X Vážení užívatelia,
dovoľujeme si vám oznámiť, že dňa 27. 11. (cca od 8:00 do 16:00) bude prerušená distribúcia elektriny v zmysle ustanovenia § 31 odsek 2 písm. t) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z tohto dôvodu nebude www.enviroportal.sk prístupný. Ďakujeme za porozumenie.
Redakcia

Január

Zriadenie Pieninského národného parku

16.01.

Pieninský národný park (PIENAP) bol vyhlásený nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5/1967 Zb. zo dňa 16. januára 1967 (s účinnosťou od 1. januára 1967). Nariadením vlády SR č. 47/97 Z.z. zo dňa 14. januára 1997 boli upravené a novelizované hranice národného parku a jeho ochranného pásma.

Pieninský národný park je hornaté územie v bradlovom pásme Pienin. Jeho pestrá horninová skladba, ktorá sa odrazila tiež do osobitého geomorfologického vývoja, podmienila vznik ojedinelého reliéfu bradiel, skalných stien a vežičiek. Oblasť je približne v strede prerezaná hraničnou riekou Dunajec s hlbokou prielomovou dolinou.
Krasový reliéf sa viaže na vápence Haligovských skál. Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka - najväčší a najvýznamnejší predstaviteľ jaskýň v štruktúre krasu bradlového pásma.
Územie je lesnaté so zachovalými jedľovo - bukovými porastami a pôvodnými borinami na skalách.
V druhovo bohatej flóre sa uplatňujú teplomilné i vysokohorské prvky s výskytom endemitov. K pieninským endemitom patrí králik Zawadského, nevädza Triumfettova pieninská, kurička štetinatá pieninská. Známy je výskyt vzácneho glaciálneho reliktu pieninskej flóry - borievky netatovej.

Pre Pieniny je zo zoogeografického hľadiska zaujímavý stret areálov druhov chladnomilných a teplomilných, ako aj alpskokarpatských a západokarpatských s východokarpatskými.
Z obdobia postglaciálnej klímy sa ako relikty z vtákov zachovali pôtik kapcavý a tesár čierny. Z ďalších vzácnejších druhov tu hniezdi včelár obyčajný, výr skalný, kuvičok vrabčí, jariabok hôrny, skaliar pestrý a iné. Stabilnou je populácia rysa, mačky divej a vydry.

Pieninský národný park nadväzuje na poľský Pieninski Park Narodowy.

Praktickú starostlivosť o územie zabezpečuje: Správa PIENAP
059 06 Červený Kláštor
Kontakty na Správu PIENAP



Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky www.sopsr.sk

Zriadenie NP Malá Fatra

18.01.

Národný park Malá Fatra bol vyhlásený nariadením vlády SSR č. 24/1988 Zb. o Národnom parku Malá Fatra zo dňa 18. Januára 1988 (s účinnosťou od 1. apríla 1988).

NP Malá Fatra zaberá po Vysokých a Nízkych Tatrách naše najvyššie jadrové pohorie s bohatou a pomerne zachovalou západokarpatskou prírodou.
Pestré geologické zloženie a značná relatívna výška pohoria podmieňujú existenciu bohatstva rastlinnej a živočíšnej ríše i pestrosť foriem reliéfu. Najvyšším miestom je vrchol Veľkého Fatranského Kriváňa - 1709 m n. m.
Jadro pohoria tvoria granitoidné horniny, väčšiu časť však budujú horniny obalovej a príkrovových jednotiek najmä dolomity a vápence. V málo odolných horninách (vápence, dolomity) vznikol členitý reliéf s charakteristickými bralami, tiesňavami, skalnými vežami (komplex Rozsutcov, Bobot a Sokolia, Vrátna dolina - Tiesňavy). K pozoruhodnostiam patrí Kryštálová jaskyňa pod Malým Rozsutcom, Šútovský vodopád, prielomový úsek Váhu - Domašínsky meander.

Asi 83% územia zaberajú lesy, prevažne zmiešané s prevahou listnatých drevín, najmä buka. Geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili pestrosť rastlistva.

V území bolo doteraz zistených viac ako 900 druhov vyšších rastlín. Z toho je 22 druhov západokarpatských endemitov, 14 karpatských endemitov, 15 karpatských subendemitov a 1 vlastný endemit Malej Fatry, jarabina Margittaiho. Na vápencoch a dolomitoch možno obdivovať chránené druhy ako je astra alpínska, horec Clusiov, dryádka osemlupienková, stračia nôžka a ďalšie.
Zo živočíchov tu žijú napríklad medveď, rys, vydra, orol skalný, výr skalný, tetrov, hlucháň, murárik červenokrídly a ďalšie.

Praktickú starostlivosť o územie zabezpečuje: Správa NP Malá Fatra
Hrnčiarska 197
013 03 Varín
Kontakty na Správu NP Malá Fatra



Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky www.sopsr.sk

Zriadenie NP Slovenský raj

18.01.

Národný park Slovenský raj bol vyhlásený nariadením vlády SSR č. 23/1988 Zb. o Národnom parku Slovenský raj zo dňa 18. januára 1988 (s účinnosťou od 1. apríla 1988).

