Izabela Textorisová - prvá slovenská botanička

Izabela Textorisová - prvá slovenská botanička, zberateľka, poštová úradníčka, aktivistka ženského hnutia - sa narodila 16. marca 1866 v Ratkovej v rodine advokáta. Jej tvorivou vedeckou prácou a samoštúdiom naplnený život sa uzavrel 12. septembra 1949 v Krupine.
Napriek jej celoživotnému záujmu o vzdelanie, bolo jej dopriate len sporo - po šiestich triedach základnej školy sa od r. 1877 ďalej vzdelávala len ako samouk. Prvé poznatky z botaniky, ktoré boli základom jej celoživotného záujmu o prírodu, získala od botanika Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole. Naučil ju určovať rastliny, radil jej, ako ako zakladať vlastný herbár. K hlbšiemu štúdiu botaniky ju doviedol Andrej Kmeť, ktorý jej
záujem o kvitnúce rastliny rozšíril o machy a lišajníky. Neskôr sa jej odbornej botanickej pomoci a vedenia dostalo aj od Ľudovíta Holubyho.
Hoci sa chcela stať učiteľkou, otec jej predurčil povolanie poštárky. Napriek dobe i náročným povinnostiam samoštúdiom zvládla niekoľko jazykov - o. i. základy latinčiny, nemčinu, francúzštinu i ruštinu.
Intenzívne sa venovala najmä štúdiu prírodných vied - rastlín, minerálov a speleológii. V odbore botaniky sa stala známou a uznávanou odborníčkou, najmä vďaka svojej znalosti flóry v regióne Turca. Jej odborné vedomosti z botaniky nadobudli takú úroveň, že mohla korešpondovať s významnými slovenskými, uhorskými, ba i európskymi botanikmi, medzi ktorými treba spomenúť osobnosti, ako bol Andrej Kmeť, Ľ. Holuby, J. Petrikovich, V. Borbás a S. Jávorka.
Pri spoznávaní prírodných hodnôt Veľkej Fatry, Blatnickej a Gaderskej doliny objavila niekoľko vzácnych rastlín, napríklad lykovec voňavý, cyklámen európsky, plesnivec alpínsky. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy bodliak, ktorý podľa nej pomenoval významný maďarský botanik A. Margittai - Carduus textorisianus Marg. Hoci pri svojej botanickej práci používala len lupu a
niekoľko českých, maďarských a nemeckých odborných botanických kníh, v regióne Turca podarilo sa jej popísať viac než sto rastlín. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Niektoré práce ostali len v rukopisoch.
Herbárové položky si vymieňala s mnohými známymi odborníkmi. Jej rozsiahly herbár Herbarium Textoris, ktorý je dnes uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, bol a je zdrojom informácií pre mnohých významných odborníkov. Aktívne sa využíva na vedecké a pedagogické účely dodnes. Izabela Textorisová sa stala v botanickej obci známou a uznávanou odborníčkou. Vďaka jej prínosu pre slovenskú vedu ju považujeme za prvú slovenskú ženu -
botaničku.
Okrem botaniky mala ďalšie všestranné záujmy. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii. Zbierala tiež dialektologický materiál. Ako znamenitá pozorovateľka národného života sa aktívne zapájala do kultúrneho a národného diania u nás, kontaktovala sa s mnohými slovenskými vzdelancami, najmä spisovateľmi. Veľa čítala. Zomrela v Krupine, odkiaľ bola v roku 1981 prevezená na Národný cintorín v Martine.
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo 3.5. 1996 na jej počesť sériu poštových známok Izabela Textorisová, Poštárka v Blatnici, prvá slovenská botanička s 2 príležitostnými poštovými známkami. V rámci emisného radu Europa s tematickým zameraním na významné ženy v nominálnych hodnotách po 8 Sk známky autorsky navrhol akad. maliar Jozef Baláž. Rytiny známok a medzihárčia vytvoril akad. maliar Martin Činovský, rytinu FDC František Horniak.
Zdroj: Slovenská pošta, www.osobnosti.sk
Foto: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR