L. Sólymos: Príroda si po víchrici vo Vysokých Tatrách v roku 2004 poradila sama

14.09 2016, TASR

19. novembra uplynie 12 rokov od veternej kalamity, ktorá sa prehnala Vysokými Tatrami rýchlosťou 230 km/h a vyvrátila stromy na vyše 12.000 hektároch, poškodila infraštruktúru a viaceré tatranské objekty.

Minister životného prostredia SR László Sólymos dnes navštívil Tichú dolinu vo Vysokých Tatrách a skonštatoval, že tatranská príroda si po kalamite, ktorá ju zasiahla v roku 2004, poradila celkom dobre a hlavne sama.

„Som rád, že príroda po kalamite takto vyhráva. Musíme byť trpezliví, lebo príroda je trpezlivá a musíme byť na jej strane. Tatranský národný park (TANAP) a chránené územie je naše prírodné bohatstvo a mali by sme ho zachovať aj pre budúce generácie. Tam, kde by nemal byť ľudský zásah, tak tam by mala príroda zostať tak,“ povedal minister životného prostredia. Doplnil, že príroda sa popasovala s kalamitou a postupne na miestach, kde víchrica zničila les v súčasnosti vyrastá nový porast. Sólymos uviedol, že sa nebráni dialógu s ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabrielou Matečnou, ale chce, aby dialóg bol zameraný odborne. „Nechceme do toho vnášať žiadne emócie. Budeme však zastávať názor, že príroda sa so všetkým popasuje sama,“ dodal. Ako príklad uviedol, že v národnom parku vo Švédsku nedávno blesk zabil približne 300 sobov. Rozhodli sa, že mŕtve zvieratá nechajú tak, aby sa príroda s týmto problémom vysporiadala sama.

Jedným z problémov, ktoré trápia lesy Vysokých Tatier je aj lykožrút. Riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko poznamenal, že lykožrút je rozšírený najmä v Západných Tatrách. „Od Tichej doliny smerom na východ situácia až taká kritická nie je, ako bola v minulosti,“ povedal. Ministerstvo životného prostredia každoročne prispieva na boj proti lykožrútom v chránených územiach. „Tento rok sme prispeli z Environmentálneho fondu vyše 700.000 eur a teraz ešte rokujeme o ďalších vyše 400.000 eurách na tento účel,“ poznamenal Sólymos.

Majko zdôraznil, že v súčasnosti sa hovorí o tom, že zonácia je liekom na všetko. „Piaty stupeň ochrany je budúca A zóna, to znamená, že ak sa teraz dovolí zasahovať v piatom stupni ochrany, tak zonácia bude zbytočná, pretože aj v A zóne by sa potom zasahovalo,“ vysvetlil Majko s tým, že: „Je pravdou, že desiatky hektárov lesov vyschli, pretože po každej kalamite nastúpi chrobák – podkôrnik a dôjde k podkôrnikovej kalamite. Príroda však vie všetky rany zaceliť a po 12 rokoch tu púšťať mechanizmy by narobilo pre tento ekosystém väčšie škody ako osoh.“

Riaditeľ Správy TANAP-u poznamenal, že národný park má funkciu biodiverzity, čiže zastúpenie všetkých pôvodných druhov. „Keby sa tu začalo pracovať, tak by časť týchto druhov musela odísť. Som presvedčený, že diskusie na tému lykožrúta sú úplne zbytočné,“ dodal Majko. Podľa jeho slov malo byť toto územie vyschnuté, ale v prípade Tichej doliny vyrastá na polome mladý les. „Nachádza sa tu 30 chránených druhov vtákov, ktoré tu hniezdia, 25 chránených druhov cicavcov, chrobáky, či motýle,“ vymenoval. Zdôraznil, že po 12 rokoch nezvíťazili lesníci ani ochranári, ale vyhrala príroda. „Keby to po roku 2004 dopadlo inak a ťažba by začala aj v Tichej doline, tak by sme tu dnes videli rozsiahle rúbaniská. Kalamita znamená opravenie zlého stavu. Tu na tomto mieste bol zlý les, bola to premenená smreková monokultúra, ktorú sfúkol vietor. Teraz je tu jarabinový les, ktorý opravuje tie chyby,“ uzavrel Erik Baláž z Lesoochranárske zoskupenie Vlk.

 

Copyright © TASR 2019
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Les Ochrana prírody Rezort MŽP SR