Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy Zeme

Cieľom medzinárodného dňa je pripomínať význam ozónovej vrstvy Zeme pri ochrane pred nebezpečným ultrafialovým žiarením.

Čo je ozónová vrstva?

Ozón nachádzajúci sa v stratosfére vo výške 25 až 35 km vytvára ochrannú vrstvu, ktorá obaľuje Zem a pohlcuje väčšinu ultrafialového žiarenia skôr, ako sa dostane na zemský povrch.

Táto ochranná vrstva môže vykazovať zmeny vo svojej hrúbke, ku ktorým dochádza prirodzene napr. dôsledkom sopečných výbuchov.

Od 70. rokov minulého storočia však vedci začali pozorovať stenčovanie ozónovej vrstvy s významným prispením ľudstva. Hlavnou príčinou bolo používanie zlúčenín chlóru, brómu a fluóru, ktoré sa do stratosféry dostávali vo forme freónov a pomaly rozkladali ozón. Freóny boli široko používané na chladenie najmä v chladničkách a klimatizačných systémoch, ale aj ako hnací plyn v sprejoch.

Znižovaním koncentrácie ozónu v ozónovej vrstve vzniká ozónová diera. Tá bola prvýkrát pozorovaná na začiatku 80.rokov 20. storočia nad Antarktídou, kde neskôr koncentrácia ozónu klesla na polovicu dlhodobého priemeru.

Prečo potrebujeme ozónovú vrstvu?

Zvýšené hladiny UV žiarenia na povrchu Zeme majú priame škodlivé účinky na zdravie človeka. Dlhodobo si lekári nespájali vplyv ultrafialového žiarenia s mnohými ochoreniami, ktoré majú často dlhé obdobie bez príznakov. Okrem starnutia pokožky, UV žiarenie sa podieľa aj rozšírení pigmentových znamienok, ktoré zvyšujú riziko melanómu. Rovnako sa jedná aj o poškodenie zraku (hlavne očný zákal), celkové oslabenie imunitného systému a mnohé zápalové ochorenia.

Škodlivé účinky UV žiarenia sa netýkajú len ľudskej populácie. Rovnako negatívne pôsobia na jednotlivé ekosystémy. Zvýšená intenzita ultrafialového žiarenia môže spôsobiť poškodenie zraku aj u zvierat, znížiť aktivitu fotosyntézy u morských rias a spomaliť rast rastlín a ich odolnosť voči škodcom.

Zaujímavosti:

• Vývoj priemerných ročných koncentrácií prízemného ozónu a prekračovanie cieľových hodnôt koncentrácií prízemného ozónu, informačného a varovného prahu pre obyvateľstvo sleduje indikátor Expozícia obyvateľstva voči znečisteniu ovzdušia ozónom.
• Informácie o vývoji prekročení cieľovej hodnoty 8-hodinovej koncentrácie prízemného ozónu na vybraných monitorovacích staniciach nájdete aj v interaktívnych grafoch EnviDatu. 
• Detaily o opatreniach prijatých v Montrealskom protokole. 

Uplynulo 35 rokov od prijatia Montrealského protokolu

V druhej polovici 20. storočia vedci potvrdili, že stenčovanie ozónovej vrstvy nie je prirodzený prírodný jav, ale že za ním stojí priemyselná činnosť človeka. Aj preto bol prijatý 16. septembra 1987 Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. Vykonávajúci protokol Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy obsahuje praktické regulačné opatrenia týkajúce sa výroby a zaobchádzania s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu.

Tieto opatrenia sa však čoskoro stali nedostačujúcimi, preto boli postupne prijaté dodatky v Londýne (1990), v Kodani (1992), v Montreale (1997), v Pekingu (1999) a v Kigali (2016), ktoré rozšírili počet regulovaných látok a skrátili sa termíny na zastavenie ich výroby.

Montrealský protokol je dodnes považovaný za jednu z najvýznamnejších environmentálnych dohôd, ktorou sú viazané takmer všetky štáty sveta. Ak by sa striktne dodržali všetky opatrenia vyplývajúce z protokolu, vedci odhadujú, že k obnove ozónovej vrstvy na úroveň spred roka 1980 by malo dôjsť do roku 2050.