X Vážení užívatelia,
dovoľujeme si vám oznámiť, že dňa 27. 11. (cca od 8:00 do 16:00) bude prerušená distribúcia elektriny v zmysle ustanovenia § 31 odsek 2 písm. t) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z tohto dôvodu nebude www.enviroportal.sk prístupný. Ďakujeme za porozumenie.
Redakcia

Jún

Svetový deň životného prostredia

05.06.

Každoročne si 5. júna pripomíname Svetový deň životného prostredia.
Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
Zúčastnili sa na nej zástupcovia 112 štátov. Na konferencii prerokovali prvú súhrnnú správu o stave životného prostredia a schválili Deklaráciu o životnom prostredí človeka, ktorá uviedla 25 zásad na zachovanie a zlepšenie životného prostredia na Zemi. Účastníci konferencie po prvýkrát deklarovali právo človeka na priaznivé životné prostredie a zároveň navrhli globálny systém pozorovania Zeme.

V nadväznosti na odporúčania konferencie schválilo 27. valné zhromaždenie OSN 15. decembra 1972 Environmentálny program OSN /UNEP/ a vyhlásilo 5. jún za Svetový deň životného prostredia.

Stockholmská konferencia upriamila pozornosť svetovej verejnosti na potrebu riešiť v záujme zachovania existencie ľudstva na planéte Zem problémy životného prostredia, ktoré presahujú hranice štátov a kontinentov, a preto aj ich riešenie si vyžaduje spoluprácu na medzinárodnej úrovni. Ochrana ozónovej vrstvy Zeme, eliminovanie znečistenia vôd a ovzdušia, podmieňujúceho skleníkový efekt a kyslé dažde, jadrová bezpečnosť, zneškodňovanie odpadov a otázky biodiverzity sa postupne stávali predmetom viacerých medzinárodných dohovorov i poslaním celosvetových i regionálnych integračných zoskupení. Slovenská republika je signatárom väčšiny z týchto dohovorov a účastníkom environmentálnych aktivít medzinárodného charakteru. Nové prístupy k životnému prostrediu uplatňuje vo svojej politike i právnom systéme.


Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk

Prijatie Dohovoru o biologickej diverzite

05.06.

Dohovor o biologickej diverzite je zmluva pre tretie tisícročie, postavená na uznaní hodnoty spoločného prírodného dedičstva a na úcte ku všetkým ostatným formám života, s ktorými sa delíme o miesto zachovania generácií a ich prežitie na našej spoločnej planéte.
Dohovor pokrýva široký rozsah problémov, je však možné rozlíšiť jeho tri hlavné ciele, ktorými sú ochrana biologickej diverzity, trvalo udržateľné využívanie jej zložiek a spravodlivé a rovnocenné rozdeľovanie prínosov z využívania genetických zdrojov.

Proces prípravných rokovaní bol ukončený 22. mája 1992 na osobitnej konferencii v Nairobi (Biodiversity Convention Final Act Conference), kde 101 zúčastnených krajín prijalo záverečný text Dohovoru o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity). Dohovor bol otvorený k podpisu 5. júna 1992 na Konferencii OSN pre životné prostredie a rozvoj (UNCED ´92 - United Nations Conference on Environment and Development), ktorá sa konala v Rio de Janeiro a už počas Konferencie ho podpísalo 156 krajín a Európska únia. Jeho prijatie možno považovať za začiatok novej etapy medzinárodnej spolupráce pri ochrane biodiverzity, ktorú charakterizuje najmä snaha o komplexnosť prístupov a navrhovaných riešení.
Na medzinárodnej úrovni Dohovor nadobudol účinnosť 29. decembra 1993, 90 dní potom, ako bol ratifikovaný tridsiatou krajinou. Tento deň vyhlásilo 49. zasadanie Valného zhromaždenia OSN v roku 1994 za Medzinárodný deň biodiverzity.

Slovenská republika sa prihlásila k záverom Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji a svojim uznesením č. 272/1993 vyslovila súhlas s pristúpením k Dohovoru. Prezident Dohovor ratifikoval 23. augusta 1994 a o 90 dní, 23. novembra 1994 sa Slovensko v zmysle článku 36 stalo 79. zmluvnou stranou Dohovoru.

V samotnom Dohovore o biologickej diverzite (článok 2) je termín "biologická diverzita" definovaný ako "rôznorodosť všetkých živých organizmov vrátane ich suchozemských, morských a ostatných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou", termín "biologická diverzita" v zmysle Dohovoru teda označuje nielen rôznorodosť v rámci druhov a medzi druhmi, ale aj rozmanitosť (diverzitu) ekosystémov.


Bližšie informácie o medzinárodnom dohovore


Domovská stránka
: Convention on Biological Diversity (CBD) www.biodiv.org



Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk

Svetový deň oceánov

08.06.

Svetový deň oceánov - the World Ocean Day - si neoficiálne každoročne pripomíname 8. júna už od roku 1992.

8. jún bol vyhlásený za Svetový deň oceánov v r. 1992 na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v Riu de Janeiro. Hoci dodnes mu nebol prisúdený status oficiálneho svetového dňa pod záštitou OSN, nič to však neuberá na jeho význame. Už 14 rokov je pre každého z nás príležitosťou na oslavu jedinečného prírodného fenoménu - svetového oceánu - a na demonštorvanie našej osobnej spätosti s ním.

Organizácie zoskupené pod iniciatívou The Ocean Project pomáhajú každoročne pripravovať a koordinovať po celom svete aktivity a podujatia, do ktorých sú zapojené akváriá, zoologické záhrady, múzeá, ochranárske organizácie, školy či firmy. V spolupráci s medzinárodnou sieťou The World Ocean Network bolo vyvinuté úsilie za presadenie 8. júna ako oficálneho Svetového dňa oceánov.

Prečo oslavovať Svetový deň oceánov?
Je na každom z nás, aby prispel k zaisteniu ochrany a zachovania oceánu pre budúce generácie.
Svetový deň oceánov nám poskytuje jedinečnú príležitosť na to, aby sme mohli:

  • Meniť perspektívy - podnecuje jednotlivcov, aby sa zamysleli nad svojím vzťahom k oceánu a nad tým, čo pre nich znamená, a čo všetko si vyžaduje úsilie o jeho zachovanie a záchranu pre dnešok i pre budúcnosť.
  • Učiť sa - objavovať rôznorodosť a bohatstvo podmorského sveta a jeho obyvateľov, ktorých sa naša každodenná činnosť v konečnom dôsledku bezprostredne dotýka a s ktorými sme vzájomne nerozlučne spätí.
  • Meniť zvyky - všetci sme spätí s oceánom! Tým, že sa staráme o svoj dvorček pri dome, robíme službu aj nášmu oceánu. Každodenné malé zmeny k lepšiemu v správaní prinášajú veľký úžitok našej modrej planéte.
  • Oslavovať - či žijeme vo vnútrozemí alebo na pobreží, všetci sme spojení s oceánom. Nájdime si čas na úvahu o tom, ako oceán ovplyvňuje nás a ako my ovplvňujeme oceán. Nič nám nestojí v ceste, aby sme participovali na organizovaní i na samotných podujatiach oslavujúcich náš svetový oceán.

Prečo chrániť oceán? Svetový oceán

  • produkuje väčšinu kyslíka, ktorý dýchame,
  • poskytuje nám potravu,
  • reguluje našu klímu,
  • čistí vodu, ktorú pijeme,
  • je našou potenciálnou lekárňou,
  • a poskytuje bezhraničnú išpiráciu!

Napriek tomu ľudstvo už pridlho

  • mýli si oceán so smetiskom,
  • decimuje rybiu populáciu,
  • ničí rozhodujúce nenahraditeľné biotopy,
  • narúša základné reprodukčné kapacity oceánu,

považujúc oceán za samozrejmosť.


Zdroj: The World Ocean Day

Prijatie Protokolu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979, o ďalšom znížení emisií síry

14.06.


Protokol
bol prijatý dňa 14. júna 1994 v nórskom Oslo. Slovenská republika protokol ratifikovala 15. januára 1998, protokol nadobudol platnosť 5. augusta 1998. Záväzky SR na zníženie emisií SO2 podľa protokolu (vzhľadom k vzťažnému roku 1980) sú:

- zníženie emisie síry v roku 1990 o 31% v porovnaní s rokom 1980

- zníženie emisie síry v roku 2000 o 60% v porovnaní s rokom 1980

- zníženie emisie síry v roku 2005 o 65% v porovnaní s rokom 1980

- zníženie emisie síry v roku 2010 o 72% v porovnaní s rokom 1980



Bližšie informácie o medzinárodnom dohovore



Zdroj
: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk

1. schôdza Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj

14.06.

Jeden rok po skončení Summitu Zeme (UNCED) v Riu sa uskutočnilo prvé stretnutie Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj ako začiatok procesu monitoringu uplatňovania rozhodnutí a záväzkov prijatých UNCED. Za účasti zástupcov 53 členských krajín, pozorovateľov z ďalších krajín, mimovládnych organizácií, organizácií OSN a ďalších medzinárodných organizácií bola počas dvoch týždňov prediskutovaná problematika napredovania v procese implementácie a ťažkosti, ktoré sa vyskytli počas predchádzajúceho roka. Stretnutie však bolo predovšetkým zamerané na vytvorenie efektívneho mechanizmu hodnotenia a monitoringu implementácie Agendy 21 a ďalších dohôd z Ria. Až po zavedení takýchto mechanizmov bolo totiž možné začať s hodnotením uplatnenia Agendy 21.

Prvý týždeň sa uskutočnilo plenárne rokovanie, na ktoré bolo predložených šesť rezolúcií, ktoré boli následne prerokované v dvoch neformálnych skupinách. Prvá skupina bola zodpovedná za prijatie tematického viacročného plánu práce Komisie a problémy spojené s jej ďalším fungovaním a výmenu informácií o implementácii Agendy 21 na národnej úrovni. Druhá neformálna skupina sa zaoberala postupom uplatňovania záverov UNCED v aktivitách medzinárodných organizácií a v systéme OSN, postupom v podpore uplatňovania environmentálne vhodných technológií a spoluprácou, budovaním kapacít, finančnými záväzkami a tokmi smerujúcimi k realizácii záväzkov UNCED. Stretnutie bolo zakončené dvojdňovým ministerským segmentom (23. - 14. júna 1993), na ktorom sa zúčastnilo 50 ministrov, a ktorý prerokoval viacero otázok venovaných práci Komisie a implementácii Agendy 21.


Bližšie informácie: www.un.org/esa/sustdev/csd.htm

Svetový deň darcov krvi

14.06.

14. jún si ako Svetový deň darcov krvi pripomíname od r. 2004. Je vyjadrením vďaky dobrovoľným darcom krvi, ktorí dávajú ľuďom v núdzi ten najväčší dar - svoju vlastnú krv.

Svetový deň darcov krvi sa oslavuje pod záštitou a organizačnou garanciou takých významných svetových organizácií ako sú Svetová zdravotnícka organizácia - World Health Organization (WHO), Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca - The International Federation of Red Cross and Red Crescent Society (IFRC), Medzinárodná federácia organizácií darcov krvi - The International Federation of Blood Donor Organizations (FIODS), Medzinárodná spoločnosť pre krvnú transfúziu - The International Society of Blood Transfusion (ISBT).

Svetový deň darcov krvi je celosvetovým podujatím, ktoré sa spája s narodením Karla Landsteinera (14. jún 1868 Baden pri Viedni - 26. jún 1943 New York) - lekára-nositeľa Nobelovej ceny za medicínu a fyziológiu (1930) za objasnenie funkcie a určenie systému 4 krvných skupín AB0. Neskôr sa spolupodieľal aj na objavení Rh faktora.

Úloha ľudskej krvi a jej komponentov v správne indikovaných prípadoch je nezastupiteľná. Napriek vytrvalým snahám vedcov vytvoriť po každej stránke plnohodnotnú umelú krv sa to zatiaľ úplne nepodarilo. Krv so všetkými svojimi zložkami je až priveľmi zložitou a dokonalou tekutinou. Naďalej zostáva jej výlučným a nenahraditeľným zdrojom darca krvi - zdravý človek. Ročne zomrie na svete okolo 500 tisíc žien počas tehotenstva či pri pôrode a až štvrtinu z nich by mohla zachrániť krvná transfúzia. Vykrvácanie je tiež druhým najčastejším dôvodom úmrtia pri dopravných nehodách. U nás považujeme za prirodzené, že krv dostaneme vždy, keď ju potrebujeme, nie je to však takou samozrejmosťou všade vo svete. Aj keď sa ročne na svete vyrobí okolo 80 miliónov jednotiek krvi, pre mnohých ľudí je stále nedostupná. Či už preto, že krajiny v ktorých žijú, nemajú vytvorené rezervy (tzv. krvné banky) alebo jednoducho preto, že pre nich nie je v potrebnom čase k dispozícii vhodná krv. Až v sedemdesiatke krajín sveta vôbec neexistujú pravidelní darcovia krvi. V našich podmienkach je darcami krvi iba asi 5 % populácie, pričom zo zdravotného hľadiska by mohlo darovať krv až 25 %.

Svetový deň darcov krvi je predovšetkým oslavou dobrovoľných, bezpríspevkových darcov krvi a poďakovaním za ich ochotu prispieť k záchrane životov bez toho, aby za to očakávali odmenu. Jeho cieľom je tiež upozorniť na to, aké je darcovstvo krvi dôležité a nenahraditeľné a akým obrovským prínosom by bolo, keby sa stalo prirodzenou súčasťou nášho života.

Oslavy Svetového dňa darcov krvi sú vo svete sprevádzané kultúrnymi podujatiami, športovými akciami, verejnými diskusiami, kvízmi či debatami. Význam tohto dňa je tiež v tom, že sa v rovnakom čase na viacerých miestach sveta propagujú rovnaké myšlienky a sleduje spoločný cieľ - poďakovanie aktívnym darcom krvi, ktorí robia spoločnosti neoceniteľnú službu, a podnietenie ostatných ľudí, aby ich v tom nasledovali. To všetko pre to, aby sme si mohli byť istí, že v momente, keď budeme krv potrebovať, jej bude dostatok a bude nám k dipozícii. Súčasťou osláv Svetového dňa darcov krvi sú aj podujatia propagujúce zdravý životný štýl, ktorý je pre aktívne darcovstvo krvi nevyhnutný.

Uvedomenie si dôležitosti týchto vecí je krokom k uvedomeniu si krehkosti ľudského bytia, krokom k tomu, aby sme si vážili ľudský život. Urobme krok k dospelosti. Darujme krv! - to bol slogan, v duchu ktorého sa niesli oslavy Svetového dňa darcov krvi na Slovensku v r. 2005. Svetový deň darcov krvi je medzinárodnou akciou, ale je vecou jednotlivých krajín, akú formu prezentácie si zvolia jednotlivé krajiny.


Zdroj: WHO

Zriadenie Národného parku Nízke Tatry

14.06.

Národný park Nízke Tatry (NAPANT) bol vyhlásený nariadením vlády SSR č. 119/1978 Zb. zo dňa 14. júna 1978 v znení zákona SNR č. 1/1995 Zb.. Nariadením vlády SR č. 182/1997 Z.z. zo dňa 17. júna 1997 boli upravené a novelizované hranice národného parku a jeho ochranného pásma.

NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m. ). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Sedlom Čertovica je rozdelené na 2 časti: západnú - Ďumbierske Tatry a východnú - Kráľovohoľské Tatry. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
Z geologického hľadiska je pohorie budované granitmi, kryštalickými bridlicami, ale tiež dolomitmi, vápencami i ďalšími sedimentárnymi horninami. Na vápencové komplexy sa viažu rozsiahle krasové územia ako Demänovský, Bystriansky a Ďumbiersky kras. Najdlhší jaskynný systém tvoria Demänovské jaskyne (24 km). V území sú sprístupnené 3 jaskyne - Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa a Bystrianska jaskyňa.

Asi 90 % rozlohy územia pripadá na lesný pôdny fond (v ochrannom pásme 50 %). Kvetena je rozmanitá, s prevahou druhov typických pre podmienky chladnej klímy. Horskú flóru reprezentujú druhy ako zvonček maličký, horec Clusiov, plesnivec alpínsky, stokráska Micheliho, poniklec slovenský, metluška krivoľaká, podbelica alpínska a ďalšie.
Rozľahlosť územia a pestrosť podmienok podmieňuje i zloženie fauny. Je to perspektívne územie najmä pre zachovanie veľkých cicavcov, predovšetkým medveďa, rysa a vlka. Zároveň poskytuje priaznivé podmienky pre ďalšie jestvovanie svišťa i vysadeného kamzíka vrchovského tatranského. K ďalším vysokohorským živočíchom patria aj vzácny hrabáč tatranský a hrabáč snežný. Významnými hniezdičmi v území sú napríklad orol skalný, orol krikľavý, včelár obyčajný, hlucháň, tetrov a ďalšie.

Praktickú starostlivosť o územie vykonáva: Správa NAPANT
Zelená 5
974 01 Banská Bystrica
Kontakty na Správu NAPANT



Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky www.sopsr.sk

Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne

15.06.

Dobšinská ľadová jaskyňa

Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti. Jaskyňu objavil E. RUFFÍNI s G. LANGOM, A. MEGOM, F. FEHÉROM 15. júna 1870. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku. Spolu s Postojnskou jaskyňou patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne v Európe aj vo svete.

Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Slovenskom raji v Spišsko-gemerskom krase. Vchod do jaskyne sa nachádza na severnom svahu Duče v nadmorskej výške 971 m. Charakterom zaľadnenia patrí k najvýznamnejším ľadovým jaskyniam na svete, čo v Európe zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej oblasti. Podmienky pre tvorbu ľadovej výplne vznikli po zrútení priestorov medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou, čím jaskyňa nadobudla vrecový charakter s kumuláciou studeného vzduchu. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov.

Dobšinská ľadová jaskyňa je jedným z najvýznamnejších zimovísk netopiera fúzatého (Myotis mystacinus) a netopiera Brandtovho (Myotis brandti) na Slovensku. Celkom sa v jaskyni zistilo 12 druhov netopierov.

Na 24. zasadnutí Výboru pre svetové dedičstvo v austrálskom meste Cairns bol 29. novembra 2000 odsúhlasený projekt na rozšírenie lokality svetového prírodného dedičstva "Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu" (schválený v roku 1995 v Berlíne) o Dobšinskú ľadovú jaskyňu vrátane Stratenskej jaskyne a jaskyne Psie diery ako jedného jaskynného systému na vrchu Duča.

Dobšinská ľadová jaskyňa - logoVstupný poriadok do Dobšinskej ľadovej jaskyne platný od 1.1.2007 do 31.12.2007

Obdobie Pravidelné vstupy
15. máj
31. máj
9.30, 11.00, 12.30, 14.00
jún
júl
august
9.00, 10.00, 11.00, 12.00, 13.00, 14.00, 15.00, 16.00
september 9.30, 11.00, 12.30, 14.00
október
november
december
január
február
marec
apríl
14. máj
Jaskyňa je uzatvorená.



Zdroj: Správa slovenských jaskýň www.ssj.sk

Prijatie Dohody o ochrane africko-euroázijských druhov sťahovavého vodného vtáctva

16.06.

husiSťahovavé vodné vtáctvo patrí medzi živočíšne skupiny, ktoré je počas svojho života odkázané na určité špecifické typy stanovíšť a jednotlivé druhy veľmi citlivo vnímajú všetky aktivity, ktoré sa na ich stanovištiach realizujú. V priebehu roka prekonávajú často veľmi veľké vzdialenosti, pričom prekračujú hranice viacerých štátov či kontinentov, a teda je nevyhnutné venovať im rovnakú pozornosť na medzinárodnej úrovni.

Jednou z viacerých medzinárodných zmlúv zabezpečujúcich ochranu migrujúcich druhov v náväznosti na ustanovenia Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor), je aj Dohoda o ochrane africko-euroázijských druhov sťahovavého vodného vtáctva, známa tiež pod skratkou AEWA (African - Eurasian Waterbird Agreement). Prijatá bola 16. júna 1995 v Haagu a platnosť nadobudla 1. novembra 1999.

Národná rada SR vyslovila s Dohodou súhlas uznesením č. 938 z 20. júna 2000 a prezident SR ju ratifikoval 19. marca 2001. Dohoda nadobudla platnosť pre SR 1. júla 2001.

Cieľom dohody AEWA je ochrana špecifickej "zložky" biologickej diverzity - ochrana populácií druhov sťahovavého vodného vtáctva Afriky a Euroázie, ktoré nie sú bezprostredne ohrozené vyhynutím, avšak pre zachovanie priaznivého stavu početnosti ich populácií je odporúčané prijímať regionálne dohody, ktoré zavedú taký systém ich ochrany, prípadne aj ich využívania, aby sa v budúcnosti nestali ohrozenými druhmi (príloha č. 2 Bonnského dohovoru).

volavka popolavá (Ardea purpurea)Predmetom ochrany je 172 druhov vtákov, ktoré sú po určitú dobu svojho ročného životného cyklu závislé od špecifických stanovíšť - mokradí. Sú to napr. potápky, potáplice, volavky, bociany, žieriavy, kačice, husi, chriaštele, čajky, rybáre a mnohé ďalšie druhy vodného vtáctva. Rovnaká dôležitosť sa kladie aj na ochranu ich stanovíšť, vhodný manažment ľudských aktivít, výskum ich populácií, monitoring, výchovu a poskytovanie informácií.

Bližšie informácie o medzinárodnom dohovore

Domovská stránka AEWA: www.cms.int/species/aewa/

www.unep-wcmc.org/AEWA/

Zdroj: Ministerstvo životného prostredia SR www.lifeenv.gov.sk

Prijatie Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom a/alebo dezertifikáciou, hlavne v Afrike

17.06.

Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom a/alebo dezertifikáciou, hlavne v Afrike bol prijatý 17. júna 1994 v Paríži. Do platnosti vošiel 26. decembra 1996. Slovenská republika pristúpila k dohovoru 7. januára 2002. Do platnosti v SR dohovor vošiel 7. apríla 2002.

Cieľom dohovoru je boj proti dezertifikácii a zmiernenie účinkov sucha v štátoch, ktoré sú postihnuté vážnym suchom a/alebo dezertifikáciou, hlavne v Afrike, účinnou činnosťou na všetkých úrovniach, podporovanou medzinárodnou spoluprácou a dohodami o partnerstve v rámci integrovaného prístupu, ktorý je v súlade s Agendou 21 s cieľom prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja v postihnutých oblastiach.

Bližšie informácie o medzinárodnom dohovore

Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk

Prijatie Protokolu o vode a zdraví

17.06.

logoProtokol o vode a zdraví k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992 bol prijatý 17. júna 1999 v Londýne.


Cieľom
tohto protokolu je podporovať v rámci trvalo udržateľného rozvoja na všetkých relevantných úrovniach v národnom i medzinárodnom kontexte ochranu ľudského zdravia a blahobytu na individuálnej i kolektívnej úrovni uskutočňovanú prostredníctvom lepšieho využívania vody, ktorý zahŕňa ochranu vodných ekosystémov, ako aj prostredníctvom prevencie, kontroly a znižovania výskytu ochorení súvisiacich s vodou.


Slovenská republika prijala protokol 19. júna 2001 a prezident SR ho ratifikoval 12. septembra 2001. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru, 2. októbra 2001. Protokol nadobudol platnosť 4. augusta 2005 na základe článku 23 ods. 1, rovnako aj pre Slovenskú republiku.

Bližšie informácie o medzinárodnom dohovore

Domovská stránka Protokolu:
www.unece.org/env/water/text/text_protocol.htm

Zdroj
: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk

Svetový deň boja proti suchu a rozširovaniu púští

17.06.

Svetový deň boja proti suchu a rozširovaniu púští - World Day to Combat Desertification - patrí medzi významné svetové environmentálne dni pripomínané každoročne na podnet Organizácie spojených národov.

OSN dala podnet na jeho oslavu v r. 1995 ako pripomienku dňa, kedy bol v r. 1994 v Paríži prijatý Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom a/alebo dezertifikáciou, hlavne v Afrike.
Celý rok 2006 je venovaný boju proti suchu a roširovaniu púští, a aj preto je 17. jún 2006 považovaný za osobitnú udalosť. Rok 2006 bol vyhlásený za rok boja proti suchu a rozširovaniu púští na 58. riadnom valnom zhromaždení OSN rezolúciou A/Res/58/211. Rozhodnutie bolo prijaté na podporu prevencie postupujúcej dezertifkácie na celom svete.

Viac ako štvrtinu zemského povrchu pokrývajú suché oblasti. Krehké a zraniteľné biotopy týchto oblastí sú vážne ohrozené - púšte sa rozširujú alarmujúco závratnou rýchlosťou ruka v ruke so vzrastajúcim suchom. Reč štatistík je neúprosná: Viac ako 250 miliónov ľudí je priamo zasiahnutých eróziou suchých oblastí a ďalšia miliarda v 110 krajinách je ňou vážne potenciálne ohrozená, pričom 70 percent pôdy v poľnohospodársky využívaných suchých oblastiach už podľahla degradácii.

Svetový deň boja proti suchu a rozširovaniu púští uznáva mimoriadne dôležitú a nenahraditeľnú úlohu, ktorú hrajú ženy v krajinách a regiónoch postihnutých či ohrozených suchom, preto sa témou tohtoročného 17. júna stala téma Žena a dezertifikácia - Women & Desertification.

V roku, keď si medzinárodné spoločenstvo pripomína 12. výročie prijatia Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom a/alebo dezertifikáciou, hlavne v Afrike (UN Convention to Combat Desertification - UNCCD), hrá dohovor kľúčovú úlohu v svetovom úsilí na poli boja proti chudobe, za dosiahnutie trvalo udžateľného rozvoja a cieľov Agendy 21 v postihnutých oblastiach. Je medzinárodne uznávaným, právne záväzným nástrojom, ktorý adresne pomenúva problémy degradácie krajiny v oblastiach postihnutých suchom. K dohovoru do dnešného dňa pristúpilo 191 krajín sveta.

Oslavy vytvárajú špeciálnu príležitosť na zvyšovanie povedomia o téme dezertifikácie. Ich hlavným cieľom je predstaviť dezertifikáciu ako hlavnú hrozbu pre ľudstvo, zosilnenú postupujúcimi klimatickými zmenami a stratou biologickej diverzity.

Svetový deň veľrýb

21.06.

21. jún je v kalendári enviromentalistu označený ako Svetový deň veľrýb - World Whale Day.

Tento deň je príležitosťou pre ochranárske organizácie i obyčajných smrteľníkov na celom svete skoordinovať svoje úsilie pri organizovaní rôznych podujatí, poukazujúcich na potrebu ochrany našich úžasných súpútnikov na matičke Zemi - veľrýb a delfínov. Oficiálne konferencie i neformálne stretnutia, mediálne kampane v televízii, v časopisoch, prostredníctvom internetu či formou road show, vzdelávacie programy, výtvarné i literárne súťaže či výlety na morské pobrežie - prebiehajú počas roka na rôznych miestach našej modrej planéty, ale práve 21. jún je príležitosťou na spoločné NIE bezhlavému zabíjaniu týchto nádherných tvorov, bez ktorých by naša Zem už nebola takým krásnym miestom pod Slnkom.

