Aké životné prostredie vytvárame deťom?
27.05 2022, Enviroportal
Podľa organizácie UNICEF vysoká spotreba väčšiny bohatých krajín vytvára pre deti nezdravé, nebezpečné a škodlivé životné podmienky. Tvrdenie dokladá správa Innocenti Report Card 17: Miesta a priestory (EN), ktorá porovnáva 39 krajín OECD a Európskej únie.
Hodnotenie vychádza z indikátorov, ako je napríklad vystavenie látkam znečisťujúcim ovzdušie, pesticídom, vlhku a olovu, zameriava sa aj na monitorovanie prístupu k zeleným plochám a bezpečným cestám.
Ako dopadlo Slovensko?
Hodnotenie bolo rozdelené do troch kategórií:
Svet dieťaťa – rozhodujúce boli environmentálne ukazovatele ako znečistenie ovzdušia a kvalita vody. Slovensko sa umiestnilo na 31. mieste.
Svet okolo dieťaťa – Slovensko skončilo na 29. mieste, hodnotil sa prístup zeleným plochám, preplnenosť a bezpečnosť na cestách.
Svet vo všeobecnosti – v tejto kategórii získalo Slovensko 11. miesto. Rozhodli emisie CO2, tvorba elektromagnetického odpadu a počet zemegúľ, ktoré by sme potrebovali pri súčasnej úrovni spotreby.
V celkovom hodnotení sa Slovensko ocitlo na 25. mieste. Žiadna z hodnotených krajín nevedie vo všetkých kategóriách. Naopak, mnoho krajín v nich vykazuje veľké rozdiely.
Koľko planét máme?
Správa popisuje spôsoby, akými krajiny prispievajú ku klimatickej kríze, spotrebe prírodných zdrojov a vytváraniu a skladovaniu elektronického odpadu. Ak by každý obyvateľ planéty spotrebúval prírodné zdroje vo výške obyvateľov členských krajín OECD a EÚ, na udržanie takéhoto životného štandardu by sme potrebovali 3,3 planéty vo veľkosti našej Zeme. Ak by každý konzumoval v rovnakej miere ako obyvatelia Kanady, Luxemburska a Spojených štátov, potrebovali by sme aspoň päť planét vo veľkosti tej našej.
Kým Španielsko, Írsko a Portugalsko sa nachádzajú na vrchných priečkach tabuľky, všetkým krajinám OECD a EÚ sa nedarí vytvárať zdravé prostredie pre všetky deti v daných kategóriách. Činnosť niektorých z najbohatších krajín vrátane Austrálie, Belgicka, Kanady a Spojených má závažný dopad na životné prostredie na celom svete. Porovnania sú založené na objeme emisií CO2, elektronického odpadu a celkovej spotrebe zdrojov na obyvateľa.
Tieto krajiny sú na nízkych priečkach, čo sa týka vytvárania zdravého prostredia pre deti tam žijúce. Naopak, v najmenej bohatých krajinách OECD a EÚ, v Latinskej Amerike a Európe, je negatívny vplyv na životné prostredie celosvetovo najnižší.
,,Väčšina bohatých krajín nielenže neposkytuje zdravé prostredie pre deti, ktoré v nich žijú, ale prispieva aj k devastácii prostredia detí žijúcich v ostatných častiach sveta,” konštatuje Gunilla Olssonová, riaditeľka centra výskumu Innocenti (UNICEF). „V niektorých prípadoch vidíme krajiny poskytujúce relatívne zdravé prostredie pre deti v nich žijúce, avšak sú súčasne najväčšími prispievateľmi pri vytváraní faktorov, ktoré ničia životné prostredie detí žijúcich v iných krajinách.”
Čo ovplyvňuje zdravie detí?
- Viac ako 20 miliónov detí v tejto skupine krajín má zvýšenú hladinu olova v krvi. Olovo je jednou z najtoxickejších látok nachádzajúcou sa v prostredí.
- Fínsko, Island a Nórsko sa radia k top trom krajinám vo vytváraní zdravého prostredia pre deti, avšak súčasne sú na posledných priečkach rebríčka celosvetovo v produkcii emisií, elektronického odpadu a nadspotreby.
- Na Islande, v Litve, Portugalsku a Veľkej Británii je jedno z piatich detí vystavené riziku vlhkého prostredia s tvorbou plesní. Na Cypre, v Maďarsku a Turecku je takémuto riziku vystavené jedno zo štyroch detí.
- Mnoho detí dýcha znečistený vzduch vonku aj v domácom prostredí. Mexiko patrí ku krajinám, na ktoré pripadá najvyšší počet stratených rokov života v dôsledku znečisteného ovzdušia – 3,7 roka na tisíc detí. Vo Fínsku a Japonsku je počet rokov najnižší – 0,2 roka.
- V Belgicku, Česku, Izraeli, Holandsku, Poľsku a Švajčiarsku je viac ako 1 dieťa z 12 vystavené vysokému znečisteniu pesticídmi. Znečistenie pesticídmi sa spája so vznikom rakoviny vrátane detskej leukémie a môže poškodiť nervový, kardiovaskulárny, tráviaci, reprodukčný, endokrinný, krvný a imunitný systém dieťaťa.
Zdroj: UNICEF (EN)
Spracoval: Mgr. P. Horváthová
Copyright © Enviroportal 2023