Štruktúra Atlasu krajiny Slovenskej republiky
1. kapitola: KRAJINA A JEJ ZOBRAZENIE
Výklad základných pojmov, schematické znázornenie krajiny, obrazová demonštrácia základných pojmov (krajina ako celok a jej jednotlivé štruktúry), grafické zobrazenie metodického postupu tvorby atlasu, historické zobrazenie krajiny vo vedutách a v krajinomaľbe.
Subkapitoly:
- Definícia krajiny a schematické znázornenie základných pojmov
- Metodický postup tvorby Atlasu krajiny SR
- Historické zobrazenie krajiny
- Slovenská krajina vo výtvarnom umení
2. kapitola: VÝVOJ OSÍDLENIA A MAPOVÉHO ZOBRAZENIA
Historický aspekt mapového zobrazenia územia Slovenska, vývoj územného a správneho usporiadania, formovanie hraníc samotného štátneho útvaru.
Subkapitoly:
- Historický vývoj osídlenia krajiny
- Vznik a vývoj štátnych hraníc
- Vývoj územného a správneho usporiadania
- Vývoj mapovania a zobrazenia územia Slovenska
3. kapitola: POLOHA
Poloha a postavenie Slovenska v rámci sveta a Európy, celkový geografický, hospodársky, politický a kultúrny pohľad na našu krajinu.
Subkapitoly:
- Geografická poloha Slovenska
- Európske kontexty polohy Slovenska
- Geografický obraz Slovenska
4. kapitola: PRVOTNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA
Podrobne zachytená živá a neživá príroda predstavuje prvotnú bázu krajiny,
ešte neovplyvnenú človekom a jeho aktivitami, ktoré tvoria základ rastu každého štátu. Prvotná štruktúra krajiny predstavuje súbor zložiek geografickej sféry, ktoré sú trvalým materiálnym základom ostatných štruktúr. Výstupom tejto kapitoly sú typy a regióny prvotnej krajiny.
Subkapitoly:
- Geologický podklad
- Povrch
- Ovzdušie
- Vodstvo
- Pôdy
- Rastlinstvo
- Živočíšstvo
- Typy prvotnej krajinnej štruktúry
5. kapitola: DRUHOTNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA
Je tvorená súborom hmotných prvkov, ktoré človek ovplyvnil, čiastočne alebo úplne pozmenil, pričom vytvoril aj nové, umelé prvky, ktoré v súčasnosti vypĺňajú celý zemský povrch. Druhotná štruktúra krajiny je odrazom pôsobenia ľudskej činnosti na biotické a abiotické zložky krajiny, a zároveň odzrkadľuje stupeň antropogénnej premeny krajiny.
Subkapitoly:
- Súčasné využívanie krajiny
- Špeciálne krajinné štruktúry
- Reálna vegetácia
6. kapitola: OBYVATEĽSTVO A JEHO AKTIVITY V KRAJINE
Hlavným výstupom tejto kapitoly je demografická a hospodárska štruktúra, vzdelanostné a duchovné hodnoty, hustota a vývoj obyvateľstva, migračné regióny, národnostná, vzdelanostná a ekonomická štruktúra obyvateľstva, typy obcí, vývoj urbanizácie, centrá osídlenia, aglomeračné oblasti, spádové regióny a iné charakteristiky.
Subkapitoly:
- Obyvateľstvo
- Sídla
- Poľnohospodárstvo
- Priemysel
- Doprava
- Cestovný ruch a vybrané služby
- Sčítanie obyvateľov, domov a bytov, 2001
7. kapitola: PRÍRODNO-SÍDELNÉ REGIÓNY 
Hlavným výstupom tejto kapitoly je syntéza podkladov, ktoré sa vyjadria ako typy a regióny krajiny. Pre hodnotenie územia majú veľkú výpovednú hodnotu, pretože v ďalšom postupe ich interpretácie možno získať celý rad informácií o vhodnosti ich využívania na určité aktivity, potenciály, únosnosti územia a pod.
Subkapitoly:
- Krajinnoekologické syntézy
- Priestorové vzťahy a prírodno-sídelné regióny
8. kapitola: CHRÁNENÉ ÚZEMIA A PRÍRODNÉ ZDROJE
Spoznávanie mimoriadnych hodnôt prírodného a kultúrneho dedičstva ako nových zdrojov obnovy a regenerácie krajiny. Ochranu a zachovanie významných častí krajiny možno realizovať aj prostredníctvom legislatívnych predpisov. Tieto prvky zabezpečujú zachovanie genofondu, ekologickej stability a rozmanitosti krajiny. Ich hodnota je pre človeka, ako užívateľa krajiny, nenahraditeľná.
Subkapitoly:
- Využívanie krajiny ako prírodného zdroja
- Ekologicky a kultúrne významné prvky krajiny
- Ekologická a kultúrno-historická regionalizácia krajiny
9. kapitola: STRESOVÉ JAVY V KRAJINE
Hodnotenie krajiny z pohľadu negatívnych vplyvov činností človeka na krajinu. Stresové javy vytvárajú v krajine rôzne environmentálne problémy, ohrozujú prírodné zdroje, ekologickú stabilitu a zdravie obyvateľstva.
Subkapitoly:
- Zdroje stresových javov a ich priemet v krajine
- Vplyv stresových javov na prírodné zdroje a zdravie človeka
- Zaťaženie krajiny stresovými javmi
10. kapitola: KRAJINA AKO ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ČLOVEKA
Náčrt budúceho rozvoja územia na základe stanovenia environmentálnych limitov a vyčlenenia priestorov na rôzne aktivity podľa vhodnosti využívania typov krajiny, ako aj priestorové vyjadrenie kvality životného prostredia.
Subkapitoly:
- Limity a potenciály rozvoja aktivít v krajine
- Možnosti rozvoja aktivít v krajine