Kotolňa na spaľovanie slamy v Hrušove

21.02 2007, Enviroportal

Kotolňa na spaľovanie slamy v Hrušove

Téma využívania miestne dostupných a obnoviteľných zdrojov biomasy v menších i väčších tepelných hospodárstvach sa stáva zaujímavou hlavne pre ekonomicky slabšie sídla a regióny.









Jedným z nich je i okres Veľký Krtíš. Leží na juhu Slovenska, ktoré je charakteristické poľnohospodárstvom. V poslednom desaťročí sa v rámci poľnohospodárstva výrazne znížil objem živočíšnej výroby, ktorá zúžitkovala slamu ako vedľajší produkt rastlinnej výroby. I poľná výroba a samotné pestovanie obilnín zaznamenali určitý pokles, ale pestovateľské plochy sa neznížili tak rapídne ako živočíšna výroba a navyše obilniny majú v osevných postupoch svoje nezastupiteľné miesto. Z týchto dôvodov mnoho roľníckych podnikov eviduje slamu ako prebytok a jej ekonomickejšie zhodnotenie by mohlo aspoň v malej miere vylepšiť ich hospodárenie.

Projekt využitia slamy ako paliva v rekonštruovanej školskej kotolni v obci Hrušov by preto mohol slúžiť ako určitý príklad pre poľnohospodárske južné Slovensko. Okrem už uvedených dôvodov boli i ďalšie, ktoré potvrdili rozhodnutie investora - obce Hrušov pre využitie slamy ako paliva v pripravenom projekte Zmena palivovej základne školskej kotolne s prechodom na využitie biomasy a pre jeho realizáciu v roku 2006. Porovnateľná výhrevnosť slamy (14,6 GJ/t) oproti uhliu (15,8 GJ/t), omnoho priaznivejšie emisné limity a úplné vylúčenie skleníkových plynov, nízka produkcia popola, možnosť prevádzky v automatickom režime, výrazné (až 50 %) prevádzkové úspory v porovnaní s doterajšou kotolňou na hnedé uhlie, ale aj perspektíva vlastnej výroby paliva - pestovanie energetických, rýchlorastúcich tráv - to sú niektoré z faktov hovoriacich o výnimočnosti projektu. Na Slovensku zatiaľ len dve prevádzky využívajú slamu ako palivo so zahraničnou technológiou a v Hrušove sa použila prvýkrát spaľovacia technika slovenského výrobcu.


Viac na tému Kotolňa na spaľovanie slamy v Hrušove čítajte v ENVIROMAGAZÍNe 6/2006
Zdroj: ENVIROMAGAZÍN 6/2006 - Ing. Pavel Bendík

Copyright © Enviroportal 2020

Súvisiace články

Značky