Veľryby, najväčšie zvieratá na zemi, patria do rodiny cicavcov, ktoré nazývame po latinsky Cetacea. Cetus je po latinsky "veľké morské zviera". Slovo pochádza z gréckeho ketos ("morský netvor"). Cetológia je vetva morských vied, ktorá skúma rad veľryby. Rad veľrybotvarých cicavcov zahŕňa veľryby, delfíny, vorvane, vráskavce a sviňuchy.
Sú to pravdepodobne najšpecializovanejšie cicavce. Ich telo pripomína rybu, majú plutvovité predné končatiny a zakrpatené zadné končatiny, ktoré nie sú spojené s chrbticou a sú skryté vo vnútri tela. Na rozdiel od rýb sú veľryby teplokrvné, dýchajú vzduch a rodia živé mláďatá. Napriek tomu, že sú výborne prispôsobené životu pod vodou, vedci veria, že sa veľryby vyvinuli zo štvornohých suchozemských cicavcov. Majú vynikajúci sluch a zvláštnu schopnosť, ktorá im umožňuje využiť kyslík z nadýchnutého vzduchu dva až trikrát účinnejšie ako suchozemským cicavcom. Veľryby majú stlačiteľný hrudník, ktorý im pomáha pri ponoroch do veľkých hĺbok. Chvost má vodorovné drápky. Veľryby sú takmer bez srsti a sú obalené hrubou vrstvou tuku, ktorý ich chráni pred chladom.
Rad veľryby sa delí na dva podrady Mysticeti a Odontoceti. Zastupuje ho dnes približne 80 druhov v 10 čeľadiach.
Rozdeľujeme ich na bezzubé veľryby (kosticovce) napr. vráskavec obrovský a zubaté veľryby (bezkosticovce), napr. delfíny a sviňuchy. Vyskytujú sa v moriach na celom svete, niektoré druhy žijú v tropických a subtropických riekach.

Následkom ľudských aktivít je mnoho druhov veľrýb v súčasnosti na pokraji vyhynutia. Niektorí vedci tvrdia, že veľryby čelia väčšiemu nebezpečenstvu od lodnej prepravy, rybárskych sietí, znečistenia vody, klimatických zmien a nedostatku potravy ako zo samotného lovu. Druhí tvrdia, že povolenie komerčného lovu veľrýb privedie najväčšie cicavce na pokraj vyhynutia.

Je priam symbolické, že práve tento týždeň v utorok sa skončilo päťdňové stretnutie delegácií členských krajín Medzinárodnej veľrybárskej komisie - International Whaling Commission (IWC) - v ostrovnom štáte Svätý Krištof a Nevis v Karibskom mori. Téma stretnutia je viac ako vážna - po 20-ročnom moratóriu uvalenom na komerčný lov veľrýb by malo dôjsť k jeho zrušeniu a tým aj k obnoveniu zabíjania veľrýb vo veľkom.
Japonsko rešpektovalo moratórium od jeho vstúpenia do účinnosti v roku 1986. Avšak podobne ako Island využíva biele miesta v zákone a pokračuje v love. Skrývajúc sa za vedecké účely tak tony veľrybieho mäsa končia v hamburgeroch a psích konzervách. Jedinou krajinou, ktorá moratórium úplne ignoruje, je Nórsko. Od vyhlásenia zákazu lovci zabili vyše 25 000 veľrýb.

Veľryby na červenej listine Svetovej ochranárskej únie
Ohrozené: Veľmi vysoké riziko vyhynutia v krátkodobom horizonte

  • Veľryba biskajská a čierna
    Ich populácia sa odhaduje asi na päťsto kusov. Toto storočie už nemusia prežiť.
  • Vráskavec obrovský
    Na začiatku 20. storočia bol takmer vyhubený. Jeho počet je stále veľmi nízky.
  • Vráskavec severný
    Jeho počet bol zdecimovaný v 60. a 70. rokoch.
  • Vráskavec mišok
    Umierajú najmä po stretoch s loďami.

Zraniteľné: Vysoké riziko vyhynutia v strednodobom horizonte

  • Vráskavec dlhoplutvý
    Pred zákazom lovu ich bolo zabitých asi stotisíc kusov.
  • Bieluha morská
    Bieluhy z kanadského zálivu Sv. Laurinca sú tak otrávené znečistenou vodou, že po smrti sa s nimi zaobchádza ako s toxickým odpadom.
  • Vorvaň
    Stal sa terčom rybárov, keď klesol počet väčších druhov.

Zdroj: Greenpeace, Wikipedia, TASR

Objavenie Harmaneckej jaskyne

22.06.

Michal BacúrikVstupný priestor do Harmaneckej jaskyne nazývaný Izbica bol tamojším obyvateľom známy od nepamäti. Po rozšírení úzkeho otvoru v jeho zadnej časti prenikol 22. júna 1932 Michal BACÚRIK do ďalších priestorov.
V roku 1938 objavili Dóm pagod (V. KOVALČÍK, O. ONDROUŠEK), Riečisko a Bludný dóm (V. KOVALČÍK). Severný labyrint objavili L.ŠPERKA a V. KOVALČÍK v roku 1947. Spojovaciu chodbu z konca Objavnej chodby do Vstupného dómu objavil v roku 1953 J. ŠAVOLT.
Do priestorov za Bludným dómom (Pustý dóm a priľahlé časti) prenikli v roku 1959 pracovníci Turistu, n.p., pod vedením F. JIRMERA. Pokračovanie priestorov objavených J. ŠAVOLTOM našli v roku 1987 jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Banská Bystrica.
Harmanecká jaskyňa bola verejnosti sprístupnená 3. septembra 1950.


Harmanecká jaskyňa sa nachádza v doline Harmanca v južnej časti Veľkej Fatry, severozápadne od Banskej Bystrice.
Nad parkoviskom za obcou Dolný Harmanec sa začína náučný chodník, ktorý vedie až k vstupnému areálu jaskyne, ktorý je v nadmorskej výške 821 m. Tam sa návštevníkom naskytne krásny výhľad na časť Veľkej Fatry a masív Krížnej.
Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch krížňanského príkrovu pozdĺž tektonických porúch. Miestami sa uplatnili i medzivrstevné plochy.





Známa je bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra. Upútajú mohutné pagodovité stalagmity, Harmanecká jaskyňa - logosintrové vodopády a záclony i sintrové jazierka. Vo Veľkom dóme sú dve pagody vysoké 12 metrov, s priemerom 3 metre.



