Artézska voda na Slovensku

05.10 2009, TASR

Artézska voda na Slovensku

Bratislava 5. októbra (TASR) Najcennejším zdrojom pitnej vody je podzemná voda. Pod zemský povrch sa dostáva postupným vsakovaním povrchových vôd a zrážok. Hydrogeológovia rozlišujú tri pôdne pásma ovplyvňujúce premenu povrchovej vody na podzemnú: vrchné, stredné a spodné. Cez vrchné pásmo (pásmo prevzdušnenia) voda len prechádza a zbavuje sa tu látok, ktoré ju znečisťujú. V strednom pásme sa obohacuje o rozpustené prvky a ich soli. A nakoniec voda vniká do spodného, tzv. zvodneného pásma, kde sa hromadí a má tu typické vlastnosti podzemnej vody.

Geologické zloženie územia Slovenska je neobyčajne pestré a tektonické pomery zložité. Tieto skutočnosti veľmi výrazne vplývajú na výskyt a vlastnosti podzemných vôd. Poznáme u nás oblasti, v ktorých sa vyskytujú veľké zásoby podzemnej vody, pretože sa tam nachádzajú priepustné horniny. Sú to najmä oblasti s vápencovými horninami v pohoriach a územia tvorené štvrtohornými riečnymi usadeninami v kotlinách a nížinách. Naproti tomu sú na Slovensku i oblasti chudobné na podzemnú vodu, a to hlavne v dôsledku slabej priepustnosti hornín, z ktorých sú zložené. Týka sa to Karpatského flyšového pásma, kde sa striedajú rôzne ílovce, pieskovce a bridlice, a oblastí s niektorými treťohornými usadeninami.

Striedanie nepriepustných vrstiev s priepustnými utvára v nížinách podmienky pre vznik podzemnej vody s napätou hladinou - tzv. artézskej podzemnej vody. K vzniku napätej hladiny dochádza vtedy, ak je priepustná vrstva, v ktorej sa vyskytuje podzemná voda, zhora uzavretá relatívne nepriepustnými vrstvami a nachádza sa pod vplyvom hydrostatického tlaku.

V priepustných treťohorných pásmach slovenských nížin sa zistilo niekoľko artézskych zvodnených vrstiev, ktoré sú pomerne dobre preskúmané do hĺbky 300 - 500 m. Výdatnosť artézskych zvodnených vrstiev je rozličná, v Podunajskej nížine pri hydrogeologických vrtoch sa zistila výdatnosť od desatín litrov za sekundu (l/s) po 5-7 l/s, v Záhorskej nížine väčšinou 1-3 l/s. Na okrajoch Východoslovenskej nížiny, v miestach výskytu hrubších a nepriepustnejších vrstiev dávajú artézske zvodnené vrstvy 5-6 l/s, v centrálnych častiach sú chudobnejšie, s výdatnosťou najviac 1-3 l/s z jednej studne.

Hydrogeologickými vrtmi sa zistila prítomnosť artézskych vôd aj v kotlinách Slovenska, napríklad v Liptovskej, Ipeľskej, Turčianskej, Hornonitrianskej, Žiarskej a iných. Výdatnosť studní svedčí o tom, že tieto artézske zvodnené vrstvy nie sú bohaté na podzemnú vodu. Prvé artézske studne na získanie pitnej vody začali na Slovensku vŕtať koncom 19. storočia. Hlboké studne (pod 500 m) nie sú vhodné na tieto ciele, pretože voda má vyššiu teplotu a nevyhovujúce chemické zloženie.

Vplyvom rastúceho znečistenia životného prostredia sa zhoršuje kvalita vody aj v slovenských artézskych studniach. Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) po analýze vzoriek vody z piatich studní v meste Šaľa vodu z artézskej studne na Vlčanskej ulici neodporučil piť z dôvodu prítomnosti enterokokov a zvýšených hodnôt farby, železa a mangánu. Studňu na Záhradníckej ulici uzavrú celkom, keďže pre zvýšený obsah arzénu nie je vhodná ani na polievanie záhrad.

Zlú kvalitu vody zistil RÚVZ vo všetkých šiestich artézskych studniach v Nových Zámkoch. V odobratých vzorkách bol prekročený obsah mangánu a železa, vápnika, horčíka a dokonca aj arzénu. Voda z nich sa môže používať len ako úžitková.

Encyklopédia Slovenska, Veda, Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1979/1982

Slovensko, Príroda, Obzor, Bratislava 1972

www.infovek.sk, www.sala.sk

Copyright © TASR 2019
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky