September

Zriadenie CHKO Východné Karpaty

01.09.

Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty bola zriadená vyhláškou MK SSR č. 70/1977 Zb. zo dňa 1. septembra 1977 v znení zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. a novelizovaná vyhláškou MŽP SR č. 530/2001 Z. z. zo dňa 6. decembra 2001.

CHKO Východné Karpaty tvorí severozápadnú prihraničnú časť z územia pôvodnej chránenej krajinnej oblasti, ktorá nebola začlenená do národného parku Poloniny. Územie je budované flyšovými súvrstviami, najmä ílovcami a pieskovcami.

Oblasť sa vyznačuje bohatými lesmi, ktoré sú hlavným ekostabilizačným prvkom krajiny a vhodným prostredím pre rastlinstvo a živočíšstvo viazané na lesné prostredie. V jej maloplošných chránených územiach sú ešte zachované prirodzené jedľové bučiny situované na flyšových svahoch Laboreckej vrchoviny. V ich bohatom bylinnom kryte sa vyskytuje kostrava horská, ostružina srstnatá, lipkavec marinkový.

Cenné sú slatinorašelinné fytocenózy s významným zastúpením rašelinníkov, páperníka pošvatého, kýchavicou Lobelovou, bezkolencom belasým. Z východokarpatských druhov sa tu vyskytuje mliečnik Sojákov. V prírodnej rezervácii Pod Demjatou je chránený výskyt štyroch chránených druhov plavúňov a to plavúnika splošteného, chvostníka jedľového, plavúňa pučivého a plavúňa obyčajného.

Pôvodné lesné porasty sú zároveň vhodným prostredím pre chránené a ohrozené živočíchy, z ktorých tu žije napríklad vlk, rys, medveď, vydra, sova dlhochvostá, bocian čierny a ďalšie druhy.

Viac informácií: Správa CHKO Východné Karpaty 
Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

 

Svetový deň prvej pomoci

09.09.


Svetový deň prvej pomoci si pripomíname už tradične druhú septembrovú sobotu, ktorá v r. roku 2006 pripadla na 9. septembra. V r. 2007 to bude 8. september. Od r. 2000 si neustále rastúci počet národných spoločností Černeného kríža a Červeného polmesiaca na celom svete pripomína druhú septembrovú sobotu ako World First Aid Day - Svetový deň prvej pomoci.

Iniciátorom tohto sviatku je Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (International Federation of Red Cross and Red Crescent Societies - IFRCCS). Pod názvom Svetový deň prvej pomoci ho poznáme od roku 2003, v rokoch 2000 až 2002 sa tento sviatok oslavoval pod názvom Európsky deň prvej pomoci.

 

Vyčistime svet - Clean Up the World

15.09.


Celosvetová kampaň Clean Up the World - Vyčistime svet bola založená v r. 1989 v Austrálii vďaka nadšencovi Ianovi Kiernanovi a jej hlavné koordinačné centrum pre celý svet sídli v Sydney. V roce 1993 sa na tejto akcii zúčastnilo už viac ako 80 štátov. Odvtedy sa každý rok k víkendovému upratovaniu pripájajú milióny ľudí z viac než 120 krajín sveta. V roku 2006 sa organizátorom kampane podarilo zmobilizovať viac ako 600 svojich členov s 35 miliónmi dobrovoľníkov v 122 krajinách po celom svete.

Organizátori sa snažia vďaka získaným informáciám a s pomocou médií primäť vlády, príslušné zodpovedné orgány, priemyselné podniky a dalších aktérov k tomu, aby venovali zvýšenú pozornosť ochrane životného prostredia. Hlavnou úlohou aktivít CUW je zvyšovať environmentálne povedomie, ekologické cítenie a empatiu ľudí pri riešení veľmi háklivej a závažnej problematiky odpadu v celej jeho šírke.

Mezinárodná kampaň prebieha každoročne pod záštitou Programu OSN pro životné prostredie UNEP - United Nations Environment Programme. Celý rad dobrovoľníkov, jednotlivcov i organizovaných skupín sa pri tejto príležitosti podieľa na likvidácii čiernych skládok, na upratovaní svojho okolia, miest, parkov, chránených území...

Cieľom vzdelávacích aktivít poriadaných počas víkendu Vyčistime svet je aj informovať širokú verejnosť o problematike znečisťovania prírody a zároveň svojím aktívnym pričinením pomáhať riešiť tento globálny problém. Mnohé aktivity sú zamerané aj na podporu recylačných programov, programov na šetrenie vodou a energiami. Je to zároveň jedinečná príležitosť poukázať na zodpovednosť každého z nás za stav nášho spoločného životného prostredia.

 

Deň Mestskej hromadnej dopravy

16.09.


16. 9. bol vyhlásený za Deň MHD v rámci Európskeho týždňa mobility. Európsky týždeň mobility (ETM) je príležitosťou pre miestne samosprávy a organizácie začať širokú paletu aktivít, ktorými by podporili existujúce a začali nové programy týkajúce sa udržateľnej mestskej mobility a zároveň prispeli k zvýšeniu uvedomenia občanov o škodách na životnom prostredí a kvalite života, ktoré vyvolávajú súčasné trendy mestskej mobility zameranej na individuálnu automobilovú dopravu. Pre občanov ETM znamená možnosť použiť na cestu do práce, za vzdelávaním či nákupmi vlastné nohy, bicykel, alebo prostriedky MHD a tak spoločne zdieľať celoeurópsku kampaň, či spoločné ciele s inými mestami.

 

Prijatie Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu

16.09.

Montrealský protokol k Viedenskému dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy bol prijatý dňa 16. septembra 1987 v Montreale.

Podľa úprav Montrealského protokolu a zmien vyplývajúcich z Londýnskeho a Kodanského dodatku, spotreba kontrolovaných látok skupiny I, II prílohy A a I, II, III prílohy B Protokolu (chlórfluórované plnohalogénované uhľovodíky, halóny, ďalšie plnochlórofluórované uhľovodíky, tetrachlórmetán, 1,1,1-trichlóretán) v Slovenskej republike má byť od 1. januára 1996 nulová. Používať sa smú len látky zo zásob, recyklované a regenerované.

K Montrealskému protokolu boli prijaté postupne tri dodatky - Londýnsky, Kodanský a Montrealský dodatok. ČSFR pristúpila k Protokolu v roku 1990, Slovenská republika následne sukcesiou 28. mája 1993.

Viac informácií: Montrealský protokol k Viedenskému dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy  
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia

 

Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy

16.09.


16. 9. 1987 bol podpísaný Montrealský protokol o látkach, ktoré spôsobujú úbytok ozónovej vrstvy. ČSFR pristúpilo k jeho dodržiavaniu v roku 1990, a Slovenská republika 28. 5. 1993.

Protokol podpísalo 24 krajín a dodnes ho ratifikovala väčšina ostatných krajín. Jednotlivé krajiny tým prijali záväzok, že budú znižovať výrobu a používanie CFC. Ako výsledok prijatých opatrení sa očakáva, že ozónová vrstva sa začne obnovovať začiatkom 21. storočia a do polovice storočia by sa jej stav mal podstatne zlepšiť.

V ten istý deň sa od roku 1994 oslavuje Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy.

Stratosferický ozón vytvára ochrannú vrstvu, ktorá obaľuje zem a odfiltrováva väčšinu slnečného UV-B žiarenia skôr, ako sa dostane na zemský povrch.Následkom zmenšovania hrúbky ozónovej vrstvy sa zvyšuje hladina UV-B žiarenia na povrchu zeme a s tým súvisí aj vplyv na zdravie ľudí a životné prostredie. Získali sa mnohé dôkazy o prítomnosti ozónovej diery nad Antarktídou (1997/1998) a Arktídou (1998). Zmeny v hrúbke ozónovej vrstvy sú prirodzeným atmosférickým fenoménom a môžu byť dôsledkom napríklad sopečných výbuchov. Zistilo sa však, že najmä v posledných dvoch desaťročiach narúšanie ozónovej vrstvy spôsobujú niektoré syntetické chemické látky obsahujúce chlór (CFC).

Zvýšenie hladiny UV-B viac ako o 50 % sa nameralo v oblasti Antarktídy v čase najväčšieho úbytku ozónu v roku 1997. Zistilo sa, že straty ozónu od roku 1980 spôsobili na Novom Zélande zvýšenie hodnôt UV-B žiarenia o 10 až 12 %.

Zvýšené hladiny UV žiarenia na povrchu zeme majú za následok zvýšený výskyt zdravotných problémov súvisiacich s UV žiarením. Priame účinky narušenia ozónovej vrstvy nemusia byť v súčasnosti také zjavné, vzhľadom na to, že niektoré ochorenia (napr. rakovina a sivý zákal oka) majú dlhé obdobie bez príznakov. Predpokladá sa, že napríklad vo Veľkej Británii sa u dnešných detí bude aktuálny a očakávaný úbytok ozónovej vrstvy podieľať na zvýšení celoživotného rizika vzniku rakoviny kože o 4 až 10 %.

Škodlivé účinky UV žiarenia sa netýkajú len ľudskej populácie. Rovnako pôsobia na zvieratá, život v moriach, rastlinstvo. Vo Weddellskom mori v oblasti Antarktídy sa napríklad zistila znížená aktivita fotosyntézy u morských rias.

Viac informácií: Montrealský protokol o látkach, ktoré spôsobujú úbytok ozónovej vrstvy
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia

 

Prijatie Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť

19.09.


Dohovor o ochrane voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť bol prijatý 19. septembra 1979 v švajčiarskom Berne (odtiaľ názov Bernský dohovor).
Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.

V zmysle Bernského dohovoru sa každá zo zmluvných krajín zaviazala prijať vhodné a potrebné legislatívne a správne opatrenia na zabezpečenie osobitnej ochrany vymenovaných druhov flóry a na zachovanie ich stanovíšť. Zámerné zbieranie, trhanie, odrezávanie alebo vykopávanie je u takýchto rastlín zakázané. Každá zo zmluvných krajín sa ďalej zaviazala podľa potreby zakázať držbu alebo predaj týchto druhov rastlín.

V dohovore sa ďalej uvádzajú konktrétne opatrenia na zabezpečenie ochrany vymenovaných druhov fauny, tak, aby sa zabránilo ohrozeniu ich populácií.

Slovenská republika podpísala dohovor v Štrasburgu 28. apríla 1994. Ratifikačná listina bola uložená u depozitára dohovoru, generálneho tajomníka Rady Európy, 23. septembra 1996. Pre Slovenskú republiku dohovor nadobudol platnosť 1. januára 1997.

Viac informácií: Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť 
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia

 

Prijatie Dohovoru o jadrovej bezpečnosti

20.09.


Dohovor o jadrovej bezpečnosti bol prijatý vo Viedni 20. septembra 1994 a do platnosti vošiel 24. októbra 1996.

Účelom Dohovoru o jadrovej bezpečnosti je zabezpečiť medzinárodný štandard bezpečnosti, ktorý sa majú jednotlivé štáty prevádzkujúce jadrové zariadenia snažiť dosiahnuť. Tento dohovor zohľadňuje ďalšie medzinárodné dohovory o ochrane jadrového materiálu, o včasnom hlásení jadrovej havárie a o pomoci v prípade havárie alebo radiačného ohrozenia.

Slovenská republika ratifikovala dohovor 7. marca 1995 a do platnosti vošiel 14. júna 1997.

Viac informácií: Dohovor o jadrovej bezpečnosti 
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia

 

Prijatie spoločného protokolu k aplikácii Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru

21.09.


