posilnené, aby dokázali vymáhať náhradu spôsobenej škody. Rovnako je potrebné upraviť a zefektívniť trestný proces, ktorý brzdia najmä viackrát opakované úkony. Na druhej strane, plusom Slovenskej republiky je rastúci trend špecializácie orgánov na postihovanie tejto protiprávnej činnosti.

Národná správa vznikla v rámci projektu SWiPE, ktorého cieľom je efektívnejšie stíhanie trestných činov zameraných na pytliactvo a porušovanie ochrany rastlín a živočíchov v Európe. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie v rámci programu LIFE a zo štátneho rozpočtu SR prostredníctvom MŽP SR.

Celá Národná správa o protiprávnej činnosti zameranej na chránené druhy (SK,PDF, 9,8 MB).

Stručný výber kľúčových faktov s infografikami (SK,PDF, 7,8 MB).

Zdroj: WWF Slovakia

Copyright © Enviroportal 2022

Súvisiace články

Značky

Environmentálna kriminalita Mimovládne organizácie Ochrana prírody