31. máj - Deň otvárania studničiek
31.05 2006, Enviroportal
K obdobiu nástupu jari sa viaže mnoho prastarých magických i novších pragmatických zvyklostí. Otváranie studničiek je jedným zo starých slovanských predkresťanských obyčajov v období Turíc.
Na Turíce sa spájajú obrazy a významy pochádzajúce z kresťanstva so starými symbolmi z obdobia predkresťanskej viery. Turíce ako ďalšia podoba sviatku vstupu do letného obdobia (český názov Letnice) v niečom pripomína keltský Beltain a germánsku Walpurginu noc. U nás, hlavne na strednom a východnom Slovensku, je tento sviatok okrem jeho cirkevného významu spojený najmä s otváraním studničiek a so sadením májov. Možno povedať, že predstavoval posledné vydýchnutie pred letnými prácami na roli a lúkach, kvôli ktorým sa hospodár nemohol zastaviť až do jesene.
V kresťankej tradícii sú Turíce sviatkom zoslania Ducha Svätého na apoštolov zhromaždených v Jeruzaleme. Keď sa kresťanstvo rozšírilo do Európy, zmenila sa aj podoba turíčnych sviatkov. Zvyčajne však nebolo ľahké potlačiť pôvodnú symboliku a významy natoľko, aby tá nová, židovsko-kresťanská, úplne prevládla.
Pohanské zvyklosti, ktoré predkovia dnešných Čechov a Slovákov zachovávali na Turíce, sa nepodarilo vykoreniť. Dedinčania vtedy prinášali dary ku studničkám a obetovali duchom zvieratá, ktoré zabíjali. Aj slovenský názov sviatku - Turíce - sa zvyčajne odvodzuje od jedného z kultových zvierat Slovanov, dnes už takmer vyhubeného tura.
Začiatok letnej sezóny sa spájal aj so zvykmi spojenými so začiatkom letných prác. No v ľudových zvykoch majú Turíce aj niektoré zvláštne prejavy. Jednou z príznačných čŕt je použitie zelenej farby. Na Slovensku sa nosili do domov v kostole posvätené ratolesti liesky, lipy, brezy alebo buku. Najmocnejšie ochranné vlastnosti sa pritom pripisovali lieske. Na Turíce, podobne ako počas mnohých iných sviatkov, majú veľkú moc duchovné sily. No turíčne sviatky boli v tradícii vyhradené okrem ich
kresťanského obsahu aj úcte k predkom a spomienke na mŕtvych. Zelené ratolesti nemali len priťahovať dobré sily, ale aj chrániť pred zlými. Naopak, aktívne proti zlým silám malo pôsobiť napríklad aj hlasné práskanie bičom.
Na niektorých miestach, napríklad na Liptove a na Morave, sa zachovala tradícia otvárania studničiek. Na hornom Liptove, konkrétne vo Važci, sa tento prastarý zvyk, keď ľudia (najmä však dievčatá) vyčistením otvárajú studničky v chotári, pestuje dodnes pričinením miestneho folklórneho súboru. Druhotne sa však z horného Liptova rozšíril aj na iné miesta. V skutočnosti sa na Liptove pôvodne studničky čistili počas celého obdobia medzi Veľkou Nocou a Turícami. Chotár, v
ktorom by studničky nevyčistili, by bol totiž podľa prastarých predstáv postihnutý nedostatkom vlahy. Na druhej strane, človek, ktorý otvorí aspoň jednu studničku, má byť počas nasledujúceho roka zdravý a zbavený bolestí hlavy. Vo Važci sa pri otváraní studničiek tancuje prastarý tanec zvaný chorovod a spieva sa pieseň Omilienci. Na Morave a v Čechách si po otvorení všetkých studničiek dievčatá spomedzi seba zvolili kráľovnú (králevničku, králenku). Malo to byť malé, dobré a pekné dievča, ktoré
ozdobili kvetinami a spoločne šli po kolede - od domu k domu vyberali drobné príspevky na oslavu (majáles, resp. juniáles).
Tradíciu otvárania studničiek dnes okrem folkórnych skupín prevzali aj mimovládne ekologické zoskupenia či turistické oddiely. Tým, že vyčistia svoju lesnú studničku a okolité turistické chodníčky nielen oživujú staré tradície, ale aj zvyčajne odštartujú letnú turistickú sezónu.
Zdroj: putnici.sk
Copyright © Enviroportal 2023