Svetový deň veľrýb

21.06.1986

21. jún je v kalendári enviromentalistu označený ako Svetový deň veľrýb - World Whale Day.

Tento deň je príležitosťou pre ochranárske organizácie i obyčajných smrteľníkov na celom svete skoordinovať svoje úsilie pri organizovaní rôznych podujatí, poukazujúcich na potrebu ochrany našich úžasných súpútnikov na matičke Zemi - veľrýb a delfínov. Oficiálne konferencie i neformálne stretnutia, mediálne kampane v televízii, v časopisoch, prostredníctvom internetu či formou road show, vzdelávacie programy, výtvarné i literárne súťaže či výlety na morské pobrežie - prebiehajú počas roka na rôznych miestach našej modrej planéty, ale práve 21. jún je príležitosťou na spoločné NIE bezhlavému zabíjaniu týchto nádherných tvorov, bez ktorých by naša Zem už nebola takým krásnym miestom pod Slnkom.

Veľryby, najväčšie zvieratá na zemi, patria do rodiny cicavcov, ktoré nazývame po latinsky Cetacea. Cetus je po latinsky "veľké morské zviera". Slovo pochádza z gréckeho ketos ("morský netvor"). Cetológia je vetva morských vied, ktorá skúma rad veľryby. Rad veľrybotvarých cicavcov zahŕňa veľryby, delfíny, vorvane, vráskavce a sviňuchy.
Sú to pravdepodobne najšpecializovanejšie cicavce. Ich telo pripomína rybu, majú plutvovité predné končatiny a zakrpatené zadné končatiny, ktoré nie sú spojené s chrbticou a sú skryté vo vnútri tela. Na rozdiel od rýb sú veľryby teplokrvné, dýchajú vzduch a rodia živé mláďatá. Napriek tomu, že sú výborne prispôsobené životu pod vodou, vedci veria, že sa veľryby vyvinuli zo štvornohých suchozemských cicavcov. Majú vynikajúci sluch a zvláštnu schopnosť, ktorá im umožňuje využiť kyslík z nadýchnutého vzduchu dva až trikrát účinnejšie ako suchozemským cicavcom. Veľryby majú stlačiteľný hrudník, ktorý im pomáha pri ponoroch do veľkých hĺbok. Chvost má vodorovné drápky. Veľryby sú takmer bez srsti a sú obalené hrubou vrstvou tuku, ktorý ich chráni pred chladom.
Rad veľryby sa delí na dva podrady Mysticeti a Odontoceti. Zastupuje ho dnes približne 80 druhov v 10 čeľadiach.
Rozdeľujeme ich na bezzubé veľryby (kosticovce) napr. vráskavec obrovský a zubaté veľryby (bezkosticovce), napr. delfíny a sviňuchy. Vyskytujú sa v moriach na celom svete, niektoré druhy žijú v tropických a subtropických riekach.

Následkom ľudských aktivít je mnoho druhov veľrýb v súčasnosti na pokraji vyhynutia. Niektorí vedci tvrdia, že veľryby čelia väčšiemu nebezpečenstvu od lodnej prepravy, rybárskych sietí, znečistenia vody, klimatických zmien a nedostatku potravy ako zo samotného lovu. Druhí tvrdia, že povolenie komerčného lovu veľrýb privedie najväčšie cicavce na pokraj vyhynutia.

Je priam symbolické, že práve tento týždeň v utorok sa skončilo päťdňové stretnutie delegácií členských krajín Medzinárodnej veľrybárskej komisie - International Whaling Commission (IWC) - v ostrovnom štáte Svätý Krištof a Nevis v Karibskom mori. Téma stretnutia je viac ako vážna - po 20-ročnom moratóriu uvalenom na komerčný lov veľrýb by malo dôjsť k jeho zrušeniu a tým aj k obnoveniu zabíjania veľrýb vo veľkom.
Japonsko rešpektovalo moratórium od jeho vstúpenia do účinnosti v roku 1986. Avšak podobne ako Island využíva biele miesta v zákone a pokračuje v love. Skrývajúc sa za vedecké účely tak tony veľrybieho mäsa končia v hamburgeroch a psích konzervách. Jedinou krajinou, ktorá moratórium úplne ignoruje, je Nórsko. Od vyhlásenia zákazu lovci zabili vyše 25 000 veľrýb.

Veľryby na červenej listine Svetovej ochranárskej únie
Ohrozené: Veľmi vysoké riziko vyhynutia v krátkodobom horizonte

  • Veľryba biskajská a čierna
    Ich populácia sa odhaduje asi na päťsto kusov. Toto storočie už nemusia prežiť.
  • Vráskavec obrovský
    Na začiatku 20. storočia bol takmer vyhubený. Jeho počet je stále veľmi nízky.
  • Vráskavec severný
    Jeho počet bol zdecimovaný v 60. a 70. rokoch.
  • Vráskavec mišok
    Umierajú najmä po stretoch s loďami.

Zraniteľné: Vysoké riziko vyhynutia v strednodobom horizonte

  • Vráskavec dlhoplutvý
    Pred zákazom lovu ich bolo zabitých asi stotisíc kusov.
  • Bieluha morská
    Bieluhy z kanadského zálivu Sv. Laurinca sú tak otrávené znečistenou vodou, že po smrti sa s nimi zaobchádza ako s toxickým odpadom.
  • Vorvaň
    Stal sa terčom rybárov, keď klesol počet väčších druhov.

Zdroj: Greenpeace, Wikipedia, TASR