Preskočit na obsah

Nebezpečný odpad v našich kúpeľniach

05.05 2022, Enviroportal

Laky na nechty, odlakovače, spreje, laky na vlasy či voňavky sú bežná výbava nejednej kúpeľne na Slovensku. Ide pritom o horľavé alebo chemicky agresívne výrobky, mnohé z nich sú dokonca považované za nebezpečný odpad. 

Všetky tieto toxické prípravky denne používame a nanášame si ich na pokožku. Na detailnejšie zloženie kozmetiky sa zameria májová výzva z kampane Zatoč s odpadom, ktorú vyhlasuje Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP).

Tritehanolamine, fenyléndiamín, oxybenzone, etyl acetát, zlúčeniny olova, diethanolamine, hydrochinón – zloženie obľúbených kozmetických výrobkov sa síce na obale nachádza, no spotrebiteľ mu častokrát nerozumie. Nie každý tak má dostatočné vedomosti o škodlivosti a toxicite produktov, ktoré si dobrovoľne kupujeme a používame. Nehovoriac o účinkoch z dlhodobého hľadiska a kombinácii s ďalšími x-kozmetickými výrobkami. Ak by sa namiesto skratiek či zložitých cudzích slov na obaloch uvádzali ich možné nežiadúce účinky, asi by mnohí svoju kúpu zvažovali.

Ľudská pokožka absorbuje až 60 % toho, čím sa natierame či umývame. Z pokožky sa produkty vstrebávajú do krvi, ktorá ich ďalej rozvádza po celom tele. Prípravky každodennej hygieny však okrem poškodenia zdravia človeka môžu tiež negatívne ovplyvniť životné prostredie. Okrem obsahu nebezpečných chemických látok môžu kozmetické výrobky obsahovať aj plastové mikročastice.

Mikroplasty sú v podstate umelohmotné guľôčky veľmi malých až mikroskopických rozmerov. Spláchnutím do odtoku sa dostávajú do kanalizácie a ďalej do vodných zdrojov, tokov a morí. Je takmer nemožné ich zachytiť a prefiltrovať. V moriach a oceánoch ich skonzumujú morské živočíchy a týmto spôsobom sa dostávajú až na náš tanier. Čo do svojho životného prostredia dáme, to sa vracia späť k nám.

Vo svetle týchto skutočností však máme na výber, do čoho investujeme. V súčasnosti je už  dostupné množstvo známych značiek kvalitnej, overenej a certifikovanej prírodnej kozmetiky či drogérie. No dá sa na to ísť aj celkom inak, a to prípravou kozmetických výrobkov v prostredí domova. Takto je možné vyrobiť si vlastné mydlo, čistiacu vodu, pleťový olej alebo prací prostriedok. Práve na to je zameraná májová výzva SAŽP s názvom Periem bez chémie. Každý chce čisté a voňavé oblečenie, klasické pracie prášky, gély a kapsule však obsahujú množstvo chemických látok, ktoré sú škodlivé nielen pre prírodu, ale aj pre naše zdravie. Skúste to s nami bez chémie!

Periem bez chémie

1. Poriadne si prečítajte zloženie pracieho gélu, ktorý máte aktuálne v domácnosti.

2. Skúste si vyrobiť vlastný prací gél a počas mája ho používajte pri praní. Inšpirovať sa môžete týmto receptom:
Suroviny: 125 g  jadrového/kokosového mydla, 150 g kryštalickej sódy, 5 litrov vody.
Postup: Mydlo nastrúhajte a vysypte do vriacej vody. Po rozpustení mydla zmes odstavte, prisypte kryštalickú sódu a miešajte až do rozpustenia. Po miernom vychladnutí gélovú masu nalejte do fliaš či kýblikov. Nebojte sa, ona zhustne. Na pranie používajte klasickú odmerku na prášok – cca 150 ml pracieho gélu na 4 kg prádla. Množstvo použitého gélu, samozrejme, závisí aj od miery znečistenia.

3. Zaznačte si, aký objem domáceho gélu ste za mesiac minuli. Tento údaj si prepočítajte na ročnú spotrebu (vynásobte číslom 12) a vydeľte ho objemom na obale pracieho gélu, ktorý bežne používate.

4. Doplňte údaj do vety: Používaním domáceho pracieho gélu môžem za rok ušetriť ........................ plastových obalov, ktoré nemusia byť vôbec vyrobené.

5. Aktivitu dokumentujte prostredníctvom fotografií. Viac informácií o májovej výzve a vyhodnotenie aprílovej nájdete na stránkach EWOBOXu. 

Poznámka: V zmysle § 2 ods. 9 zákona o odpadoch je nebezpečný odpad ten, ktorý má aspoň jednu nebezpečnú vlastnosť uvedenú v Prílohe III (Vlastnosti odpadu, pre ktoré sa odpad považuje za nebezpečný).

Zdroj: SAŽP

 

 V zmysle § 2 ods. 9 zákona o odpadoch je nebezpečný odpad ten, ktorý má aspoň jednu nebezpečnú vlastnosť uvedenú v Prílohe III (Vlastnosti odpadu, pre ktoré sa odpad považuje za nebezpečný).

Copyright © Enviroportal 2022

Súvisiace články

Značky

Zaujímavosti