NP Slovenský raj sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Na prírodné hodnoty a krásy mimoriadne bohaté svojrázne územie s komplexom ihličnatých a listnatých lesov sa nachádza na pôvodne súvislej, eróziou rozbrázdenej plošine. Medzi typické fenomény krajiny patria náhorné planiny, hlboké kaňony, rokliny, vodopády, povrchové krasové javy a atraktívne podzemné priestory s kvapľovou a ľadovou výzdobou. Najvyšším bodom národného parku je Predná hoľa (1545 m n. m.). Najznámejšími roklinami sú Suchá Belá, Piecky, Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi. Zvyškami pôvodne plochého reliéfu sú náhorné planiny Glac, Geravy, Pelc a Skala.

Geologicky prevládajú biele vápence, miestami i dolomity druhohôr. Nachádza sa tu takmer 200 jaskýň a priespastí, z ktorých je sprístupnená len Dobšinská ľadová jaskyňa. K zaujímavým geomorfologickým javom patrí aj 11 km dlhá prielomová dolina Hornádu.

Prevažnú väčšinu územia pokrývajú lesy s prevládajúcimi vápencovými bučinami, ale aj pozmenenými smrečinami. Vyskytujú sa tu chránené rastliny - astra alpínska, horec jarný, jazyk jelení, kosatec bezlistý, šafrán Heuffelov, žltohlav európsky, karpatské endemity ako zvonček karpatský, večernica lesná, poniklec slovenský, glaciálne relikty ako napríklad jazyčník sibírsky, lomikameň vždyživý, dryádka osemlupienková a ďalšie. Bahatstvo fauny, zastúpené živočíchmi ako medveď, rys, orol krikľavý, sokol myšiar, výr skalný, bocian čierny a ďalšie, dopĺňa v roku 1963 vysadený kamzík vrchovský alpskej proveniencie z Jeseníkov, spôsobujúci škody na cenných rastlinných spoločenstvách.

Praktickú starostlivosť o územie zabezpečuje: Správa NP Slovenský raj
Letecká 3
052 01 Spišská Nová Ves
Kontakty na Správu NP Slovenský raj



Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky www.sopsr.sk

Zriadenie CHKO Strážovské vrchy

27.01.

Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy bola zriadená vyhláškou MK SSR č. 14/1989 Zb. zo dňa 27. januára 1989 (s účinnosťou od 1. mája 1989) v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z.

CHKO Strážovské vrchy sa nachádza na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy.
Pestrú a zložitú geologickú stavbu predstavuje zastúpenie viacerých subtatranských príkrovov (manínsky, krížňanský, chočský, strážovský), v dôsledku čoho na území vystupujú najmä vápence a dolomity. Typickými horninami Súľovských skál sú bazálne zlepence.
Prevládajúcimi, prirodzene rozšírenými lesnými spoločenstvami sú bučiny. Vo vyšších polohách prevládajú jedľovobukové spoločenstvá s vyšším zastúpením ihličnatých drevín.
Rastlinstvo územia sa vyznačuje bohatou a pestrou vápencovou flórou so zastúpením náročných teplomilných i horských a vysokohorských druhov. Sú tu prítomné viaceré západokarpatské a karpatské endemity a subendemity ako poniklec slovenský, klinček včasný, klinček lesklý, soldanelka karpatská, kostrava tatranská, večernica snežná, kurička vápencová, chrastavec Kitaibelov a panónsky, či endemit bodliak kopcový.

Živočíšstvo oblasti predstavujú prevažne druhy zóny listnatých lesov, menej stepného bezlesia. Zo vzácnych druhov živočíchov sú to napríklad jasone - červenooký a chochlačkový, vidlochvosty - feniklový a ovocný. Vyskytuje sa tu mlok vrchovský, užovka stromová i hladká, sokol myšiar, sokol lastovičiar, myšiak hôrny, jastrab veľký, včelár obyčajný. V území ďalej žije hlucháň, krkavec čierny, skaliar pestrý. Z veľkých šeliem sa v oblasti vyskytuje medveď a rys. Žije tu aj poľovná zver - jelenia, srnčia, diviačia a muflónia.

Do rámca chránenej krajinnej oblasti harmonicky zapadá aj obec Čičmany so svojráznymi drevenými stavbami s bohatou ornamentálnou výzdobou, ale i miestne výšivky a krajky.

Praktickú starostlivosť o územie vykonáva: Správa CHKO Strážovské vrchy
Orlové 189
017 01 Považská Bystrica
Kontakty na Správu CHKO Strážovské vrchy



Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky www.sopsr.sk

Konferencia ministrov Dohovoru o ochrane Rýna

29.01.

29. januára 2001 sa v Štrasburgu konala Konferencia ministrov Dohovoru o ochrane Rýna. Rozhodnutím 77/586/EC Európskej Komisie bol prijatý Medzinárodný dohovor na ochranu Rýna a Dohoda týkajúca sa Medzinárodnej komisie na Ochranu Rýna pred znečistením. Na 25. stretnutí k dohovoru, sa predstavitelia štátov spadajúcich do povodia rieky Rýn uzniesli na potrebe prijatia nového dohovoru. V januári 1998 boli ukončené rokovania a Komisia podpísala nový Dohovor v apríli 1999 v Berne.