Klimatické zmeny: OSN signalizuje pre modrú planétu najvyššiu pohotovosť

26.09 2019, TASR

Ženeva, 25. septembra - Klimatické zmeny devastujú moria a zamrznuté regióny Zeme takým rýchlym tempom ako ešte nikdy predtým, uvádza sa v najnovšej vedeckej správe Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy (IPCC), ktorú zverejnili v stredu.


Experti v nej podľa stanice BBC upozorňujú na stúpajúcu hladinu svetového oceánu, topenie sa ľadovcov a migráciu živočíšnych druhov - kvôli ľudskej činnosti. Pri úbytku permanentne zamrznutej zeme následkom globálneho otepľovania pritom hrozí, že sa do atmosféry dostane ešte viac oxidu uhličitého.

Prísnym a bezodkladným obmedzením jeho emisií sa však môže predísť najhorším scenárom, uvádza sa ďalej v predmetnej špeciálnej správe IPCC, ktorá je už treťou za uplynulých 12 mesiacov. Zmienené fenomény majú negatívny vplyv na takmer každú živú bytosť na planéte.

,,Modrá planéta sa práve teraz nachádza vo vážnom ohrození a našou vinou dostáva údery z mnohých strán," uviedol jeden z hlavných autorov štúdie Jean-Pierre Gattuso.

Vedci sú si ,,prakticky istí," že svetový oceán sa bez prestávky otepľuje od roku 1970. Vody za uplynulé desaťročia nabrali viac než 90 percent extra tepla generovaného ľuďmi, pričom toto tempo sa od roku 1993 zdvojnásobilo.

Tam, kde hladina morí kedysi stúpala najmä následkom tepelnej rozťažnosti, sa to v súčasnosti podľa IPCC deje predovšetkým následkom topenia sa ľadu v Grónsku a Antarktíde. Vďaka otepľovaniu sa úbytok masívu z antarktického kontinentálneho ľadovca v rokoch 2007 - 2016 v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím strojnásobil.

Grónsko zaznamenalo počas rovnakého obdobia zdvojnásobenie úbytku ľadovcov. Vedci očakávajú, že tento úkaz bude pokračovať celé 21. storočia i ďalej. Ľadovce v oblastiach, ako sú tropické Andy, stredná Európa a severná Ázia, podľa predpovedí vedcov prídu následkom vysokých emisií oxidu uhličitého do roku 2100 o 80 percent svojej hmoty, čo bude mať závažné dôsledky pre milióny ľudí.

Nová správa ďalej hovorí, že globálna hladina mora sa môže v prípade najhoršieho scenára do roku 2100 zvýšiť o 1,1 metra. Spôsobí to rozsiahle problémy nízko položeným pobrežným sídlam s dovedna 700 miliónmi obyvateľov.

Niektoré ostrovné štáty budú s veľkou pravdepodobnosťou po roku 2100 neobývateľné, tvrdia experti, podľa ktorých by sa preto malo už teraz uvažovať o možnostiach bezpečnej relokácie obyvateľstva. Medzi miliónové svetové metropoly, ktoré čelia danej hrozbe, patria New York, Buenos Aires, Istanbul, Lagos, Šanghaj, Bombaj či Jakarta.

 

Copyright © TASR 2019
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Globálne problémy ŽP Klimatická zmena