Preskočit na obsah

Klimatológ: Na Slovensku je od marca na mnohých miestach veľmi významné sucho

20.06 2022, TASR

Bratislava 18. júna – Na Slovensku je od marca na mnohých miestach veľmi významné sucho. V posledných rokoch má pravidelný výskyt, obvykle však nezasiahne celé územie. Príčinou je najmä zvýšenie priemernej teploty asi o dva stupne Celzia a nezvyšujúce sa úhrny zrážok.

Na približne 430 automatických zrážkomerných staniciach podľa meraní Slovenského hydrometeorologického ústavu spadlo v čase od 1. do 15. júna na Slovensku asi 32 milimetrov zrážok, čo je 35 percent z dlhodobého priemeru z obdobia 1901 až 2000 za celý jún. ,,Medard teda v tomto roku zrejme neúradoval," poznamenal klimatológ Milan Lapin.

Klimatológ SHMÚ Pavel Faško poukazuje, že za obdobie od septembra minulého roka do mája každému metru štvorcovému územia Slovenska chýbalo viac ako 135 litrov vody zo zrážok. Nerovnomerné rozloženie zrážok v priebehu mája a júna mohlo podľa Faška spôsobiť, že situácia s nedostatkom zrážok je v niektorých regiónoch odlišná. ,,V posledných týždňoch napríklad vo viacerých oblastiach západného Slovenska pršalo pravidelnejšie ako v mnohých týždňoch predtým," podotkol.

Lívia Labudová zo SHMÚ hovorí, že aktuálne pozorujú sucho na Spiši a severovýchode Slovenska. Suché obdobie tu začalo na konci apríla a jeho intenzita výrazne stúpla predovšetkým v júni. ,,Po júnových zrážkach sa výrazne zlepšila situácia na západe Slovenska, avšak nahromadený vlahový deficit plne doplnený nebol," poznamenala Labudová.

Z hľadiska pôdneho sucha je situácia najhoršia vo východnej polovici Slovenska. Výnimočné až extrémne sucho je na šiestich percentách územia krajiny. Aj napriek júnovým zrážkam naďalej pretrváva pôdne sucho v hlbšej vrstve pôdy, 40 až 100 centimetrov, aj na Záhorskej a Podunajskej nížine, skonštatovala Labudová.

,,Relatívne nasýtenie pôdy je pod bodom zníženej dostupnosti (menej ako 50 percent), kedy nedostatok vlahy začína byť stresovým faktorom pre vegetáciu, až na 70 percent územia Slovenska," tvrdí Labudová. Negatívne podmienky sa podľa nej odrážajú na poľnohospodárskych plodinách.

Rast teploty vzduchu o jeden stupeň znamená približne päť percent až 10 percent nárastu požiadaviek na zavlaženie pôdy. ,,Ak sa pôda nezavlaží, prehlbuje sa nielen sucho z pohľadu potrieb vegetácie, ale aj sucho hydrologické, teda pokles prietokov v riekach, pokles hladiny podzemnej vody a pokles výdatnosti prameňov," skonštatoval Lapin.

Poukázal, že podiel trvalých zrážok s menšou intenzitou v teplom období roka klesá. Na druhej strane vzrastá podiel zrážok z prehánok a búrkových lejakov, ktoré majú väčšiu intenzitu a horšie zavlažia pôdu. ,,Navyše sú takéto zrážky nerovnomerne rozložené na území Slovenska a nasledujú po dlhšom období bez zrážok," tvrdí Lapin. Dodal, že tieto zmeny možno pripísať k negatívnym dôsledkom klimatickej zmeny.

Situáciu so suchom môžu podľa Faška zmeniť v týchto dňoch búrky. Napríklad aj tie, ktoré sa na Slovensku vyskytli vo štvrtok (16. 6.). ,,Dôležité je však to, že takmer úplne chýbali v posledných týždňoch a mesiacoch na Slovensku veľkopriestorové zrážky trvalejšieho charakteru a preto sú charakteristiky sucha u nás v rozsiahlejších oblastiach také nepriaznivé," zhodnotil.

Copyright © TASR 2022
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Klimatická zmena