X Vážení návštevníci portálu,
dovoľujeme si Vás upozorniť, že v piatok 22. 1. (po 16:00) bude Enviroportál nedostupný z dôvodu technickej údržby. Ďakujeme za pochopenie.
Tím Enviroportálu

Ministri EÚ prijali podmienky na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050

26.10 2020, TASR

Brusel/Luxemburg, 23. októbra - Ministri životného prostredia z členských krajín EÚ sa v piatok v Luxemburgu zhodli na podmienkach dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050. 

Podporili tiež ciele stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Prijali aj pozíciu k revízii smernice o pitnej vode, podľa ktorej by EÚ mala zaistiť, že voda z vodovodov v celej Únii bude bezpečná na pitie.

Plán o klimatickej neutralite, ktorý predložila Európska komisia počíta s tým, že EÚ v polovici tohto storočia už nebude produkovať žiadne emisie skleníkových plynov; prípadne že sa podarí skleníkové emisie "neutralizovať" a vykompenzovať ich sadením stromov alebo inými ekologickými projektmi.

Rada EÚ pre životné prostredie odobrila rok 2050 ako termín pre dosiahnutie tohto cieľa ako aj podmienky dosiahnutia uhlíkovej neutrality.

Ministri sa pod taktovkou nemeckého predsedníctva v Rade EÚ zhodli v piatok na spoločnom prístupe členských krajín k právnej norme, ktorá stanoví základné parametre prechodu na čistejšie technológie nevyhnutné pre dosiahnutie klimatickej neutrality. Súhlasili s návrhom Nemecka, že uhlíkovú neutralitu by mala EÚ dosiahnuť ako celok, a nie každý členský štát osobitne, ako to žiadajú europoslanci.

Niektoré krajiny strednej a východnej Európy majú problémy s krátkodobým prechodom na zelené technológie odstavovaním svojho priemyslu závislého na fosílnych zdrojov a požadujú istotu finančných kompenzácií. Ku kompenzačným schémam patrí napríklad návrh eurokomisie s názvom Platforma pre uhoľné regióny, z ktorého chce profitovať aj Slovensko pri transformácii regiónu hornej Nitry.

O konečnej verzii pripravovaného klimatického zákona budú členské štáty rokovať s vyjednávačmi Európskeho parlamentu.

Rada ministrov zároveň vyjadrila znepokojenie nad "globálnou mierou straty biodiverzity", ktorú spôsobuje nadmerné využívanie prírodných zdrojov, zmeny klímy, znečistenie, invázne cudzie druhy a spôsob ťažby zdrojov na súši a v mori.

Nemecká ministerka pre životné prostredie, ochranu prírody a jadrovú bezpečnosť Svenja Schulzová, ktorá predsedala zasadnutiu ministrov, v tejto súvislosti upozornila, že biodiverzita pre ľudí znamená "životnú poistku". Zaručuje im čistý vzduch, vodu, potraviny, ale aj stavebný materiál a oblečenie a vytvára pracovné miesta a živobytie.

,,S ničením prírody existuje aj riziko prepuknutia chorôb a pandémií. Záchrana biodiverzity a globálna ochrana prírody sú kľúčom k prevencii nových infekčných chorôb," uviedla Schulzová. V mene nemeckého predsedníctva privítala jednomyseľnú dohodu ministrov o zintenzívnení boja EÚ proti strate biodiverzity.

Táto dohoda znamená vytvorenie siete dobre spravovaných chránených oblastí a prísna ochrana najmenej 30 percent pevninskej a 30 percent morskej oblasti EÚ. Aj tento cieľ by mali dosiahnuť členské štáty EÚ kolektívne.

Súvisiaci článok: Luxemburg: Minister Budaj rokuje na zasadnutí Rady Európskej únie...

Copyright © TASR 2021
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Klimatická zmena