Prečo zelené hospodárstvo

 


Dnešný ekonomický model spôsobuje rozsiahle environmentálne a zdravotné riziká, vedie k plytvaniu ako vo sfére spotreby, tak aj výroby, urýchľuje znižovanie biodiverzity a vyčerpateľnosť zdrojov a vedie k vytváraniu nespravodlivej spoločnosti.
 
 


























Priemerná teplota na Zemi stúpa, zvyšuje sa početnosť a sila hurikánov, tropických búrok a cyklónov, pribúdajú záplavové obdobia, posúvajú sa klimatické pásma, ubúda výška snehovej pokrývky, extrémnou rýchlosťou sa topia ľadovce a pribúdajú dlhé obdobia tepla a sucha.

  • Príroda nie je schopná adaptovať sa na nárast celkových priemerných teplôt o viac ako 2 °C.
  • Štyri pätiny lesov, ktoré pokrývali takmer polovicu zemského povrchu pred ôsmymi tisícmi rokmi, boli už nenahraditeľne zničené alebo poškodené. Každé dve sekundy zmizne plocha pralesa veľkosti futbalového ihriska kvôli ťažbe alebo deštrukčným praktikám.
  • Nároky na suroviny stúpajú, na uspokojenie našich potrieb je potrebné vyťažiť takmer 10-krát viac nerastných surovín a biomasy ako v roku 1900 a predpokladá sa, že v roku 2050 to bude pri nezmenenom hospodárskom modeli až 20-krát viac.
  • Každý deň je zničených 20 000 hektárov úrodnej zeme. Na Slovensku sme už takto prišli o X %.
  • Odhady hovoria, že ľudská populácia sa do roku 2050 zvýši na 50 miliárd.

 
Aby sa situácia nezhoršovala, musíme zmeniť náš energetický systém, využívanie prírodných zdrojov a krajiny. Je potrebné hospodársky rast zosúladiť s možnosťami planéty a zabezpečením sociálneho rastu. K nepriaznivému stavu životného prostredia sa pridružila globálna energetická, potravinová a finančná kríza. Riešenie týchto problémov si vyžaduje vytvorenie nového ekonomického systému, ktorý rešpektuje potrebu ochrany životného prostredia, efektívneho využívania zdrojov, ako aj sociálnej spravodlivosti. Bolo sformulovaných viacero konceptov, z ktorých najvýznamnejšie sú zelené hospodárstvo (UNEP) a zelený rast (OECD), v súčasnosti sa veľká pozornosť venuje aj obehovému hospodárstvu.