J. Budaj: Existujú tri varianty rekultivácie odkaliska nad Nižnou Slanou

22.07 2020, TASR

Nižná Slaná, 21. júla – Tri varianty rekultivácie je možné realizovať na odkalisku nad Nižnou Slanou v Rožňavskom okrese, ktoré je pozostatkom po ťažobnej činnosti v regióne. Informoval o tom minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) pri návšteve lokality.


„Jeden variant je, že sa do tejto zeminy uchytí zeleň, vydrenážuje sa a zazelená. Je to tu však mesačná krajina, takže by som to nepovažoval za veľmi reálne. Druhý variant je, že sa odkalisko dokonale zadrenážuje, odvedie sa voda a urobí sa hlinený povrch, do ktorého sa reálne uchytí zeleň a prestane prašnosť,“ konkretizoval minister. Za tretiu možnosť považuje prekrytie odkaliska nepriepustnou fóliou a ďalšie vrstvy pôjdu až nad ňu.

Rekultiváciou skládky by sa podľa neho mal zastaviť únik arzénu do vody a prašnosti do ovzdušia. Doplnil však, že predtým treba posúdiť nosnosť hrádze odkaliska a ak jej stav nebude vyžadovať mimoriadne náklady, úprava skládky by sa dala stihnúť ešte v tomto volebnom období.

Problémom podľa ministra je však skutočnosť, že odkalisko bolo predmetom špekulácie privatizéra so schránkovou adresou, treba sa preto snažiť zistiť, kto zaň nesie zodpovednosť a kto by mal úpravu platiť. „Starosta obce už začal zákonný postup, hľadá majiteľa a odporučím mu, aby sa obrátil aj na ministerstvo vnútra. Majú nástroje, ako nájsť takého majiteľa, aj keď sa skrýva za nejakou ukrytou adresou na Panenských ostrovoch,“ uviedol minister.

Podľa Milana Mlynára, starostu Gočova, do katastra ktorého patrí časť odkaliska, má táto záťaž vplyv nielen na majetok, ale i na zdravie obyvateľov. „Hlavne pri suchom počasí sa veľmi dvíha vietor a prach z tejto sedimentačnej plochy, možno až do výšky 300 – 400 metrov. Následne sa rozfukuje od Dobšinej až po Rožňavu,“ podotkol.

Doplnil, že zvírený prach sa usádza nielen na domoch a autách, ale aj na zeleni a potravinovým reťazcom sa dostáva do tiel ľudí. „Obyvatelia tu dosiahnu vek 50 - 60 rokov a zistia, že im ‚odchádzajú‘ črevá a žalúdky,“ načrtol Mlynár.

Súhlasil s tým aj Tibor Jerga, starosta Nižnej Slanej, ktorá má v katastri zvyšok skládky. „Ľudia nám tu umierajú mladí, preto sme spolu s kolegom začali riešiť tento problém, keďže máme spoločný kataster. Keď nad odkaliskom fúka vietor, je to ako veľký čierny mrak, ktorý sa nesie nad celou dolinou,“ podotkol.

Podľa údajov rezortu životného prostredia je na odkalisku Nižná Slaná uložených takmer 5,5 milióna kubických metrov zvyškov po drvení železnej rudy. Zaberá celkovú plochu viac ako 21,6 hektára a výška jeho hrádze je od päty 95 metrov. Náklady na prekrytie odkaliska ministerstvo odhaduje na viac ako 2,8 milióna eur.

 

Copyright © TASR 2020
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Environmentálne záťaže Rezort MŽP SR Zdravie a ŽP