V jaskyni sa vyskytuje 9 druhov netopierov. Najčastejšie sa vyskytujú dva vzájomne podobné druhy netopier obyčajný a netopier ostrouchý v počte asi 1650 jedincov. Zimná kolónia netopiera obyčajného je jedna z najvýznamnejších na Slovensku.

V období rokov 2003-2005 bola jaskyňa verejnosti neprístupná. Dôvodom jej uzatvorenia bola výstavba nového vstupného areálu s rozsiahlou infraštruktúrou, ktorej náklady dosiahli takmer 15 miliónov korún. Spolu s výstavbou vstupného areálu bol opravený aj prístupový chodník so zábradlím od parkoviska na štátnej ceste pod jaskyňou a nákladná lanovka, ktorá slúži na dopravu tovaru, materiálu pre prevádzku a zvoz odpadu.

Prevádzka Harmaneckej jaskyne bola znovu zahájená dňa 1. júla 2005.
Jaskyňa je počas sezóny otvorená každý deň okrem pondelka.

Vstupný poriadok do Harmaneckej jaskyne platný od 1.1.2007 do 31.12.2007

Obdobie Pravidelné vstupy
15. máj
31. máj
10.00, 11.30, 13.00, 14.30
jún 10.00, 11.00, 12.00, 13.00, 14.00, 15.00, 16.00
júl
august
10.00, 11.00, 12.00, 13.00, 14.00, 15.00, 16.00, 17.00
september
október
10.00, 11.30, 13.00, 14.30

november
december
január
február
marec
apríl
14. máj

Jaskyňa je uzatvorená.


Zdroj: Správa slovenských jaskýň www.ssj.sk

Prijatie Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov

23.06.

bocian biely (Ciconia ciconia)

23. júna 1979 bol v Bonne prijatý Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov. Podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonnský dohovor a je známy aj pod anglickou skratkou CMS. Pre bývalú ČSSR dohovor nadobudol platnosť 1.novembra 1983. Listina o pristúpení Slovenskej republiky k dohovoru bola uložená u depozitára dohovoru, vlády Spolkovej republiky Nemecko, 14. decembra 1994. Pre Slovenskú republiku dohovor nadobudol platnosť 1. marca 1995.

Dohovor je zameraný na ochranu terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý. Vytvára rámec pre podporu, spoluprácu a propagáciu pri výskume sťahovavých druhov, pre zabezpečenie bezprostrednej ochrany sťahovavých druhov uvedených v Prílohe I a uzatváranie dohôd o ochrane a obhospodarovaní druhov uvedených v Prílohe II.

tuleň mníši (Monachus monachus)Zmluvné strany sa v dohovore zaviazali, že:

a) budú podporovať a propagovať výskum týkajúci sa sťahovavých druhov a spolupracovať pri ňom,
b) budú sa usilovať zabezpečiť bezprostrednú ochranu sťahovavých druhov,
c) budú sa snažiť uzavrieť dohody o ochrane a využívaní sťahovavých druhov.

Bližšie informácie o medzinárodnom dohovore

Domovská stránka: CMS www.cms.int

Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk

Sprístupnenie jaskyne Driny

23.06.

Jaskyňa Driny


Jaskyňu Driny
objavili v júli roku 1929 Ján BANIĆ a Imrich VAJSÁBEL za pomoci Š. BANIČA (vynálezca padáka) a A. VAJSÁBLA cez 36 metrov hlboký závrtový komín. Jaskyňa bola sprístupnená 23. júna 1935 v dĺžke 175 metrov. Po provizórnom elektrickom osvetlení od roku 1939 bola jaskyňa Driny v roku 1943 napojená na verejnú elektrickú sieť.


Jaskyňa Driny sa nachádza v Smolenickom krase v Malých Karpatoch, juhozápadne od Smoleníc na území Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Vchod do jaskyne na západnom svahu vrchu Driny a juhozápadnom úbočí Cejtacha je v nadmorskej výške 399 metrov.


Jaskyňa je vytvorená v spodnokriedových slienitých vápencoch vysockej série krížňanského príkrovu koróziou atmosférických vôd pozdĺž tektonických porúch. Dosahuje dĺžku 680 metrov. Jaskynné priestory s prevládajúcimi puklinovými chodbami sú dekorované bohatou sintrovou výplňou. Typické sú sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním. Ďalej sú zastúpené sintrové vodopády a náteky, pagodovité stalagmity, stalaktity a jazierka. Z doteraz zistených 8 druhov netopierov je dominantný podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a netopier obyčajný (Myotis myotis).




Jaskyňa Driny - logo

Vstupný poriadok do jaskyne Driny
platný od 1.1.2007 do 31.12.2007

Obdobie Pravidelné vstupy
apríl
máj
10.00, 11.30, 13.00, 14.30
jún 9.00, 10.00, 11.00, 12.00, 13.00, 14.00, 15.00, 16.00
júl
august
10.00, 11.00, 12.00, 13.00, 14.00, 15.00, 16.00, 17.00
september
október
10.00, 11.30, 13.00, 14.30
november
december
január
február
marec
Jaskyňa je uzatvorená.



Zdroj: Správa slovenských jaskýň www.ssj.sk

Zriadenie CHKO Ponitrie

24.06.

Chránená krajinná oblasť Ponitrie bola zriadená vyhláškou MK SSR č. 58/1985 Zb. zo dňa 24. júna 1985 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z.

CHKO Ponitrie sa nachádza v dvoch odlišných orografických celkoch - Tribeči a Vtáčniku. Líšia sa po stránke geologickej stavby, typológie lesov, rastlinných a živočíšnych spoločenstiev.
Tribeč patrí ku starým jadrovým pohoriam. Budujú ho kryštalické bridlice, granodiority, ale i horniny mezozoika (vápence, dolomity, kremence, bridlice), z ktorých k morfologicky ojedinelým patria kremencové hôrky, lemujúce jeho chrbát zo západu na východ. Typické pre Tribeč sú dubovo-hrabové, dubové a vo vyšších polohách bukové lesy. Vzhľadom na svoju nadmorskú výšku, geologické podložie a expozíciu, Tribeč pokrývajú zväčša teplomilné rastlinné spoločenstvá. Rastú tu vzácne a chránené druhy ako peniažtek slovenský, hrdobárka páchnuca, hrachor benátsky, kosatec nízky, hlaváčik jarný, poniklec veľkokvetý, ľalia zlatohlavá a rad ďalších chránených druhov.

Mladšie pohorie sopečného pôvodu - Vtáčnik je súčasťou vulkanického Slovenského stredohoria. Najrozšírenejšie v jeho území sú andezity a ich pyroklastiká. Pre Vtáčnik sú typické bukové porasty a zmiešané porasty buka a jedle. Vrchol Vtáčnika pokrývajú bukové porasty krovitého vzrastu, tzv. listnatá kosodrevina s pôvodným smrekom, v ktorej sa objavujú horské druhy rastlinstva, ako sú mačucha cesnačkovitá, kamzičník rakúsky, chlpaňa lesná, iskerník platanolistý, prilbica moldavská a pozoruhodný výskyt má škarda sibírska. Vzácne sa tu vyskytuje aj tis obyčajný.

