Európska komisia podniká kroky na zaručenie dostatočného množstva cenovo dostupných hnojív v EÚ a na celom svete

10.11 2022, Enviroportal

Hnojivá majú zásadný význam pre potravinovú bezpečnosť. Ich výroba a náklady na ne do veľkej miery závisia od zemného plynu. Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila celosvetovú krízu dodávok minerálnych hnojív a energetickú krízu, ktoré ohrozujú celosvetovú potravinovú bezpečnosť a odrážajú sa v cenách potravín.

V tomto kontexte Európska komisia dnes predstavila oznámenie o zaručení dostatočných množstiev a cenovej dostupnosti hnojív. Predstavuje v ňom širokú škálu opatrení a usmernení, ako riešiť výzvy, ktorým aktuálne čelia poľnohospodári i priemysel v EÚ, ale aj v rozvojových krajinách. V súlade s oznámením o zárukách potravinovej bezpečnosti prijatom v marci 2022, stratégiou Z farmy na stôl a plánom REPowerEU tematizuje aj potrebu posilniť celkovú odolnosť a udržateľnosť našich potravinových systémov v strednodobom a dlhodobom horizonte.

Opatrenia na zachovanie udržateľnej výroby hnojív v EÚ a zníženie závislosti

Oznámenie načrtáva niekoľko najlepších postupov a spôsobov, ako v budúcnosti pomôcť poľnohospodárom optimalizovať používanie hnojív, znížiť závislosť od nich a zároveň zaručiť stabilné výnosy:

Kritický sektor: Členské štáty si vo svojich núdzových plánoch v prípade prísnejšieho šetrenia plynom môžu ako prioritu určiť nepretržitý a nenarušený prístup výrobcov hnojiva k zemnému plynu, v súlade s oznámením Komisie „Úspora plynu pre bezpečnú zimu“.
Cielená finančná podpora: Zmenený dočasný krízový rámec pre opatrenia štátnej pomoci členským štátom umožňuje poskytovať konkrétnu podporu poľnohospodárom a výrobcom hnojív. Rovnako možno na účely vnútroštátnych podporných režimov za predpokladu dodržania uplatniteľných podmienok využiť aj finančné prostriedky získané vďaka opatreniam, ako napríklad strop trhových príjmov určitých výrobcov elektriny či solidárny príspevok. Okrem toho Komisia spolu s členskými štátmi preskúma, či by bolo vhodné využiť poľnohospodársku rezervu v hodnote 450 miliónov eur na hospodársky rok 2023 v prospech poľnohospodárov zasiahnutých vysokými vstupnými nákladmi.
Zlepšená transparentnosť na trhu: Komisia v roku 2023 vytvorí stredisko pre monitorovanie hnojív, ktorého úlohou bude umožňovať vzájomnú výmenu údajov o výrobe, využívaní, cenách a obchodovaní.
Udržateľné poľnohospodárske postupy a odborná príprava: Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi v snahe zabezpečiť, aby poľnohospodári vo veľkom využívali relevantné intervencie (napr. plány hospodárenia so živinami, zlepšovanie zdravia pôdy, precízne poľnohospodárstvo, ekologické poľnohospodárstvo, využívanie strukovín v režimoch striedania plodín). Takisto vyzve členské štáty, aby sa viac zamerali na takéto intervencie pri budúcich revíziách svojich strategických plánov SPP a zvýšili svoje ambície v nich.
Viac organických hnojív: Ak sa v EÚ podarí v čo najväčšej možnej miere nahradiť minerálne hnojivo organickým, zníži sa jednak jej závislosť od plynu, a jednak uhlíková stopa sektora. Nariadenie o produktoch na hnojenie už zaručilo lepší prístup na trh s hnojivami vyrobenými zo zhodnoteného odpadu, ako aj ekologické a obehové alternatívy k zemnému plynu. Z programu Horizont Európa už plynuli investície vo výške 180 miliónov eur na projekty optimalizácie bilancie živín, alternatívnych produktov na hnojenie a riešenia inšpirované prírodou v hospodárení so živinami. Komisia v roku 2023 prijme aj plán integrovaného hospodárenia so živinami v snahe podporiť efektívnejšie využívanie živín. Pri jeho zostavovaní zohľadní východiskové body členských štátov, ako aj akčný plán nulového znečistenia.
Prechod na ekologickejšie hnojivá: Komisia bude nabádať členské štáty, aby podporovali investície do obnoviteľného vodíka a biometánu na výrobu amoniaku.
Diverzifikácia obchodu: Komisia nadviazala styky s alternatívnymi dodávateľmi hnojív v snahe nahradiť dodávky, ktoré predtým pokrývali Bielorusko a Rusko. Okrem toho v júli 2022 navrhla aj pozastaviť obchodné tarify pri amoniaku a močovine používaných na výrobu dusíkatých hnojív.