Spoločný protokol k aplikácii Viedenského a Parížskeho dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti predstavuje spojovací článok medzi štátmi, ktoré podpísali Viedenský alebo Parížsky dohovor.

Vzhľadom nato, že tieto dva dokumenty sú si do značnej miery podobné a ani jeden štát nie je účastníkom oboch dohovorov, aplikáciou Spoločného protokolu sa odstránia konflikty, ktoré by vznikli súčasnou aplikáciou oboch dohovorov a zároveň sa navzájom rozšíria výhody osobitného režimu občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu.

Spoločný protokol bol podpísaný vo Viedni 21. septembra 1988, pričom platnosť nadobudol 27. apríla 1992. Uznesením NR SR č. 71 z 25. januára 1995 vyslovila Národná rada SR súhlas s pristúpením SR k protokolu. Dňa 23. februára 1995 ho schválil aj prezident a 14. marca 1996 nadobudol v SR platnosť.

Viac informácií: Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia

 

Zriadenie CHKO Štiavnické vrchy

22.09.

Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy bola zriadená vyhláškou MK SSR č. 124/1979 Zb. zo dňa 22. septembra 1979 v znení zákona NR SR č. 287/1994 Z. z.

Štiavnické vrchy sú najväčšie sopečné pohorie Západných Karpát. Ležia na rozhraní dvoch rozdielnych klimatických typov, čoho odrazom je horizontálne a vertikálne prelínanie teplomilných prvkov flóry a fauny s karpatskými horskými prvkami.
Atraktívnosť územia zvyšujú vodné nádrže - tajchy. Ich budovanie si vynútil rozvoj baníctva v minulých storočiach a slúžili ako zdroj energie i úžitkovej vody. Spolu s napájacími a náhonovými jarkami a ďalšími vodohospodárskymi zariadeniami tvoria unikátny technický systém.
V exploatovaných rudných žilách a odžilkoch bolo popísaných viacero vzácnych a jedinečných minerálov Slovenska.
V tunajších lesoch sa vyskytuje veľké množstvo cudzokrajných drevín. Súvisí to so založením lesníckej katedry v roku 1807, ktorá sa stala súčasťou Baníckej a lesníckej akadémie z roku 1764. V rámci nej neskôr vznikla botanická záhrada, v ktorej na ploche 3, 5 ha boli vysadené dreviny z rozličných častí sveta. Ešte väčší podiel cudzokrajných drevín má lesnícke arborétum Kysihýbel (1900 taxónov), v ktorom sa na ploche 7, 7 ha dodnes pestujú cudzokrajné dreviny pre lesné hospodárstvo.

Niektoré teplomilné druhy šíriace sa dolinami otvorenými na juh tu dosahujú severnú hranicu rozšírenia (dub cerový, javor tatársky). Na teplých výslnných andezitových skalách s plytkou skeletovitou pôdou sa nachádzajú prvky xerotermnej flóry - kavyľ vláskatý, kukučka vencová, rozchodník prudký a i. Na niektorých stanovištiach nájdeme poniklec veľkokvetý a šafrán rôznofarebný. Severnejšie rastie aj brusnica obyčajná, brusnica čučoriedková a valdštajnka trojlistá Magicova.

Zo živočíštva sú hojne zastúpené vtáky, ako orol krikľavý, myšiak hôrny, sova obyčajná a mnoho druhov spevavcov. Vyskytujú sa tu i vzácne mäsožravé cicavce - rys a mačka divá. K najnápadnejším druhom hmyzu patria motýle - vidlochvost feniklový a ovocný, žije tu tiež vzácna modlivka zelená, roháč obyčajný a fúzač alpský. V opustených banských dielach našlo skrýše niekoľko druhov netopierov, napríklad podkovár veľký, podkovár malý, netopier obyčajný, večernica malá a iné.

Viac informácií: Správa CHKO Štiavnické vrchy
Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

 

Európsky deň bez áut

22.09.