Zo zástupcov fauny Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie si pozornosť zaslúži výskyt rysa a mačky divej ako pôvodných šeliem. Ďalej sa v nej vyskytuje jelenia, v nižších polohách srnčia a diviačia zver. Veľmi dobre sa v Tribeči darí danielej a muflónej zveri, ktorá bola na Slovensku introdukovaná v roku 1867.
Zo vzácnych dravcov sa v oblasti vyskytuje orol krikľavý, orol kráľovský, hadiar krátkoprstý a včelár obyčajný. Treba spomenúť aj veľmi vzácneho jariabka hôrneho, ktorého stavy vo Vtáčniku sú už pomerne nízke. Územie je bohaté aj na mnohé vzácne a chránené bezstavovce, ako sú napríklad fúzač obrovský, nosorožtek obyčajný, cikáda viničová, sága stepná. Z motýľov jeto napr. jasoň chochlačkový, vidlochvost ovocný a feniklový, z pavúkov stepník červený.

Praktickú starostlivosť o územie vykonáva: Správa CHKO Ponitrie
Samova ul. 3
949 01 Nitra
Kontakty na Správu CHKO Ponitrie



Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky www.sopsr.sk

Prijatie Protokolu o perzistentných organických látkach k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov

24.06.

Protokol k Dohovoru o perzistentných organických látkach bol prijatý dňa 24. júna 1998 v Aarhuse. Slovenská republlika súhlasila s pristúpením k Protokolu o perzistentných organických polutantov (POPs) a ratifikovala ho 30.decembra 2002.

Súčasťou tohto protokolu je osem príloh, ktoré presne stanovujú zoznam látok, emisné limity vybraných látok, najvhodnejšie technológie na znižovanie koncentrácií POPs, časový harmonogram pre uplatnenie emisných limitov zoznam nových a jestvujúcich stacionárnzch zdrojov akoaj odporúčané opatrenia na znižovanie emisií POPs z mobilných zdrojov. Tieto prílohy sa týkajú 16. látok.

Cieľom tohto Protokolu je kontrolovať, znížiť alebo vylúčiť vypúšťanie, emisie a úniky perzistentných organických látok.

Bližšie informácie o medzinárodnom dohovore

Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk

Prijatie Protokolu o ťažkých kovoch k dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranice štátov

24.06.

Protokol o ťažkých kovoch k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranice štátov bol podpísaný dňa 24. júna 1998 v Aarhuse. Slovenská republika pristúpila k uvedenému Dohovoru dňa 24. júna 1998.

Cieľom tohto Protokolu je znížiť emisie ťažkých kovov, spôsobených ľudskou činnosťou, ktoré sú predmetom diaľkového šírenia v atmosfére cez hranice štátov a majú vplyv na ľudské zdravie alebo životné prostredie.

Pod ťažkými kovmi sa rozumejú také kovy resp. polokovy, ktoré sú stabilné a majú hustotu väčšiu ako 4,5 g/cm3 a ich zlúčeniny.

Bližšie informácie o medzinárodnom dohovore

Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk

Zriadenie CHKO Latorica

25.06.

Chránená krajinná oblasť Latorica bola zriadená vyhláškou Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 278/1990 Zb. zo dňa 25. júna 1990 (s účinnosťou od 1. septembra 1990) v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. a novelizovaná vyhláškou MŽP SR č. 122/2004 zo dňa 20.januára 2004.

CHKO Latorica je po CHKO Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Územie je budované prevažne kvartérnymi sedimentami s typickým fluviálnym a eolickým reliéfom. Zahŕňa hlavný tok Latorice a dolnú časť toku Laborca a Ondavy so sústavou slepých ramien a s priľahlými lužnými lesmi a aluviálnymi lúkami.
Najvýznamnejším fenoménom Chránenej krajinnej oblasti Latorica sú už dnes zriedkavé a mimoriadne vzácne vodné a močiarne biocenózy, tvoriace komplex, ktorý nemá obdobu v celej republike.
Druhové zloženie rastlinných spoločenstiev je veľmi rôznorodé. Zo vzácnych vodných druhov tu môžeme nájsť lekno biele, leknicu žltú, rezavku aloovitú, kotvicu plávajúcu, húsenikovec erukovitý a mnohé iné.
Pravidelne zaplavované lúky, slúžiace ako pastviny, sú charakteristické rozptýlenými skupinami krovín a krovinných spoločenstiev, ako aj solitérmi, prevažne vŕbami.
Poloha územia v migračnej ceste vodného vtáctva predurčuje vysoký počet tu sa vyskytujúcich živočíchov zo vzdialenejších geografických oblastí. Z pozoruhodných zástupcov fauny sa v oblasti vyskytuje koník stepný, modlivka zelená, korytnačka močiarna, volavka purpurová, beluša malá, kormorán veľký, orliak morský, kúdelníčka lužná, netopier obyčajný a iné.
Lužné lesy, vodné a močiarne spoločenstvá, inundačné územie Latorice so spleťou ramien, pieskové duny - to všetko vytvára svojrázny a neopakovaťeľný charakter tejto časti Latorickej roviny.

 

Praktickú starostlivosť o územie zabezpečuje:

Správa CHKO Latorica
ul. M. R. Štefánika 206
075 01 Trebišov
Kontakty na Správu CHKO Latorica



Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky www.sopsr.sk

Prijatie Dohovoru o prístupe k informáciám,účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia

25.06.
Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) bol prijatý 25. júna 1998 v dánskom meste Aarhus a nadobudol platnosť 30. októbra 2000. Podpísalo ho zatiaľ 40 štátov a ratifikovalo, príp. pristúpilo k nemu 30 štátov, vrátane Európskeho spoločenstva.

Aarhuský dohovor je zásadným a prelomovým dokumentom v oblasti starostlivosti o životné prostredie a napĺňania jedného zo základných ľudských práv a slobôd - práva na priaznivé životné prostredie v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Aarhuský dohovor ukladá zmluvným stranám povinnosť prijať nevyhnutné legislatívne, administratívne (regulačné) a iné opatrenia, vrátane opatrení na zabezpečenie kompatibility s príslušnými ustanoveniami Dohovoru týkajúcimi sa jeho všetkých troch pilierov. Dohovor je len základ, nie strop pre krajiny. Tie majú právo zabezpečiť širší prístup k informáciám, väčšiu účasť verejnosti v rozhodovacích procesoch a širší prístup k spravodlivosti v otázkach životného prostredia ako vyžaduje Dohovor.