Opatrenia na podporu zraniteľných krajín a zlepšenie celosvetovej potravinovej bezpečnosti

Poľnohospodári na celom svete a predovšetkým v zraniteľných krajinách akútne pociťujú napätú situáciu na trhu s hnojivami. Na medzinárodnej scéne bude Európska komisia pokračovať vo svojom úsilí zlepšiť potravinovú bezpečnosť, a konkrétne:

Bude pokračovať v spolupráci s členskými štátmi a európskymi finančnými inštitúciami na základe koncepcie Team Europe a bude sa usilovať prispieť k štyrom oblastiam reakcie Team Europe na celosvetovú potravinovú neistotu (solidarita, výroba, obchod a multilateralizmus).
Rozvinie spoluprácu s vybranými partnerskými krajinami EÚ, a to aj prostredníctvom svetovej výzvy v oblasti hnojív. Zámerom bude znížiť ich závislosť od dovážaných minerálnych hnojív, ako aj ich spotrebu, zlepšiť hospodárenie so živinami, zvýšiť efektívnosť hnojív i alternatívnych poľnohospodárskych postupov. Osobitný dôraz sa bude klásť na služby poradenstva v poľnohospodárstve.
Zlepší globálnu transparentnosť trhu s hnojivami. Na tento účel bude prispievať k relevantným medzinárodným iniciatívam týkajúcim sa hnojív, predovšetkým k Informačnému systému pre poľnohospodárske trhy (AMIS) skupiny G20.
Zintenzívni podporu na riešenie potrieb platobnej bilancie, a to aj prostredníctvom trustového fondu MMF na znižovanie chudoby a posilňovanie rastu. Takisto posilní spoluprácu s medzinárodnými finančnými inštitúciami pod hlavičkou tzv. Globálnej brány v snahe vyvinúť inovačné a udržateľné investície.
Otvorí diskusiu o zlepšovaní transparentnosti vrátane transparentnosti v oblasti zabraňovania obmedzeniam vývozu v obchode s hnojivami vo WTO. Jej zámerom pritom je plniť záväzky prijaté v rámci vyhlásenia o potravinovej neistote, na ktorej sa dohodla posledná ministerská konferencia.
Bude pokračovať v spolupráci s členskými štátmi v snahe zabezpečiť bezproblémové fungovanie svetového obchodu s agropotravinovými výrobkami vrátane hnojív.
Výraznejšie posilní humanitárnu potravinovú pomoc EÚ, ktorá doteraz v roku 2022 už dosiahla hodnotu 900 miliónov eur. Je to o približne 55 percent viac ako minulý rok a takmer o 80 percent viac než v roku 2020.

Okrem otázky dostupných množstiev, cenovej dostupnosti a používania hnojív sa EÚ naďalej bude zaoberať hlavnými príčinami hladu vrátane konfliktov a neistoty, zmeny klímy a hospodárskych otrasov. EÚ bude spolupracovať s medzinárodnými partnermi a členskými štátmi a podporovať zvýšenie miestnych výrobných kapacít i vytvorenie udržateľných a odolných potravinových systémov v najproblematickejších podmienkach. Pri sledovaní tohto cieľa EÚ pripraví cestu pre inovačné koncepcie na podporu integrovaného riadenia úrodnosti pôdy. Bude využívať rozmanitý súbor riešení v záujme úrodnosti pôdy prispôsobených jednotlivým lokalitám, ktoré povedú k udržateľnému zvýšeniu výnosov.

Súvislosti

Ruská protiprávna invázia na Ukrajinu ešte viac zhoršila už beztak náročnú situáciu na trhu s hnojivami, ktorá sa pridala k pandémii COVID-19. Výroba dusíkatých hnojív je závislá od zemného plynu. Prudký nárast ceny plynu viedol k 149 % nárastu ceny hnojív v septembri 2022 v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Poľnohospodári preto odkladajú nákup týchto výrobkov a znižujú ich objem. Dôsledkom by mohli byť menšie výnosy budúcoročnej úrody a následne vyššie ceny potravín. To by mohlo vážne ohroziť potravinovú bezpečnosť, predovšetkým v zraniteľných oblastiach sveta, ktoré vo vysokej miere závisia od dovozu potravín a v ktorých už zaznamenávame veľkú potravinovú neistotu.

Vysoké a nestabilné ceny hnojív sú výzvou pre poľnohospodárov v EÚ. Nákup hnojiva predstavuje v priemere okolo 6 % podielu vstupných nákladov. Pokiaľ ide o poľnohospodárov pestujúcich plodiny na ornej pôde, môže to byť až 12 %. Cieľom stratégie EÚ Z farmy na stôl je do roku 2030 znížiť mieru úbytku živín o 50 % pri súčasnom zachovaní úrodnosti pôdy. Okrem jednoznačných ekonomických a ekologických prínosov efektívnosť využívania hnojiva v EÚ takisto zníži napätie na svetových trhoch.