V 822 európskych mestách sa z iniciatívy Európskej komisie 22. septembra 2000 uskutočnil po prvý krát Deň bez áut (DBA). Jeho cieľom bolo spopularizovať alternatívne druhy dopravy, ako sú pešia, bicyklová a verejná doprava, a zároveň znížiť závislosť a dopyt po autách a následne pohonných látkach.

škodlivé dôsledky prevádzky automobilov na ľudské zdravie a životné prostredie a naznačiť východisko - zvýšené využívanie kapacít verejnej, cyklistickej a pešej dopravy.

 

Zriadenie Národného parku Muránska planina

23.09.

Národný park Muránska planina bol vyhlásený nariadením vlády SR č. 259/1997 Z. z. zo dňa 23. septembra 1997, ktorým sa vyhlasuje Národný park Muránska planina (s účinnosťou od 1. októbra 1997).

Národný park Muránska planina sa nachádza v západnej časti Slovenského rudohoria a predstavuje geomorfologicky významné krasové územie. Jeho jadro tvorí vápencovo - dolomitická planina s početnými krasovými útvarmi. Najvyšším vrcholom je Fabova hoľa (1439 m n. m.). Celková dĺžka krasovej oblasti od Červenej Skaly po západné výbežky za Tisovcom dosahuje cca 25 km.

V území je zaevidovaných viac ako 150 významnejších nesprístupnených jaskýň, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, ale aj množstvo povrchových krasových javov, ako sú škrapy, krasové jamy, závrty, tiesňavy, skalné veže, bralá a pod. Najrozsiahleším jaskynným sytémom je Bobačka (2221 m dlhá výverová jaskyňa so sifónmi, podzemnými jazierkami a kvapľovou výzdobou).

Príroda Muránskej planiny je bohatá na vzácne a málo pozmenené spoločenstvá rastlín a živočíchov s viacerými reliktnými a endemickými druhmi. Rastlinstvo národného parku sa radí k najzaujímavejším spomedzi ostatných orografických celkov. Zastúpené sú xerotermné, horské, alpínske i subalpínske druhy. Rastie tu viac ako 90 chránených druhov, 35 endemitov a subendemitov a niekoľko reliktov. Najznámejší je miestny paleoendemit lykovec muránsky. Na obmedzenej ploche rastie vzácna valdštajnka trojlistá Magicova.

Živočíšstvo sa vyznačuje bohatstvom západokarpatských montánnych a submontánnych zoocenóz, vrátane zástupcov reliktných i endemických foriem živočíchov. Niektoré taxóny sú známe len z Muránskej planiny - behúnik Duvalius szaboi ssp. szaboi sa ako glaciálny relikt vyskytuje iba v jedinej jaskyni Tisoveckého krasu. Domov tu majú napríklad medveď, vlk, rys, mačka divá, vydra, ale i orol skalný a orol krikľavý, sokol rároh, výr skalný, strnádka cia. V jaskyniach žije viacero druhov netopierov.

Zvláštnosťou Muránskej planiny je miestny chov polodivokých koní pre potreby lesného hospodárstva.

Viac informácií: Správa NP Muránska planina 
Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky


 

Zriadenie Národného parku Poloniny

23.09.


Národný park Poloniny bol vyhlásený nariadením vlády SR č. 258/1997 Z. z. zo dňa 23. septembra 1997, ktorým sa vyhlasuje Národný park Poloniny (s účinnosťou od 1. októbra 1997).

Národný park Poloniny leží v severovýchodnej časti Slovenska na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Orograficky patrí do subprovincie Východné Karpaty, oblasť Poloniny, celku Bukovské vrchy, geologicky do jednotky dukliansko - bukovského flyša.

