M. Kravčík: Ak nebudeme vodu zadržiavať, dočkáme sa klimatického prekvapenia

08.10 2018, TASR

Bratislava, 6. októbra  – Žijeme na kontinentoch, kde populácia neustále narastá, a pritom využívame krajinu tak veľmi, ako sa dá. Pri budovaní a rozvíjaní sídelných aglomerácií sme ale vodu intuitívne začali kanalizovať. Preto sa napríklad v Bratislave z každého metra štvorcového odkanalizuje zhruba 500 litrov vody.


Tak dochádza k prehrievaniu životného prostredia, v ktorom žijeme, pretože vodu, ktorá termoreguluje krajinu, sme poslali preč. V relácii SVET Tu a teraz na TABLET.TV to uviedol environmentalista Michal Kravčík.

Kravčík je medzinárodne uznávaným odborníkom na vodu a zmeny klímy, o ktorých už prednášal na viacerých svetových univerzitách. Získal už mnoho ocenení, no ,,najväčším ocenením je, keď ľudia začínajú zadržiavať vodu v krajine. Voda je náš život, je to naša potravina, naša klíma," uviedol. Myslí si tiež, že ľudia problematike dnes rozumejú viac, než predtým, pretože kvôli teórii o zadržiavaní vody sa na neho ľudia pred dvadsiatimi rokmi podľa jeho slov pozerali 'ako na blázna'.

Aj napriek tomu sa aj dnes nestretáva všade s pochopením. ,,Najväčším kritikom teórie sú Slováci, ale aj v susednej Českej republike. Pritom svet je dnes orientovaný tak, že keď človek niečomu veľmi dobre rozumie, je vypočutý, jeho názor nezostane bez povšimnutia. Na Slovensku je to inak a aj u nás je situácia vážna. Kým sa naše myslenie zmení, potrvá ešte niekoľko rokov, no čas je na zastavenie zmien pred globálnou katastrofou príliš krátky. Myslím si, že v našom živote sa dočkáme nie jedného nepríjemného prekvapenia," varoval Kravčík.

Opačným príkladom toho, kde sa zmeny nepodceňujú, ale naopak, implementujú sa v praxi, je podľa jeho mienky Južná Kórea. ,,Tam je to presne naopak. Títo ľudia, experti, sú vypočutí a tam neexistuje, aby mu v niečom zabránil úradník, ktorý sa v problematike nevyzná," dodal, pričom objasnil, ako v súvislosti s vodou dochádza k atmosferickým zmenám a nerovnováhe. ,,Tým, že vodu kanalizujeme a nepúšťame ju naspäť do atmosféry v podobe vodnej pary, isté časti kontinentov, ktoré sú vysušené, sa prehrievajú ešte viac, a to teplo, ktoré sa produkuje z vysušených ekosystémov, dramaticky ovplyvňuje dynamické pohyby vzduchových hmôt v atmosfére. Tie spôsobujú, že na jednej strane planéty padne veľké množstvo vody v podobe zrážok, inde zas nespadne ani kvapka," spresnil.

Kravčík tiež upozorňuje, že vysušovanie Zeme prináša každým rokom čoraz viac extrémov. Táto skutočnosť je jedným z dôvodov, prečo sa spolu s Francúzmi aj Angličanmi aktívne podieľa na príprave vzdelávacích cyklov o implementácii novej vodnej paradigmy na zvýšenie kapacity.

Kravčík dodal, že v súvislosti s blížiacimi sa voľbami v budúcom kalendárnom roku očakáva opätovné otvorenie diskusie o potravinovej, klimatickej a vodnej bezpečnosti. ,,Toto bude príležitosťou, aby sme občianskej spoločnosti objasnili, ako navrátiť prírodné bohatstvo, ktoré sme na niektorých miestach na zemi stratili," uzavrel Kravčík.

 

Copyright © TASR 2019
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Globálne problémy ŽP Voda