Tisíce Slovákov žijú kratšie, ako keby dýchali len čistý vzduch

27.07 2017, TASR

Bratislava, 26. júla - Tisíce ľudí na Slovensku žijú podľa environmentálneho analytika kratšie, ako keby dýchali len čistý vzduch. ,,Ekonomická hodnota takto stratených rokov života pre spoločnosť sa pohybuje v miliardách eur," povedal pre TASR riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia Martin Haluš.


Ovzdušie na Slovensku je z pohľadu Európskej únie nadpriemerne znečistené, problémom sú najmä jemné prachové častice. Znečistené ovzdušie sa na Slovensku podľa Európskej environmentálnej agentúry podpisuje pod vyše 5600 predčasných úmrtí ročne. ,,Najčastejšími príčinami predčasných úmrtí sú kardiovaskulárne choroby, mŕtvica, pľúcne a respiračné problémy. Na Slovensku sa tak náklady na stratené roky života odhadujú na 1,95 miliardy eur ročne," píše sa v záverečnej správe z revízie výdavkov na životné prostredie z dielne IEP. Znečistenie sa nedá úplne eliminovať, ako však vyplýva z revízie, opatrenia, ktoré by Slovensko priblížili k európskym hodnotám, by náklady na stratené roky znížili o 450 miliónov eur.

Napriek tomu, že väčšinu znečisťujúcich látok produkujú domácnosti, podľa vládnych analytikov sa výdavky na ochranu ovzdušia a zmenu klímy využívali najmä pre priemysel. ,,Napríklad podpora efektívnejších kotlov pre domácnosti, ktoré produkujú výrazne menej znečisťujúcich látok, by sa štátu na zdravotných benefitoch obyvateľstva vrátila štvornásobne. Pomohla by aj lepšia informovanosť, aby si ľudia uvedomili, že keď zanedbajú údržbu, alebo kúria mokrým drevom či odpadom, zhoršujú si vlastné zdravie a skracujú život. Problémom je tiež daňové zvýhodňovanie nafty oproti benzínu a veľmi nízke zdaňovanie energií, ktoré nemotivuje používať najefektívnejšie zdroje," uviedol Haluš.

Analytici v revízii poukazujú, že zníženie závislosti na emisne náročnom palive je možné dosiahnuť cielením podpory aj na domácnosti. Jednou z možností má byť vytvorenie dotačnej schémy v podobe príspevku na spaľovacie zariadenie, Česko podobnú podporu zaviedlo v roku 2013 ako tzv. kotlíkové dotácie. ,,V modelovom scenári pri poskytnutí dotácií vo výške 40 miliónov eur by bolo možné dosiahnuť zníženie množstva vypustených PM2,5 v sektore domácností o približne 20 percent, a tak ušetriť náklady na spôsobené škody vo výške minimálne 160 miliónov eur," konštatuje sa v správe z revízie.

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR reaguje, že podpora je už aj v súčasnosti. ,,Podpora domácností cez príspevok na čistejšie zásobovanie teplom sa realizuje cez program Zelená domácnostiam. Na základe tohto programu sú podporované tepelné čerpadlá, slnečné kolektory a kotly na biomasu. V prípade kotlov na biomasu sa pri podpore prihliada aj na ich environmentálne charakteristiky, čo znamená, že sú podporované zariadenia, ktoré spĺňajú emisné limity pevných častí, oxidu uhoľnatého a organických zlúčenín. Na uvedený program je v prvej fáze vyčlenených 45 miliónov eur a okrem zariadení na výrobu tepla sú podporované v osobitných výzvach aj fotovoltické panely," ozrejmil Michal Dzurjanin z odboru komunikácie rezortu. Analytici však v revízii upozorňujú, že aj kotly na biomasu sú z pohľadu ochrany ovzdušia problémom.

Envirorezort má podľa svojho hovorcu Tomáša Ferenčáka rozbehnuté aktivity v oblasti ochrany ovzdušia. ,,V legislatívnom procese je novela zákona, ktorá obsahuje možnosť určovať prísnejšie emisné limity pre stredne veľké spaľovacie zariadenia. Novela vytvára priestor pre zavedenie nízkoemisných zón v mestách. A v neposlednom rade envirorezort pripravuje zadanie pre analýzu stavu kvality ovzdušia. Súčasťou analýzy budú aj opatrenia na riešenie problémov v oblasti lokálnych kúrenísk. Jednou z možných ciest je bližšie sa pozrieť na problematiku kotlov s určitým tepelným príkonom," priblížil.

Vládni analytici hovoria v revízii výdavkov aj o potrebe útlmu výroby elektriny z uhlia. ,,Elektráreň v Novákoch je podľa dostupných dát z roku 2015 druhý najväčší producent emisií skleníkových plynov aj prachových častíc a spomedzi firiem najväčší producent oxidu siričitého. Má teda významný vplyv na lokálnu kvalitu ovzdušia a na zdravie. Odhadujeme, že postupným útlmom by sme okrem takmer 100 miliónov eur na vyšších cenách elektriny kvôli dotovaniu málo kvalitného uhlia vedeli ako spoločnosť v roku 2015 ušetriť približne 500 miliónov eur ročne na zdravotných benefitoch a dlhšom živote mnohých ľudí," vysvetľuje Haluš.

Domáca produkcia hnedého uhlia a lignitu sa pohybuje na Slovensku na úrovni asi 1,8 milióna ton ročne. ,,Prioritou MH SR je aj naďalej využívať domáce zdroje, pričom sa dôsledne dbá aj na minimalizáciu vplyvov na životné prostredie. MH SR si je vedomé, že ciele Parížskej dohody zásadným spôsobom menia postoj k využívaniu fosílnych palív. Príslušné riešenia bude však možné navrhnúť len na základe relevantných štúdií dopadov," skonštatoval Dzurjanin.

Copyright © TASR 2019
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Emisie Energetika Ovzdušie Zdravie a ŽP