Slovenská republika bola jediným členským štátom Európskeho spoločenstva, ktorý nebol signatárom dohovoru v dôsledku administratívnych zmien po voľbách v čase, keď bol dohovor otvorený na podpis. Opätovne začiatkom roku 2000 vláda Slovenskej republiky deklarovala záujem o pristúpenie k Dohovoru. Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe k dohovoru 31. októbra 2005 a listina o prístupe bola uložená 5. decembra 2005 u generálneho tajomníka OSN, depozitára dohovoru. Vo vzťahu k SR nadobúda Dohovor platnosť 5. marca 2006.


Bližšie informácie o medzinárodnom dohovore

Domovská stránka: www.unece.org/env/pp/

Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk

Prijatie Dohovoru o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja

29.06.

Globálne problémy vôd sú identifikované v medzinárodnom kontexte a rámec na ich riešenie zakotvujú regionálne dohovory. Významným dokumentom tohto druhu je Dohovor o spolupráci a trvalom využívaní Dunaja, tzv. Dunajský dohovor. Dohovor bol otvorený na podpísanie 29. júna 1994 v Sofii.

Slovenská republika podpísala Dohovor 29. júna 1994 a ratifikovaný dostatočným počtom podunajských štátov a Európskou komisiou bol 19. januára 1998. Listiny o ratifikácii, prijatí a schválení sú uložené u Rumunskej vlády, ktorá má úlohu depozitára tohto dohovoru.

Dunajský dohovor je zameraný na zlepšenie a ochranu Dunaja a vôd v jeho povodí so zámerom zintenzívniť vodohospodársku spoluprácu všetkých podunajských štátov v oblasti využívania a ochrany vôd a súčasne prispievať k ochrane morského prostredia Čierneho mora.
Cieľom Dohovoru je dosiahnuť enviromentálnu ochranu podzemných a povrchových vôd v celom povodí, ochrana pred nebezpečenstvom vznikajúcim z havárií v dôsledku úniku látok škodiacim vodám, povodňami a ľadovými javmi na rieke Dunaj.

Bližšie informácie o medzinárodnom dohovore

Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk

Objavenie Bystrianskej jaskyne

29.06.

Speleoterapia v Bystrianskej jaskyni


Bystrianska jaskyňa
sa nachádza v Bystriansko-valaštianskom krase Horehronského podolia, na okraji obce Bystrá neďaleko južného úpätia Nízkych Tatier. Vytvorená je v strednotriasových vápencoch ponornými vodami Bystrianky. Pozostáva zo Starej a Novej jaskyne, dosahuje dĺžku vyše 1000 metrov. Upútajú tvary riečnej modelácie a sintrové záclony visiace z okraja sintrových kôr vytvorených na bývalých, neskôr rozplavených riečnych sedimentoch.

O otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia (Jozef KOVALČÍK, Imrich MÔCIK, Jozef BRNA, E. LAUBERT) 29. júna 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 (2. júla 1939) a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.






Bystrianska jaskyňa - logoVstupný poriadok do Bystrianskej jaskyne platný od 1.1.2007 do 31.12.2007

Obdobie Pravidelné vstupy
január
február
marec
apríl
máj
9.30, 11.00, 12.30, 14.00
jún
júl
august
9.00, 10.00, 11.00, 12.00, 13.00, 14.00, 15.00, 16.00
september
október
9.30, 11.00, 12.30, 14.00
november
december
Jaskyňa je uzatvorená.



Zdroj: Správa slovenských jaskýň www.ssj.sk

Medzinárodný deň Dunaja

29.06.

Dunaj, medzinárodná veľrieka, je v súčasnosti symbolom integrácie Európy a tradičnej spolupráce podunajských štátov na poli hospodárstva, obchodu, vedy a techniky, kultúry a športu. Po Volge je Dunaj druhou najdlhšou riekou Európy, meria 2 860 km. Povodie, z ktorého zbiera a odvádza vody do Čierneho mora, má rozlohu 817 000 km2, čo predstavuje skoro desatinu plochy celej Európy, a zahŕňa spolu 18 krajín.

V júni 1994 bol v Sofii zástupcami podunajských krajín EÚ podpísaný Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja. Slovenská republika uvedený dohovor ratifikovala koncom roka 1997. Dohovor vstúpil do platnosti 22. októbra 1998. Pri príležitosti 10. výročia podpísania dohovoru medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja vyhlásila 29. jún za Medzinárodný deň Dunaja.

V roku 2005 sa v Bratislave, podobne ako v iných podunajských mestách, konal druhý ročník osláv s heslom Rieka Dunaj - viac ako len voda! Hlavným organizátorom tejto akcie bolo Ministerstvo životného prostredia SR.

Pod záštitou Ministerstva životného prostredia s partnermi, ktorými boli Hlavné mesto SR Bratislava a mestské časti Staré mesto a Petržalka, sa konali oslavy III. ročníka Medzinárodného dňa Dunaja - Danube Day 2006. Oslavy prebiehali 29. júna 2006 na Tyršovom nábreží v Petržalke. Heslom tohto dňa bolo Dunaj - priestor pre život.

Medzinárodný deň Dunaja ponúka príležitosť vzdať hold nielen jednému z najrozsiahlejších riečnych systémov starého kontinentu, ale aj rozmanitej ľudskej komunite a bohatému prírodnému ekosystému, ktoré s ním spolunažívajú a sú na ňom závislé. V roku 2006 sa na oslavách Dní Dunaja zúčastnilo viac ako 81 miliónov ľudí, ktorí svojím hlasom môžu rozhodnúť o budúcnosti tejto krásnej rieky. Oslavy boli veľkým festivalom na brehoch rieky, ktorá je symbolom 12-ročného medzinárodného úsilia o jej čistejšiu a bezpečnejšiu tvár.

Od 29. júna 2004, dátumu 10. výročia podpísania Dohovoru o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja zástupcami podunajských krajín EÚ sa v tento deň v hlavných mestách na Dunaji organizujú oslavy tejto veľrieky - symbolu integrácie Európy. Cieľom Dohovoru je dosiahnuť environmentálnu ochranu podzemných a povrchových vôd v celom povodí, ochrana pred nebezpečenstvom vznikajúcim z havárií v dôsledku úniku látok škodiacim vodám, povodňami a ľadovými javmi na rieke Dunaj. Napriek tomu sa stali oslavy aj kultúrnym fenoménom. Hoci po prvýkrát bol Medzinárodný deň Dunaja vyhlásený z podnetu Medzinárodnej komisie na ochranu rieky Dunaj - International Commission for the Protection of the Danube River (ICPDR) - iba v r. 2004, už v roku 2005 sa na organizovaní viac ako 200 podujatí počas osláv Medzinárodného dňa Dunaja zúčastnilo vyše 400 vládnych i mimovládnych organizácií v 13 hlavných krajinách, cez ktoré Dunaj preteká: Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Maďarsko, Moldavsko, Nemecko, Rakúsko, Srbsko a Čierna Hora, Slovensko, Slovinsko a Ukrajina.