Preskočit na obsah

Eurokomisia vyzvala EÚ zabojovať proti znečisteniu vody dusičnanmi

12.10 2021, TASR

Brusel 11. októbra – Dusičnany aj naďalej znečisťujú vody v krajinách EÚ. Nadmerné množstvo dusičnanov vo vode nepriaznivo vplýva na ľudské zdravie aj ekosystémy a spôsobuje úbytok kyslíka a eutrofizáciu (obohacovanie prostredia hnojivami). 

Upozornila na to v pondelok Európska komisia (EK) v najnovšej správe o vykonávaní smernice o dusičnanoch, založenej na údajoch z obdobia 2016 – 2019. Komisia uviedla, že tam, kde vnútroštátne orgány a poľnohospodári vodu vyčistili, malo to pozitívny vplyv na zásoby pitnej vody a biodiverzitu, ako aj na odvetvia, ktoré sú od nich závislé, ako je rybolov či cestovný ruch. Správa však pripomína, že v mnohých častiach EÚ aj naďalej pretrváva problém nadmerného hnojenia.

Eurokomisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius v tejto súvislosti uviedol, že celková kvalita vody v EÚ sa vďaka smernici o dusičnanoch za posledných 30 rokov zvýšila.

,,Vidíme aj to, že tým, ktorí sa skutočne snažia o prechod na udržateľné metódy, sa to vypláca. Tempo zmien však nie je dosť rýchle, aby sa zabránilo poškodeniu ľudského zdravia a aby sa ochránili citlivé ekosystémy," skonštatoval komisár. A dodal, že v súlade s Európskou zelenou dohodou je naliehavo potrebné prijať opatrenia v prospech udržateľného poľnohospodárstva a na ochranu zásob vody.

V porovnaní so situáciou pred prijatím smernice o dusičnanoch došlo k poklesu koncentrácie dusičnanov v povrchových aj podzemných vodách v EÚ. Podľa správy sa však za posledné desaťročie dosiahol len malý pokrok a znečistenie živinami z poľnohospodárstva je pre mnohé členské štáty stále vážnym problémom.

V období 2016 – 2019 14,1 % podzemných vôd štátov EÚ koncentráciou dusičnanov prekračovalo limit stanovený pre pitnú vodu. Podľa zistení je v EÚ eutrofických 81 % morských vôd, 31 % pobrežných vôd, 36 % riek a 32 % jazier.

Komisia sa bude usilovať zlepšiť dodržiavanie smernice o dusičnanoch, čo je predpokladom splnenia cieľa Európskej zelenej dohody a chce znížiť úniky živín a hnojív do roku 2030 aspoň o 50 %. To si vo väčšine členských štátov Únie vyžiada sprísniť celonárodné aj regionálne opatrenia. Lebo už zavedené riešenia v mnohých prípadoch nepôsobia proti znečisteniu dostatočne účinne. Najmä v oblastiach, v ktorých rastie tlak z poľnohospodárstva.

Z hľadiska znečistenia vôd živinami z poľnohospodárstva majú najväčšie problémy Belgicko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko a Španielsko. A podľa správy EK v Bulharsku, na Cypre, v Estónsku, Taliansku, Portugalsku, Rumunsku a vo Francúzsku musia bezodkladne zmenšiť ohniská znečistenia dusičnanmi.

Dusík je životne dôležitou živinou, ktorá umožňuje rast rastlín a plodín, jeho vysoké koncentrácie vo vode však škodia ľuďom aj prírode. Dusičnany z maštaľného hnoja a minerálne hnojivá sú už desaťročia hlavným zdrojom znečistenia vôd v Európe. Približne polovica dusíka obsiahnutého v použitých hnojivách a hnoji sa v Európe stráca v okolitom prostredí. Pre poľnohospodárov to predstavuje stratu potenciálnych ziskov vo výške približne 13 až 65 miliárd eur ročne.

Celkové environmentálne náklady na všetky úniky reaktívneho dusíka v Európe sa odhadujú na 70 až 320 miliárd eur ročne.

Viac informácií: Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o vykonávaní smernice Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov vychádzajúca zo správ členských štátov za obdobie 2016 – 2019

Copyright © TASR 2021
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Pôda