Ochranári chcú,aby samosprávy kosili menej,druhá strana v tom vidí riziko

14.08 2019, TASR

Bratislava, 13. augusta - Samosprávy by mali kosiť výrazne menej a inak. Myslia si to členovia Slovenského ochranárskeho snemu (SOS), ktorý na radikálnu zmenu prístupu k starostlivosti o zelené plochy vyzývajú mestá a obce.


Odborník na samosprávu upozorňuje na riziká menšej frekvencie kosenia a varuje pred zavádzaním postupov, ktoré nie sú overené v praxi. SOS poukazuje vo svojej výzve na nevyhnutnosť koncepčnej zmeny, ktorá vyplýva zo súčasných klimatických zmien. Zdôrazňuje význam vitálnych zelených plôch pre zmiernenie horúčav a zachovanie potrebnej vlhkosti. Zvýrazňuje i fakt, že práve nepokosená zeleň má schopnosť absorbovať poletujúci karcinogénny prach, ktorý vytvára intenzívna doprava. Ochranári pripomínajú i hrozbu, ktorú kosenie znamená pre druhovú rozmanitosť hmyzu a fauny.

,,V mestách je teda potrebné kosiť oveľa menej a kosenie selektovať podľa funkcií zelených plôch – ponechávať niektoré plochy nepokosené," zdôrazňujú signatári výzvy SOS, pričom napríklad v sídliskových vnútroblokoch požadujú zachovať nepokosenú časť minimálne na polovici plochy. ,,Kosiť by sa nemalo pred nástupom horúčav a počas horúčav, s ohľadom na ochranu vtáctva by najlepšie bolo kosiť mimo vegetačného obdobia,“ upozorňujú ďalej ochranári. Termíny kosenia by mali podľa SOS konzultovať samosprávy s peľovou službou. Za dôležité tiež považujú to, aby sa v horúcich mesiacoch nekosili nárazníkové zóny zelene pri frekventovaných cestách. ,,Nepokosené plochy ochraňujú pred poletujúcim prachom šíriacim karcinogénne splodiny, ktoré sú zdraviu škodlivé a vzbudzujú alergické reakcie," vysvetľujú.

Odborník na samosprávu Michal Kaliňák v reakcii pripomenul, že vzhľadné zelené plochy treba vnímať aj ako nástroj, na ktorých pravidelná kosba eliminuje riziká spojené s negatívnymi dopadmi invazívnych druhov rastlín a súvisí s integrovanou prevenciou a kontrolou znečisťovania životného prostredia. ,,Nižší počet kosení by mohol pôsobiť ako ekonomicky úspornejší prístup, avšak s rizikami vo vzťahu k šíreniu invazívnych druhov rastlín a peľov, ktoré veľmi zle vplývajú na alergikov, a k ďalším negatívnym dosahom,“ varuje.

Za vhodnejšie, ako automaticky aplikovať taxatívne odporúčania SOS, považuje Kaliňák detailné vyhodnotenie pilotných projektov v prostredí miest a obcí a ich následnú ponuku ako príklad dobrej praxe iným samosprávam. ,,Ísť húfne do niečoho, čo pôsobí ako módny hit, môže byť pomerne rizikové. V konečnom dôsledku sa tak potom môže stať, že dobrý úmysel viac ublíži, ako pomôže,“ zdôraznil v súvislosti s výzvou SOS.

Na dôležitosť kvetnatých nepokosených plôch v meste pre zmiernenie negatívneho dosahu klimatických zmien upozornil pred pár dňami aj splnomocnenec primátora hlavného mesta SR Bratislavy pre zeleň a životné prostredie Andrej Kovarik. Oznámil, že mesto už vytypovalo 60 lokalít na svojom území, na ktorých chce založiť kvetnaté lúky. Kovarik je presvedčený, že tento postup pomôže znížiť aj záťaž pre alergikov. ,,Mnohí majú obavy pre alergény, ktoré by takéto plochy mohli produkovať, ale presne toto je mechanizmus, ktorý vedie k zníženiu počtu druhov, ktoré spôsobujú alergie," skonštatoval Kovarik.

Imunoalergológ Martin Hrubiško z Onkologického ústavu sv. Alžbety považuje myšlienku mať v mestách krásne lúčne plochy za peknú, no umiestňovať ich do intravilánu sídlisk nepovažuje za dobrý nápad. ,,Na takýchto miestach, kde je neprirodzený vlhkostno-teplotný pomer, neporovnateľný s prirodzenou krajinou, žiadna poriadna lúka neporastie," uviedol Hrubiško.

Naopak, umelo vytvárané lúčne plochy označil za riziko z hľadiska rozšírenia invazívnych burín, schopných prežiť neprirodzené podmienky. ,,Prídu rastliny, napríklad palina, ambrózia, láskavce či mrlíky. A to sú zdroje alergizujúceho peľu," poznamenal Hrubiško. Upozornil ďalej, že na neobhospodarovanej ploche sa ďaleko ,,lepšie" drží odpad a je živnou pôdou pre rôzne hlodavce.

 

Copyright © TASR 2019
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Mestské a vidiecke ŽP Zdravie a ŽP