Európski audítori: Opatrenia EÚ proti dezertifikácii nie sú jednotné

18.12 2018, TASR

Brusel/Luxemburg, 18. decembra - Európska komisia (EK) nemá jasnú predstavu o problémoch, ktoré predstavujú rastúce hrozby dezertifikácie a degradácie pôdy v EÚ. Uvádza sa to v správe Európskeho dvora audítorov (EDA) zverejnenej v utorok. Dezertifikácia je hrozbou aj pre Slovensko.


Audítori upozornili, že opatrenia, ktoré doteraz prijali EK a členské štáty EÚ v boji proti dezertifikácii, nie sú dostatočne koherentné a EK neposúdila pokrok pri plnení cieľa dosiahnuť neutralitu degradácie pôdy do roku 2030.

Dezertifikáciou sa označujú procesy súvisiace s ľudskou činnosťou a klímou, ktoré vedú k problémom v suchých oblastiach, ako sú zníženie produkcie potravín, neúrodnosť pôdy, zníženie prirodzenej odolnosti pôdy a zníženie kvality vody.

Prognózy zmeny klímy v Európe ukazujú, že riziko dezertifikácie sa zvyšuje. V južnej Európe existujú teplé polopúšte a tento jav sa rozširuje na sever. Dezertifikácia je dôsledkom, ale aj príčinou klimatických zmien: pri degradácii pôdy vznikajú skleníkové plyny a degradovaná pôda má nižšiu schopnosť zadržiavať oxid uhličitý.

Správa EDA upozornila, že podľa Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii je ohrozených týmto javom 13 členských štátov EÚ: Bulharsko, Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko.

V roku 2015 sa EÚ a jej členské štáty zaviazali dosiahnuť do roku 2030 neutralitu degradácie pôdy v EÚ. Audítori navštívili päť členských štátov EÚ postihnutých týmto fenoménom (Španielsko, Taliansko, Cyprus, Portugalsko a Rumunsko) a skúmali, či sa riziko dezertifikácie v EÚ rieši účinne. Podľa ich zistení EK nemá jasnú predstavu o týchto problémoch a opatrenia podniknuté na boj proti dezertifikácii nie sú dostatočne koherentné, zatiaľ čo dezertifikácia a degradácia pôdy sú rastúcimi hrozbami v EÚ.

,,Sme svedkami rastúceho sucha a rizika dezertifikácie v dôsledku zmeny klímy v EÚ," uviedol Phil Wynn Owen, člen EDA zodpovedný za túto správu. Upozornil, že dezertifikácia môže viesť k chudobe, zdravotným problémom v súvislosti s vetrom prenášaným prachom a k poklesu biodiverzity. ,,Môže mať aj demografické a hospodárske dôsledky, ktoré nútia ľudí migrovať z postihnutých oblastí. Ako audítori máme povinnosť upozorňovať na takéto riziká, ktoré môžu vyvíjať tlak na verejné rozpočty EÚ a na vnútroštátnej úrovni," dodal Owen.

Audítori skonštatovali, že na úrovni EÚ neexistuje stratégia pre dezertifikáciu a degradáciu pôdy. Namiesto toho existuje celý rad stratégií, akčných plánov a výdavkových programov, ako je napríklad spoločná poľnohospodárska politika, stratégia lesného hospodárstva EÚ a stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, ktoré sú dôležité v boji proti dezertifikácii, ale ktoré sa na ňu nezameriavajú.

Okrem toho sa projekty EÚ súvisiace s dezertifikáciou realizujú v rôznych oblastiach politiky, týkajúcich sa rozvoja vidieka, životného prostredia a klímy, výskumu a regionálnej politiky. Môžu mať pozitívny vplyv na boj proti dezertifikácii, ale sú obavy, pokiaľ ide o ich dlhodobú udržateľnosť.

Komisia a členské štáty EÚ zbierajú údaje o rôznych faktoroch, ktoré majú vplyv na dezertifikáciu a degradáciu pôdy, zatiaľ však podľa EDA neprebehlo celkové posúdenie degradácie pôdy na úrovni EÚ a ani nebola dohodnutá žiadna metodika. Koordinácia medzi členskými štátmi je obmedzená a EK neposkytla praktické usmernenia.

 

Copyright © TASR 2019
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Klimatická zmena