I. Maleš: Je veľká škoda, že prírodné suroviny končia ako odpad

01.10 2018, TASR

Bratislava, 30. septembra - Celosvetovo sa v súčasnosti recykluje len 20 % odpadov, v niektorých krajinách ešte menej. Ľudia sú obklopení materiálmi, ktoré sa z prírody už vyťažili a prírodné zdroje dochádzajú.


Podľa spoluzakladateľky Inštitútu cirkulárnej ekonomiky a odborníčky na odpady Ivany Maleš je preto obrovská škoda, že prírodné suroviny končia ako odpad. V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky hovorí o svojom živote bez odpadov, ale aj o tom, prečo by sa mali štáty orientovať viac na cirkulárnu ekonomiku, ktorá môže byť prínosom vo viacerých oblastiach.

Čo vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli pre život bez odpadov?
Problematike odpadov sa odborne venujem už takmer 15 rokov. Doma som vždy triedila odpad. Keď som sa presťahovala kvôli jednému projektu do Banskej Štiavnice do rodinného domu, tak prvú vec, ktorú som si tam doniesla, boli koše na triedený zber. Mali sme tiež kompostér. Vtedy sme si prvýkrát uvedomili najväčší rozdiel vo frekvencii vývozu našich odpadov. Prekážalo mi, že aj napriek triedeniu sme mali stále veľa plastov, obalov. Keď sme sa presťahovali do Bratislavy a narodilo sa nám dieťa, vecí sme mali viac. Povedala som si, že s tým musíme niečo robiť. Už 8 rokov žijeme takmer bez odpadu.

Aké sú výhody života bez odpadu? Museli ste sa vzdať určitého komfortu?
Človek sa vôbec nemusí vzdať komfortu. Práve naopak. Dá sa povedať, že všetkého máme menej, ale postačuje nám to, aby sme komfortne fungovali. Máme oveľa menej vecí, minimalisticky zariadenú domácnosť, menej oblečenia. Máme tak lepší prehľad. Od lokálnych výrobcov nakupujem napríklad prírodnú kozmetiku, ktorá mi vydrží oveľa dlhšie ako tá komerčná. Máme doma jeden spoločný suchý šampón, jedno mydlo pre všetkých. V tomto smere ako rodina šetríme.

Akými krokmi sa môže zmeniť slovenská domácnosť na ekologickejšiu, až napokon prestane úplne produkovať odpad?
Ľudia by mali začať niečím, čo je pre nich najjednoduchšie. Kúpiť si fľašu na vodu, pár vrecúšok, v kaviarni môžu povedať, že nechcú slamku. Dá sa začať už takýmito maličkými krokmi. V súčasnosti sú dostupné rôzne kozmetické prípravky bez obalov. Existuje suchý šampón, nebalené mydlá, ekodrogéria. Pomaly v každom väčšom meste je čapovaná drogéria. Dôležité je nenakupovať všetko v supermarkete, ale nakupovať v lokálnych menších obchodoch. Netreba často robiť veľké nákupy, ale nakupovať menej a častejšie. Tým vzniká menej odpadu.

Čím môžeme v domácnosti nahradiť napríklad plastovú fóliu, alobal, rôzne hygienické potreby, pracie prostriedky, kozmetické prípravky ako napríklad opaľovacie mlieko či balené potraviny?
Dnes existuje veľa alternatív, napríklad k plastovej fólii máme voskované látky, papier alebo roky už používame jeden látkový obal na jedlo, keď si ho balíme so sebou. Tiež obedáre sú výborné na jedlo so sebou. Používame aj taký set zložený z vidličky, lyžičky, noža a čínske paličky v jednom puzdre. To si nosím úplne všade so sebou. Kozmetiku nakupujem u slovenských výrobcov a väčšina z nich berie aj obaly späť, Potraviny nakupujeme do vlastných vrecúšok, misiek, sklenených fľašiek.

Nie každý na Slovensku si ale môže dovoliť nakupovať biopotraviny, resp. ekologické výrobky. Myslíte si, že by sa to v budúcnosti mohlo otočiť a skôr by si ľudia nemohli dovoliť kupovať neekologické výrobky?
Nemusíme nakupovať niečo, čo je certifikované ako "bio". Stačí si v sobotu zbehnúť na miestny trh a nakúpiť lokálnu zeleninu a ovocie. Je tam vždy čerstvá a sezónna zelenina či ovocie. Iná vec sú, samozrejme, obaly. Budeme sa musieť zamyslieť nad tým, že výrobky, ktoré máme balené neekologicky, budú drahšie ako tie, ktoré sú nebalené, alebo sú ekologické. Pre obyvateľov to bude finančná motivácia. Bude sa to musieť riešiť rôznymi stimulmi. Dôležitá je aj podpora lokálnych výrobcov. V zahraničí je to úplne bežné. Dnes je veľkým trendom, aby aj najväčší výrobcovia balili svoje výrobky do obalov, ktoré sú recyklovateľné. Veľkou témou je spoplatnenie nerecyklovateľných obalov, lebo takých je v obchodoch veľa a spôsobujú potom problémy, keď sa stanú odpadom. Pritom sa bez nich vieme úplne zaobísť.

Ste spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Presadzujete prechod z lineárnej na cirkulárnu teda obehovú ekonomiku. Čo tieto modely znamenajú a aké sú ich princípy v praxi?
Lineárna ekonomika predstavuje súčasný model, podľa ktorého funguje celý svet. Máme prírodné zdroje, ktoré ťažíme v jednej krajine a následne sa vyvážajú do inej krajiny, kde sa spracujú, vyrobia sa z nich výrobky, tie sa potom zabalia a zase vyvážajú na veľké vzdialenosti, následne sa používajú na úplne inom konci sveta, až nakoniec niekde z nich vznikne odpad. Je veľká škoda, že prírodné suroviny nakoniec skončia ako odpad. Pritom tento svet je bankou materiálov. Sme obklopení materiálmi, ktoré sme z prírody už vyťažili. Potrebujeme využiť to, čo už máme. Práve cirkulárna ekonomika využíva prírodné zdroje, ktoré sme už vyťažili. Produkty potrebujeme nadizajnovať tak, aby sme ich vedeli dlho používať, aby boli opraviteľné, dali sa rozobrať a každá jedna časť by na konci jej životnosti bola recyklovateľná. Recyklácia je posledným štádiom produktu. Preto je dôležité ho nadizajnovať tak, aby slúžil veľmi dlho. Znížila by sa tak produkcia odpadov. V rámci cirkulárnej ekonomiky vzniká zmesový komunálny odpad a toho je oveľa menej. Našou snahou je, aby skládkovanie, ktoré je najhoršou formou nakladania s odpadmi, bolo najdrahšou a poslednou možnosťou, ktorú budeme využívať pri odpadoch.

Prečo je podľa vás potrebné, aby sa štáty začali orientovať viac na cirkulárnu ekonomiku?
V súčasnosti sa celosvetovo recykluje približne 20 % odpadov, niekde dokonca aj menej, napríklad v Amerike len 9 %. Veľké množstvo odpadov sa teda stále skládkuje. Aj keby sme využili všetky recyklačné kapacity na svete, tak by sme zrecyklovali možno 20 % odpadu. Navyše, stále máme obrovský problém s odpadom, ktorý sa nedá recyklovať. Na trhu je veľa produktov, ktoré vyjdú z fabriky a po použití skončia na skládke. A to je obrovský problém. Posledné roky sa objavili na trhu PET fľaše, ktoré sú 100 % recyklovateľné, ale ak sú potiahnuté PVC fóliou, ktorá sa nedá oddeliť, fľaša sa stáva nerecyklovateľnou. Preto hovoríme, že je dôležité zaoberať sa dizajnom vecí, aby nevznikali produkty, ktoré sa potom nedajú recyklovať. Najmä pri obaloch môžeme nájsť veľa takýchto príkladov. Plast je veľmi dobrý materiál, ktorý sa dá využiť na veľa vecí, vo veľa veciach je ťažko nahraditeľný. Problémom je, že 70 % plastov sa využíva na obaly, ktoré vyhadzujeme. Okrem toho nám dochádzajú prírodné zdroje. Možno o 30 alebo 40 rokov budú úplne vyťažené. Týka sa to generácie našich detí, ktorým asi nechceme zanechať tento svet zničený.

Spozorovali ste posun v tejto oblasti? Trápi viac ľudí, firmy, čo sa deje s odpadom?
Za posledné tri roky vidíme obrovský posun. Pribúda množstvo malých lokálnych výrobcov, dizajnérov, ktorí vyrábajú kvalitné produkty a ktorých produkty spĺňajú parametre na recykláciu. Vznikajú nové služby, nové bezobalové obchody. A to nielen v Bratislave, ale po celom Slovensku. Cirkulárna ekonomika sa rozbieha. Mnohé firmy prechádzajú na inú formu obalov. Máme príklad supermarkety, obchodné reťazce, ktoré dali napríklad ropné embargo, resp. začali používať kompostovateľné plasty, viac sa začali orientovať na lokálnosť a udržateľnosť. Vnímame, že to nie je len téma ich PR, ale stáva sa súčasťou biznisu a to je veľmi dôležité.

Podarilo sa už niektorým štátom vo svete odkloniť od lineárneho modelu a prešli na cirkulárny?
Máme príklady štátov, akými sú Holandsko, Anglicko, Francúzsko či škandinávske krajiny. Existujú vo svete napríklad obchody, kde je možné kúpiť si veci z druhej ruky a sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Okrem rôznych environmentálnych opatrení potrebujeme aj hospodárske a finančné stimuly, aby sme prešli na cirkulárnu ekonomiku.

Ktoré opatrenia vlády v tejto oblasti vyzdvihujete a, naopak, v čom oproti iným krajinám zaostávame?
Na Slovensku je stále 69 % odpadov, ktoré končia na skládkach. Takže je to téma, ktorú treba riešiť. Vo vláde bol schválený nový zákon o zvýšení poplatkov za skládkovanie. Vnímame to ako prvý krok smerom k tomu, aby odpadu na skládkach bolo menej. To, že sa spoplatnili napríklad igelitové tašky, je fajn, ale nerieši to problém. Máme obrovský problém s mikroténovými vreckami. Nie sú zakázané, ani spoplatnené a využívajú sa vo veľkej miere. Chýbajú nám odvážnejšie kroky, napríklad smerom k zákazu jednorazových vecí. Veľkou témou je aj zálohovanie PET fliaš a plechoviek. Pripravuje sa program prevencie vzniku odpadov, je vytvorená nová envirostratégia, pripravujú sa opatrenia v rámci Agendy 2030. Ministerstvo životného prostredia je v tomto aktívne, potrebujeme však naštartovať aj Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo financií SR, aby sa zapojili do týchto procesov. Všade inde vo svete je to tak nastavené. Dôležité je, aby nebola podporovaná len výroba, ale viac tvorba rôznych služieb, ktoré cirkulárna ekonomika presadzuje. Budeme potrebovať transformáciu hospodárstva, ktoré by malo byť viac orientované na poskytovanie služieb, ako na výrobu produktov.

V júli ste spolu s vicepremiérom Richardom Rašim navštívili New York, kde ste na pôde OSN hovorili o životnom prostredí. Na čom inštitút spolupracuje s vládou v tejto oblasti?
Spolupracujeme najmä s Ministerstvom životného prostredia, podieľame sa na tvorbe Programu prevencie vzniku odpadov, kde sme navrhovali konkrétne opatrenia, ktoré by sa mali v ďalších rokoch dostať do zákona o odpadoch, spolupracujeme na koncepcii prevencie vzniku odpadov. Boli sme aktívni aj pri pripomienkovaní novej envirostratégie. Spolupracovali sme aj pri rôznych odborných štúdiách, kde sme analyzovali dáta, procesy alebo ekonomické nástroje v odpadovom hospodárstve. Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu má na starosti vypracovanie dokumentu k implementácii Agendy 2030, v rámci ktorej je jedným zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja aj zodpovedná výroba a spotreba. To je tiež naša téma a sme aktívni v rámci pracovnej skupiny, ktorá sa venuje vypracovaniu strategického dokumentu. Snažíme sa dopracovať k tomu, aby vždy všetky strategické dokumenty a rôzne akčné plány boli podložené reálnymi príkladmi z praxe. Aj preto sa vždy v našich projektoch snažíme vytvoriť niečo, čo bude neskôr príkladom pre zmenu. Potom je i v rámci strategických dokumentov oveľa ľahšie presadiť nejakú zmenu. Európska komisia schválila zoznam výrobkov, ktoré pravdepodobne do roku 2025 budú zakázané vo všetkých krajinách. Napríklad plastové príbory, slamky. Tým, že máme praktické skúsenosti, tak vieme hovoriť o alternatívach, venujeme sa zberu dát.

Je vláda otvorená vašim návrhom?
Vláda, ale aj iné organizácie začínajú byť oveľa viac otvorenejšie nápadom. Ministerstvo životného prostredia urobilo veľký krok v tom, že sa táto téma otvorila. Existuje snaha prepojiť sa s Ministerstvom hospodárstva (MH) SR a spolupracovať. Na pôde MH SR je to ale zatiaľ okrajová téma. Podľa nás by sa mal touto problematikou určite viac zaoberať tento rezort.

Ktoré krajiny môžu byť pre Slovensko inšpiráciou v oblasti cirkulárnej ekonomiky?
Najväčším lídrom je Holandsko, kde sa dá cirkulárna ekonomika študovať aj na univerzitách. V Holandsku existujú celé štvrte, ktoré fungujú na vlastnom modeli udržateľnosti. Majú veľa pasívnych administratívnych budov, využívajú solárnu a veternú energiu, majú lokálne farmy. Ľudia fungujú v lokálnych komunitách. Existuje firma, ktorá prenajíma oblečenie, napríklad rifle. Dá sa prenajať svetlo od výrobcu svietidiel, človek platí len toľko, koľko svieti. Dá sa prenajať výťah - firma platí iba toľko, koľko ho využíva. V Holandsku sú investované peniaze do služieb, nie do výroby produktov. Vzorom by mohla byť Veľká Británia, Francúzsko, ale i Švédsko, ktoré sa týmto témam venujú a presadzujú ich aj na medzinárodnej úrovni. Na Svetovom ekonomickom fóre je každý rok veľkou témou cirkulárna ekonomika. Vlani Čína ohlásila, že prechádza na cirkulárnu ekonomiku. Nasleduje ich aj Latinská Amerika, dokonca aj v Afrike niektoré krajiny zakázali plastové tašky.

Aké benefity pre štát môže priniesť cirkulárna ekonomika?
Zo zahraničia máme veľa príkladov, koľko pracovných miest vytvára cirkulárna ekonomika. Napríklad v Nórsku bolo vytvorených 40 000 miest v oblasti služieb. Môžeme tak hovoriť o pozitívnych vplyvoch na zamestnanosť. Krajiny, ktoré prešli na cirkulárnu ekonomiku, hovoria aj o pozitívnom vplyve na rozvoj hospodárstva.

Copyright © TASR 2019
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Rozhovor Zelené hospodárstvo