Najstarší národný park Európy - Plitvické jazerá

01.11 2006, Enviroportal

Najstarší národný park Európy - Plitvické jazerá


Každý, kto videl sfilmované romány Karla Maya, už videl chorvátske Plitvička jezera (Plitvické jazerá), pretože v ich podmanivých zákutiach sa odohrávali dobrodružné scény príbehov o apačskom náčelníkovi. Plitvické jazerá so svojím širším okolím patria neodškriepiteľne k najkrajším prírodným výtvorom v Európe.


Poloha

Jazerá a národný park ležia vo východnej Like medzi reťazcom vrchov Malej Kapely a Ličkej Plješevice, ktorá čiastočne tvorí hranicu s Bosnou a Hercegovinou. Osada Plitvice leží na dobre vybudovanej ceste E 71, ktorá je hlavným spojením medzi dalmátskym pobrežím a vnútrozemím. Do osady Plitvice sa dá dobre dostať zo Zadaru a Šibenika, rípadne menšími mestnym komunikácami. Plitvice sú vzdialené od Zadaru približne 150, z Karlobagu 110 a zo Senja 90 km.

Pravidlá pre návštevníkov

Národný park je otvorený od 8:00 do 19:00 h. a má dva vchody. Automobily je potrebné odstaviť pred nimi na parkoviskách. V cene vstupenky je zahrnutá aj jazda špeciálnym vláčikom, prípadne plavba loďkou po jazere Kozjak. Každý návštevník dostane orientačnú mapku. Návštevníci Pitvických jazier sa môžu takisto vybrať na turistický či rybársky výlet či na túru do divočiny, vrátane Koranskej priepaste s úchvatným vodopádom rieky Plitvica. Na rybárčenie treba mať špeciálne povolenie od správy národného parku.

Svetové prírodné dedičstvo

V roku 1932 boli Plitvické jazerá vyhlásené za chránenú oblasť a v roku 1949 získali štatút národného parku. Od roku 1979 sú Plitvické jazerá súčaťou zoznamu Prírodného a kltúrneho dedičstva sveta UNESCO.

Šestnásť rôzne veľkých jazier leží v nerovnakej nadmorskej výške s celkovým rozdielom 156 m v dĺžke takmer 8 km. Prvé najvyššie položené Proščanské jazero vzniká pri ústí krátkej riečky Matica, vytvorenej zo sútoku riečok Bijela Rijeka a Crna Rijeka, spájajúcich sa pri dedine Plitvički Ljeskovec. Pri Proščanskom jazere sa začína nepretržitá reťaz vodopádov, prahov, kaskád a vápencovo-travertínových bariér, ktorými preteká spenená a hučiaca voda padajúc vždy do ďalšieho nižšie položeného jazera. Prastaré lesy a hustá vegetácia sa zrkadlia na hladinách priezračných jazier neuveriteľne krásnych farieb - nájdete tu celé spektrum odtieňov prechádzajúcich od smaragdovozelenej až po tyrkysovomodrú.

Celkovo 12 vyššie položených jazier tvorí skupinu tzv. Horných jazier, ktoré sa končia najväčším jazerom Kozjak. Z neho sa voda prelieva do štyroch ďalších tzv. Dolných jazier, ktoré sú menšie a plytšie a sú obkolesné prekrásnym kaňonom v strmých skalách. Na konci dolných jazier je jeden z najkrajších úsekov nazývaným Nastavle, kde sa k jazerným vodám pripája mohutným 72 metrov vysokým vodopádom potok Plitvica, podľa ktorého dostala celá sústava jazier aj svoje pomenovanie.

Trochu štatistických údajov

Z celkovej rozlohy národného parku tvorí les 157 km2, lúky 35 km2 a približne 2,2 km2 pripadá na jazerá a vodopády.
Dvanásť horných jazier leží v nadmorskej výške od 639 do 534 m. Najväčšie z nich je jazero Kozjak, ktoré je dlhé 2 km dlhé a hlboké 46 m. Obklopuje ho bukový les. Štyri malé dolné jazerá, brehy ktorých sú porastené stromami a krami, sa nachádzajú vo výške medzi 526 a 503 m nad morom. Ležia v 70 až 80 m hlbokom kaňone, ktorý v skalnatom vápenci vyhĺbila rieka. Jazerá sú navzájom pospájané nielen nádhernými vodopádmi, ale aj podzemnými ponornými riekami a jaskyňami, z ktorých je asi tucet prístupných verejnosti.
Najvyšší vodopád je Plitvica v blízkosti vchodu č.1, kde voda malej prítokovej riečky padá z visiaceho bočného údolia do 72 m hlbokej Koranskej priepasti. Na mieste nazvanom Sastavci sa stretávajú takmer všetky pozemné i podzemné toky z celého územia jazier.

Pod hladinou spiace krokodíly

Zvláštnosťou Plitvických jazier sú bariéry medzi jednotlivými jazerami. Netvoria ich skaly, ale vápencové naplaveniny a vápencovo-tufové výtvory, ktoré sa vytvárali v priebehu posledných 4000 rokov. Rastú relatívne rýchlo - za priaznivých podmienok pribudnú až 3 cm za rok, ale rovnako rýchlo sa môžu aj rozložiť či deštruovať. Vápencový tuf, známy aj pod názvom travertín, vzniká biodynamickým procesom, pri ktorom sa na seba naplavujú mach, zvápenatené riasy a vo vode obsiahnuté minerály. Postupom času narastie riadna bariéra s tzv. nosmi, terasami, hrádzami a kanálmi, pred ktorou sa hromadí voda. Proces vytvárania travertínu prebieha dynamicky - kým na jednom mieste sa vytvára bariéra, na inom prudká voda bariéru postupne ničí.
Na pokojných miestach, t. j v močiaroch, rybníkoch a jazerách sa okrem toho ukladá aj biely vápencový kal, ktorý pokrýva naplavený rastlinný materiál. Odumreté kmene stromov, ktoré ležia vo vode, vyzerajú často ako spiace krokodíly. Tento vápencový kal, ako aj menlivý odraz slnečného svetla, sú príčinou zvláštneho modrého a zeleného sfarbenia Plitvických jazier.
Pre zachovanie tejto jedinečnej prírodnej pozoruhodnosti predstavujú nesmierny význam lesy, ktoré zaberajú približne tri štvrtiny plochy národného parku. Sú dôležitou zásobárňou vody a starajú sa o jej rovnomerný prísun do tunajšieho zložitého vodného ekosystému. Národný park s jeho vodstvom bohatým na ryby poskytuje životný priestor aj mnohým ohrozeným živočíšnym druhom, napr. vydrám, medveďom hnedým, vlkom, rysom a mačkám divým. V nepreniknuteľných lesoch v okolí jazier žijú aj jelene, srny, diviaky, líšky, jazvece a kuny.

Copyright © Enviroportal 2019

Súvisiace články

Značky