Preskočit na obsah

SAPI: Obnoviteľné zdroje neohrozujú stabilitu energetickej sústavy

11.02 2021, TASR

Bratislava, 11. februára - Viac obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v európskej energetickej sústave neohrozuje jej stabilitu, uviedol pre TASR riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Karaba. 

V januári došlo v dôsledku prepätia siete v Chorvátsku k rozpadu európskej energetickej sústavy na dve časti. V tom čase bol na severozápade Európy nedostatok elektrickej energie a na juhovýchode jej prebytok vo výške okolo 6,3 gigawattu (GW). Tento neudržateľný stav takmer viedol k rozsiahlemu výpadku dodávok elektrickej energie po celom kontinente.

Nemecké združenie energeticky náročných podnikov VIK a rakúsky dodávateľ elektrickej energie EVN group neskôr vyjadrili znepokojenie zo skutočnosti, že jadrové a tepelné elektrárne sa po celej Európe zatvárajú a nahrádzajú ich obnoviteľné zdroje energie, ktoré podľa nich nedokážu zabezpečiť dostatočnú stabilitu sústavy.

Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO-E) presnú príčinu prepätia, ktorého okolnosti stále vyšetruje, dosiaľ nezverejnila. Je pravda, že k stabilizácii sústavy prispeli najmä uhoľné a plynové elektrárne, pretože sú v súčasnosti používané vo väčšej miere ako obnoviteľné zdroje energie, informoval portál denikreferendum.cz s odvolaním sa na vyjadrenia odborníkov. Z toho však nevyplýva, že obnoviteľné zdroje nie sú schopné frekvenciu regulovať, dodáva portál.

Stabilita a odolnosť sústavy voči výkyvom alebo poruchám podľa Jána Karabu závisí do veľkej miery aj od toho, "v akom technickom stave sú kľúčové prvky infraštruktúry (napríklad vedenia a rozvodne) a ako pružne (t. j. rýchlo a precízne) je možné riadiť zdroje na jednej strane a odbery na strane druhej. V tejto súvislosti sa v Európe veľa hovorí o tzv. zvyšovaní flexibility sústav."

,,Čo sa týka transformácie elektrární z fosílnych palív na OZE, Nemecko je dobrým príkladom toho, že ich sústava zvládne aj relatívne veľký podiel variabilných obnoviteľných zdrojov, ktoré sú však veľmi flexibilne riadené. Zároveň už v Európe vznikajú projekty tzv. hybridných elektrární, ktoré kombinujú rôzne druhy obnoviteľných zdrojov a energetické úložiská, čím sa zlepšujú možnosti riadenia a predikcie dodávky výkonu do sústavy," pokračuje Karaba.

Mimovládna organizácia Global Witness pre TASR uviedla, že najrozsiahlejšie výpadky elektriny v Európe sa dejú práve v krajinách, ktoré do veľkej miery využívajú fosílne palivá, napríklad v Poľsku a v Rumunsku.

Práve uhoľné a jadrové zdroje energie sú menej flexibilné ako obnoviteľné zdroje, uviedol Karaba. ,,Nie je možné (ich) len tak vypnúť alebo významnejšie obmedziť ich výkon. Nevedia teda poskytovať veľkú mieru flexibility. V prípade uhoľných a paroplynových elektrární je ďalšou nevýhodou aj to, že ich prevádzka je v porovnaní so súčasnými nákladmi výroby elektriny z OZE pomerne drahá," konštatoval.

Naopak, práve obnoviteľné zdroje majú podľa Karabu vysokú mieru flexibility, pretože je možné ich výkon regulovať pomerne rýchlo, pričom absolútne najflexibilnejšie sú vyššie spomenuté energetické úložiská. Ako riaditeľ SAPI ďalej uvádza, je možné ich spojazdniť či vypnúť oveľa rýchlejšie než akýkoľvek iný zdroj energie.

Pre presun slovenskej a európskej energetickej infraštruktúry z fosílnych palív na OZE je podľa Karabu ,,predovšetkým potrebné zvýšiť flexibilitu sústavy, čo je možné dosiahnuť jej digitalizáciou, zlepšením riadenia zdrojov a odberateľov a integráciou energetických úložísk na úrovni prenosovej sústavy, ktoré budú poskytovať podporné služby".

 

Copyright © TASR 2021
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Energetika Obnoviteľné zdroje energie