Lesy, najmä bukové a jedľovobukové, sú dominujúcou prírodnou zložkou Polonín a zaberajú 80% z ich výmery. Práve na území tohoto národného parku je najvyššia koncentrácia prírodných lesov (pralesov) na Slovensku. Na ich ochranu bolo doteraz vyhlásených 6 národných prírodných rezervácií (Stužica, Jarabá skala, Rožok, Pľaša, Havešová a Stinská). Pre územie národného parku sú tiež charakteristické horské lúky - poloniny, ktoré sa nachádzajú na hlavných hrebeňoch Bukovských vrchov. Najkrajšie z nich sa nachádzajú v okolí Pľaše, Ďurkovca, Riabej skaly a Kamennej lúky. Príslušnosť územia národného parku k Východným Karpatom sa prejavuje vo výskyte východokarpatských druhov rastlín, živočíchov a ich spoločenstiev, z ktorých viaceré sú endemity. Z rastlín k najvýznamnejším východokarpatským endemitom patrí napr. iskerník karpatský, hadomor ružový, klinček bradatý, fialka dácka, mliečnik Sojákov.

Vysokou biologickou diverzitou sa vyznačuje aj fauna národného parku. Doteraz tu bolo zistených 3600 druhov bezstavovcov zo skupín dvojkrídlovcov, motýľov, pavúkovcov a chrobákov. Zo stavovcov sa zistilo 294 druhov, z toho 13 druhov obojživelníkov, 8 druhov plazov, 198 druhov vtákov a 55 druhov cicavcov. Výskyt početných druhov fauny, osobitne veľkej lesnej zveri, podmieňujú rozsiahle komplexy pôvodných bukových a jedľobukových ekosystémov. Trvale tu žijú všetky naše mäsožravce a sporadicky z územia priľahlého Bieszczadského národného parku v Poľsku sem preniká zubor a los.
Súčasťou chráneného územia sú tiež jedinečné kultúrne pamiatky, akými sú drevené kostolíky (cerkvi) východného obradu v Topoli, Uličskom Krivom, Ruskom Potoku a Jalovej.

Viac informácií: Správa NP Poloniny  
Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

 

Svetový deň cestovného ruchu

27.09.


27. september upozorňuje na význam cestovného ruchu pre medzinárodnú spoluprácu, posilňovanie svetového mieru, ochranu prírody a kultúrneho dedičstva, znižovanie chudoby a nezamestnanosti vo svete a celkové zlepšovanie kvality života.

Valné zhromaždenie Svetovej organizácie cestovného ruchu (World Tourism Organization - UNWTO) na svojom III. zasadnutí v roku 1979 v Španielsku rozhodlo ustanoviť práve 27. september za Svetový deň cestovného ruchu (World Tourism Day - WTD). Konkrétny dátum osláv WTD - 27. september - bol vybraný z toho dôvodu, že v tento deň boli v roku 1970 prijaté stanovy WTO, najvýznamnejšej medzinárodnej organizácie v oblasti svetového cestovného ruchu, ktorá sa v decembri 2003 stala špecializovanou agentúrou OSN. Načasovanie osláv WTD je symbolické aj preto, že sa koná v čase, keď sa končí hlavná turistická sezóna na severnej pologuli a zároveň sa začína na južnej zemskej pologuli. Hlavným zmyslom WTD je vyzdvihnutie cestovného ruchu, jeho sociálnych, kultúrnych, politických a ekonomických hodnôt a jeho prínosu pre celkový rozvoj spoločností.

Prijatie Protokolu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979, o EMEP

28.09.


Protokol k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 o dlhodobom financovaní Programu spolupráce pre monitorovanie a hodnotenie diaľkového prenosu znečisťovania v Európe (EMEP - Environment Monitoring and Evaluation Programme) bol prijatý dňa 28. septembra 1984 v Ženeve (SR sukcesiou 28. mája 1993).

V protokole je uvedené financovanie EMEP, ktoré bude pokrývať náklady medzinárodných stredísk spolupracujúcich v rámci EMEP ako aj samotné príspevky. Z protokolu vyplýva, že ročný rozpočet EMEP pripraví Riadiaci orgán EMEP a príjme ho Výkonný orgán najneskôr jeden rok vopred na finančný rok, ktorého sa bude týkať.

Viac informácií: Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia