Lykožrút ničí tatranské lesy, ministerka G. Matečná chce problém vyriešiť

07.09 2016, TASR

Vo Vysokých Tatrách dochádza k rozsiahlemu úbytku vzácnych lesov. Následkom kalamity v roku 2004 sa vo Vysokých Tatrách extrémne premnožil lykožrút. Dochádza k erózii pôdy a vysychaniu vodných zdrojov.

Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná dnes uviedla, že pokiaľ nedôjde k zmene prístupu, lesy z týchto území na dlhé desaťročia zmiznú. Ministerstvo životného prostredia SR však tvrdí, že takýto stav reálne nemôže nastať.

Napadnuté nie sú len plochy, ktoré zasiahla veterná smršť, ale aj zdravé lesy. ,,Viac ako desať rokov sa prizeráme, ako nám tatranské lesy doslova zomierajú pred očami. V dôsledku invázie podkôrneho hmyzu vo vyschnutom mŕtvom lese nastáva erózia pôdy, vysychajú studničky a horské potoky. Nastal čas konať," povedala Matečná s tým, že podľa nej efektívne, ekologické a k životnému prostrediu priateľské riešenie je k dispozícii už desiatky rokov. „Lykožrúta musíme predbehnúť, nájsť ho aktívneho v stromoch. To je kľúč k tomu, aby sme pomohli prírode,“ povedal Ján Slivinský zo Štátnych lesov Tatranského národného parku.

Po veternej kalamite v novembri 2004, ale i po víchrici Žofia v roku 2014, boli dočasne odlesnené plochy s nižším stupňom ochrany po spracovaní dreva lesníkmi následne zalesnené. Na druhej strane v rezerváciách s najprísnejším stupňom ochrany sa o zalesnenie, ktoré trvalo o niečo dlhšie, postarala sama príroda. Rezort životného prostredia presadzuje v týchto z pohľadu ochrany prírody najhodnotnejších lokalitách také opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť ochranu jedinečných lesných komplexov bez priameho zásahu človeka. „Sme pripravení na konštruktívnu diskusiu s každým, kto má záujem chrániť prírodné bohatstvo našich veľhôr. Nebolo by správne vnímať tento stav len z ekonomického a lesníckeho hľadiska, a nie z pohľadu ochrany prírody. Komunikácia musí byť založená na vedeckých a praktických poznatkoch, nie na emóciách,“ povedal minister životného prostredia László Sólymos.

Matečná bude iniciovať okrúhly stôl s odborníkmi z oblasti lesníctva a ochrany životného prostredia. Stratou lesov totiž podľa nej prichádza Slovensko aj o jedinečné kúpele na liečbu dýchacích ciest. Jediný smrek pritom ročne vyprodukuje kyslík pre 50 ľudí. ,,Vysokohorské tatranské lesy sú symbolom Slovenska. Chránia svahy pred pôdnou eróziou, regulujú vodné pomery horského prostredia, sú zdrojmi pitnej vody, zmierňujú výkyvy horského počasia a vytvárajú kvalitné ovzdušie. Sú domovom mnohých vzácnych živočíchov a rastlín,“ objasnila Matečná.

Podľa rezortu pôdohospodárstva je problém vo Vysokých Tatrách spôsobený rozdielnym pohľadom na starostlivosť o chránené územie zo strany ochranárov a lesníkov. Zatiaľ čo ochranári presadzovali pasívny prístup, teda bezzásahovosť na celom území Tatranského národného parku, lesníci navrhovali aplikovať citlivú ochranu na základe dlhoročných skúseností. Lesníctvo na Slovensku má históriu trvajúcu niekoľko storočí a bohaté skúsenosti v boji s lykožrútom. Zladenie prístupov v ochrane prírody by malo byť cieľom okrúhlych stolov, ktoré bude iniciovať ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

„Zastávame odborný názor, že zachovať prírodu Tatier so všetkou rozmanitosťou biodiverzity je potrebné s minimom vplyvov človeka a ponechaním vývoja na prírodné procesy. Takéto územie bude navštevované a vyhľadávané, bude lákať svojou rozmanitosťou a divokosťou, bude možné vidieť všetky pôvodné druhy v prirodzených biotopoch, bez ovplyvnenia človekom,“ dodal riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko.

Súvisiace články: Reakcia MŽP SR na vyjadrenia lesníkov ako riešiť...

Copyright © TASR 2019
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Les Ochrana prírody Rezort MŽP SR