Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2015
Vplyvy hospodárskych odvetví na ŽP
Priemyselná výroba
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je stav a smerovanie priemyselnej výroby vo vzťahu k životnému prostrediu?
Priemyselná výroba mala by sledovať dostupnosť zdrojov, mala by smerovať k zníženiu materiálovej a energetickej náročnosti výroby a mala by sa sústreďovať na odvetvia s vyššou technologickou náročnosťou produkcie.
- Index priemyselnej produkcie v priemyselnej výrobe v rokoch 2008 - 2015 rástol (priemerný mesiac roka 2010 = 100). K poklesu indexu došlo len v roku 2009 v dôsledku krízy.
- Podiel priemyselnej výroby na HDP v rokoch 2000 – 2008 bol vyšší ako v rokoch 2009 – 2014, ktoré nasledovali po kríze. V roku 2015 podiel priemyselnej výroby na HDP bol vyšší ako v roku 2008.
- Konečná energetická spotreba (KES) vo vybraných oblastiach priemyselnej výroby v rokoch 2001 – 2014 mala kolísajúci priebeh. KES však v období po kríze (2009 - 2014) bola nižšia ako v období pred krízou.
Aké sú interakcie priemyselnej výroby a životného prostredia?
Priemyselná výroba výrazne ovplyvňuje životné prostredie. Týka sa to jednotlivých zložiek životného prostredia a to najmä emisiami znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody, pôdy a horninového prostredia, dôsledkami havárií a produkciou priemyselných odpadov. Zároveň v priemyselnej výrobe dochádza k spotrebe prírodných zdrojov a k záberom pôdy.
Vplyv priemyselnej výroby na životné prostredie
- Emisie hlavných znečisťujúcich látok z priemyselnej výroby v roku 2014 v porovnaní s rokom 2008 klesli (SO2, NOX, PM10 a PM2,5) a emisie CO vzrástli. Klesli emisie nemetánových prchavých organických látok (NM VOC) z priemyselnej výroby. Emisie perzistentných organických látok (POPs) z priemyselných procesov (PCDD/PCDF a PAH) v hodnotenom období vzrástli. Emisie ťažkých kovov z priemyselných procesov As, Cr, Cu, Ni, Se a Zn vzrástli a emisie Pb, Cd a Hg klesli.
- Emisie skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2014 porovnaní s rokom 1990 klesli, v porovnaní s rokom 2000 však vzrástli. Vzrástol aj podiel priemyselných procesov a použitia produktov na celkových emisiách skleníkových plynov v porovnaní s rokmi 1990 a 2000.
- Znečistenie priemyselnými odpadovými vodami v rokoch 2006 - 2015 kleslo. Najväčší pokles znečistenia bol zaznamenaný v ukazovateli biochemická spotreba kyslíka (BSK5). Najväčší podiel na celkovom znečistení priemyselnými odpadovými vodami dosiahol ukazovateľ chemická spotreba kyslíka dichrómanom draselným (CHSKCr).
- Vznik odpadov z priemyselnej výroby v priebehu rokov 2008 - 2015 klesol. Klesol aj podiel množstva vyprodukovaných odpadov v priemyselnej výrobe na celkovom množstve odpadov vyprodukovaných v rámci odvetví hospodárstva.
Náročnosť priemyselnej výroby na zdroje
- Odbery vody v priemysle v priebehu rokov 2000 – 2015 klesli. Týka sa to odberov povrchovej vody, odberov podzemnej vody pre potravinársky priemysel a pre ostatný priemysel. Klesol taktiež podiel priemyslu na celkových odberoch povrchovej vody a podiel ostatného priemyslu na celkových odberoch podzemnej vody. Podiel potravinárskeho priemyslu na celkových odberoch podzemnej vody v roku 2015 vzrástol.
- Úbytky pôdy na priemyselnú výstavbu v priebehu rokov 2000 – 2015 majú kolísavý trend. Najväčšie úbytky poľnohospodárskej pôdy boli zaznamenané v roku 2009 a najväčšie úbytky lesných pozemkov boli zaznamenané v roku 2001.
Vplyv priemyselnej výroby na životné prostredie
V oblasti emisií hlavných znečisťujúcich látok do ovzdušia z priemyselnej výroby možno pozorovať nasledujúci vývoj:
Emisie CO z priemyselnej výroby v roku 2014 tvorili 65,7 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2008 bol zaznamenaný nárast emisií o 7,5 %. V roku 2014 emisie CO z priemyselnej výroby v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 12,6 %.
Graf Vývoj emisií CO z priemyselnej výroby
Emisie SO2 z priemyselnej výroby v roku 2014 tvorili 28 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2008 bol zaznamenaný pokles emisií o 44 %. V roku 2014 emisie SO2 z priemyselnej výroby v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 0,7 %.
Graf Vývoj emisií SO2 z priemyselnej výroby
Emisie NOx z priemyselnej výroby v roku 2014 tvorili 26,7 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2008 bol zaznamenaný pokles emisií o 17,6 %. V roku 2014 emisie NOx z priemyselnej výroby v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 3,9 %.
Graf Vývoj emisií NOx z priemyselnej výroby
Emisie PM10 z priemyselnej výroby v roku 2014 tvorili 5,8 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2008 bol zaznamenaný pokles emisií o 23,1 %. V roku 2014 emisie PM10 z priemyselnej výroby v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 4,7 %.
Emisie PM2,5 z priemyselnej výroby v roku 2014 tvorili 4,5 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2008 bol zaznamenaný pokles emisií o 30,1 %. V roku 2014 emisie PM2,5 z priemyselnej výroby v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 3,6 %.
Graf Vývoj emisií PM10 a PM2,5 z priemyselnej výroby
Emisie nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) z priemyselnej výroby v roku 2014 tvorili 47,6 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2008 bol zaznamenaný pokles emisií o 24,1 %. V roku 2014 emisie z priemyselnej výroby v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 3,8 %.
Graf Vývoj emisií nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) z priemyselnej výroby
Emisie perzistentných organických polutantov (POPs) z priemyselných procesov majú rastúci trend. Emisie polychlórovaných dibenzodioxínov a dibenzofuránov (PCDD/PCDF) vzrástli v hodnotenom období o 5,6 % a emisie polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH) o 55 %.
Graf Vývoj emisií perzistentných organických látok (POPs) z priemyselných procesov
V roku 2014 v porovnaní s rokom 2001 došlo k nárastu emisií ťažkých kovov z priemyselných procesov As, Cr, Cu, Ni, Se a Zn, k poklesu došlo Pb, Cd a Hg. Medziročný nárast zaznamenali emisie Pb, Cd, Hg, As, Cr, Cu, Ni, Se a Zn.
Graf Vývoj emisií ťažkých kovov z priemyselných procesov
Agregované emisie skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov majú kolísavý trend. V roku 2014 v porovnaní s rokom 1990 emisie skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov klesli o 9 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 2,4 %. V roku 2014 sa priemyselné procesy a použitia produktov podieľali 22 % na celkových emisiách skleníkových plynov.
Graf Vývoj emisií skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov
Ďalšou zo zložiek životného prostredia výrazne ovplyvňovaných priemyslom je voda. Vývoj v oblasti vypúšťania odpadových vôd z priemyslu má kolísajúci priebeh. V roku 2015 v porovnaní s rokom 2006 došlo k poklesu vypúšťaného množstva odpadových vôd o 29,5 %.
Graf Vývoj vypúšťaného množstva priemyselných odpadových vôd
V roku 2015 v priemyselnej výrobe bolo vyprodukovaných 3 298 830 t odpadov, z toho 219 615 t nebezpečných odpadov a 3 079 215 t ostatných odpadov. V roku 2015 v porovnaní s rokom 2008 došlo k poklesu vyprodukovaných odpadov o 26,2 % a oproti predchádzajúcemu roku došlo k nárastu o 24,9 %. Podiel odpadov vyprodukovaných priemyselnou výrobou na celkovom objeme vyprodukovaných odpadov v rámci odvetví hospodárstva roku 2015 dosiahol 38 %.
Graf Vývoj množstva vyprodukovaných odpadov v priemyselnej výrobe
Náročnosť priemyselnej výroby na zdroje
V oblasti odberov vody pre priemysel možno pozorovať nasledujúci vývoj:
Odber povrchovej vody priemyslom vykazuje klesajúci trend. V roku 2015 v porovnaní s rokom 2000 klesol odber povrchovej vody priemyslom o 68,2 %.
Graf Vývoj odberov povrchovej vody v priemysle
Vývoj v odbere podzemnej vody vykazuje v hodnotenom období klesajúci trend. Odber podzemnej vody v potravinárskom priemysle v roku 2015 v porovnaní s rokom 2000 klesol o 19,5 % a odber podzemnej vody v ostatnom priemysle klesol o 33,1 %.
Graf Vývoj odberov podzemnej vody v priemysle
Vývoj úbytkov pôdy na priemyselnú výstavbu má v hodnotenom období kolísajúci trend. Najväčšie úbytky poľnohospodárskej pôdy na priemyselnú výstavbu boli zaznamenané v roku 2009 (805 ha). V rámci lesných pozemkov najväčšie úbytky na priemyselnú výstavbu boli zaznamenané v roku 2001 (18 ha). V roku 2015 tvorili úbytky poľnohospodárskej pôdy na priemyselnú výstavbu 106 ha a v rámci lesnej pôdy nebol zaznamenaný žiadny úbytok.
Graf Vývoj úbytkov pôdy na priemyselnú výstavbu
Ťažba nerastných surovín
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je trend vo vývoji ťažby nerastných surovín?
- V roku 2015 došlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k miernemu nárastu dobývania surovín na povrchu a k miernemu poklesu pri hlbinnom dobývaní a zemnom plyne. Najväčší nárast dobývania zaznamenal stavebný kameň. Došlo k ďalšiemu oživeniu dobývania stavebných surovín, ktoré sa pomaly dostalo až na úroveň pred krízou v roku 2008. Z dlhodobejšieho hľadiska (2000 – 2015) u väčšiny ťažených surovín objem ťažby v roku 2015 nedosiahol stav z roku 2000.
Vývoj ťažby nerastných surovín
V roku 2015 boli v SR využívané ložiská úžitkových nerastov v podzemí i na povrchu. Využívané boli hlavne ložiská energetických surovín (hnedého uhlia, ropy a zemného plynu), rúd (Fe, Au, Ag, Pb, Zn), magnezitu, stavebných materiálov (stavebný kameň, štrkopiesky a piesky, tehliarske suroviny), vápencov (pre výrobu cementov, vápna a iné špeciálne účely), ako aj ostatných surovín (bentonit, perlit, mastenec a iné). Štruktúra surovín využívaných ložísk sa oproti predchádzajúcemu roku v podstate nezmenila.
Tabuľka Ťažba nerastných surovín
| Ťažený nerast | Merná jednotka | 2015 |
| Hnedé uhlie a lignit | kt | 1 939,33 |
| Ropa vrátane gazolínu | kt | 12,01 |
| Zemný plyn | tis. m3 | 90 594,75 |
| Rudy | kt | 43,63 |
| Magnezit | kt | 878,40 |
| Soľ | kt | 0,00 |
| Stavebný kameň | kt | 18 290,40 |
| Štrkopiesky a piesky | kt | 10 518,18 |
| Tehliarske suroviny | kt | 447,10 |
| Vápence a cementárske suroviny | kt | 3 320,00 |
| Vápence pre špeciálne účely | kt | 1 087,20 |
| Vápenec vysokopercentný | kt | 4 390,00 |
| Ostatné suroviny |
kt (podzemie) |
87,10 |
|
kt (povrch) |
1 854,40 |
V roku 2015 bolo na území SR evidovaných celkom 940 ložísk úžitkových nerastov, z ktorých bolo z podzemia vydobytých celkom 2 948,46 kt úžitkových nerastov v pevnom skupenstve, 12,01 kt ropy a gazolínu a 90 594,75 tis. m3 zemného plynu. Na povrchu bolo vydobytých 39 908,58 kt surovín. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k miernemu nárastu dobývania surovín na povrchu a k miernemu poklesu pri hlbinnom dobývaní a zemnom plyne. Najväčší nárast dobývania zaznamenal stavebný kameň. Jeho ťažba vzrástla oproti predchádzajúcemu roku z 14 339,20 kt na 18 290,40 kt a štrkopieskov a pieskov z 9 956,41 kt na 10 518,18 kt. Dobývanie týchto stavebných surovín sa pomaly dostalo až na úroveň pred krízou v roku 2008.
Graf Vývoj ťažby hnedého uhlia a lignitu
Graf Vývoj ťažby magnezitu
Graf Vývoj ťažby rúd
Graf Vývoj ťažby nerastných surovín v podzemí
Graf Vývoj ťažby nerastných surovín na povrchu
Ťažba nerastných surovín a životné prostredie
Ďalej bolo evidovaných celkom 28 odkalísk, z nich je 13 v dobývacích priestoroch (9 činných a 4 nečinné) a 15 mimo dobývacích priestorov (11 činných a 4 nečinné). Odkaliská zaberajú plochu 120 ha. Najväčším činným odkaliskom je odkalisko organizácie SMZ, a.s., Jelšava, ktoré je mimo dobývacieho priestoru a zaberá plochu 26 ha.
Od roku 2009 sa naplno začali realizovať ustanovenia nového zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov zodpovedných za nakladanie s ťažobným odpadom vrátane dočasného skladovania takéhoto odpadu, počas prevádzkovania úložiska i po jeho uzavretí pri nakladaní s ťažobným odpadom, úlohy orgánov štátnej správy pri nakladaní s ťažobným odpadom a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona. Týmto zákonom bola do národnej legislatívy SR transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES. Smernicou sa zavádzajú prísnejšie povinnosti pre zariadenia, pri ktorých existuje vyššie riziko vplyvu na životné prostredie a zdravie ľudí v prípade havárie. Označujú sa ako zariadenia kategórie A. V roku 2014 boli v prevádzke 3 úložiská kategórie A a 116 úložísk kategórie B.
Energetika
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je stav a smerovanie energetiky vo vzťahu k životnému prostrediu?-
SR patrí medzi krajiny s vysokou dovozovou závislosťou a väčšinu primárnych energetických zdrojov (PEZ) dováža. Z pohľadu štruktúry použitých PEZ mala SR v roku 2014 vyvážený podiel jednotlivých zdrojov.
-
Medzi domáce PEZ možno zaradiť hnedé uhlie, vodnú energiu a biomasu. Najväčší podiel spomedzi domácich PEZ pripadol v roku 2014 na drevo. Na druhom mieste bolo hnedé uhlie, ktoré zohráva významnú úlohu pri zabezpečovaní bezpečnosti dodávok elektriny a tepla. Ostatné hnedé uhlie a všetko čierne uhlie sa zabezpečuje dovozom. Väčšina plynu sa dováža z Ruskej federácie. Rovnako takmer celý objem ropy sa dováža z Ruskej federácie a Azerbajdžanu prostredníctvom ropovodu Družba. Podiel domácej ťažby zemného plynu a ropy je minimálny. Z Ruskej federácie je tiež dovážané jadrové palivo, ktorého dovoz je zabezpečený dlhodobými zmluvami. V posledných rokoch mala SR vyrovnanú bilanciu vo výrobe a spotrebe elektriny.
-
V sledovanom období rokov 2000 – 2014 došlo k poklesu výroby elektriny a tepla. SR má už dnes nízkouhlíkový mix zdrojov elektriny, nakoľko podiel bezuhlíkovej výroby predstavuje cca tri štvrtiny celej výroby. Viac ako polovica vyrobenej elektriny v roku 2014 pochádzala z jadrových elektrární. Na druhom mieste v roku 2014 boli vodné elektrárne. Na výrobe tepla sa z palív najviac využíva zemný plyn, hnedé a čierne uhlie. Z OZE má najvyššie zastúpenie drevo a drevný odpad.
-
Hrubá domáca spotreba zaznamenala za obdobie rokov 2001 – 2014 s miernymi výkyvmi pokles. Vývoj štruktúry jednotlivých zdrojov je charakteristický zníženou spotrebou plynných a tuhých palív a jadrového paliva. Naopak výrazne stúpla v rovnakom období hrubá domáca spotreba obnoviteľných zdrojov.
-
Trend vývoja konečnej energetickej spotreby (KES) v období rokov 2001 – 2014 poukazuje na pokrok dosiahnutý pri znižovaní celkovej energetickej spotreby, ktorá v sledovanom období klesla takmer o pätinu. Najvýraznejšie poklesla KES tuhých palív, tepla a plynných palív. Na druhej strane stúpla KES kvapalných palív a mierne vzrástla aj spotreba elektriny. Pozitívom je výrazný nárast KES obnoviteľných zdrojov a odpadov. Plynné palivá, napriek poklesu mali v roku 2014 najvyšší podiel na celkovej KES. Najvyššia spotreba plynu bola v sektoroch priemysel a domácnosti.
-
Spomedzi sektorov mal v roku 2014 najväčší podiel na KES sektor priemyslu, nasledovaný sektormi doprava, domácnosti a obchod a služby. Sektor pôdohospodárstva sa na KES podieľal len minimálne. Za celé sledované obdobie rokov 2001 – 2014 mala KES klesajúci trend vo všetkých sektoroch s výnimkou sektoru dopravy. Za pozitívum môžeme považovať pokles KES v posledných rokoch aj v tomto sektore.
-
Celková KES elektriny mala v sledovanom období 2001 – 2014 viac menej vyrovnaný priebeh. Dlhodobo je najvyššia spotreba elektriny v sektore priemysel, kde sa v roku 2014 spotrebovala až polovica z celkového množstva elektriny. Minimálne sa na KES elektriny podieľali sektory doprava a pôdohospodárstvo. V sledovanom období bol okrem sektora priemysel, v ktorom spotreba elektriny stúpla, dosiahnutý pokles KES elektriny v ostatných sektoroch, čo je pozitívny trend pri napĺňaní cieľov energetickej efektívnosti.
-
Od roku 2001 dochádzalo k poklesu energetickej náročnosti (EN) hospodárstva SR, ktorá k roku 2014 klesla o cca polovicu. Napriek priaznivému vývoju má SR šiestu najvyššiu EN spomedzi krajín EÚ 28.
-
Vývoj energetickej náročnosti v jednotlivých sektoroch podľa konečnej energetickej spotreby je v období rokov 2001 – 2014 celkovo pozitívny. EN mala klesajúci trend v sektoroch pôdohospodárstvo, priemysel a domácnosti. Nárast EN v tomto období bol v sektore dopravy. Pozitívom je vývoj v posledných troch rokoch, kedy dochádza k poklesu EN aj v tomto sektore.
Aké sú interakcie energetiky a životného prostredia?
-
V porovnaní s rokom 1990 poklesli emisie skleníkových plynov z energetiky k roku 2014 o viac ako polovicu (bez započítania sektora LULUCF). Väčšina emisií pochádzala zo spaľovania a transformácie fosílnych palív. Klesol podiel emisií zo stacionárnych zdrojov, problémom ostáva spaľovanie fosílnych palív v domácnostiach. Napriek tomuto výraznému poklesu pripadla v roku 2014 až polovica z celkových emisií skleníkových plynov na energetiku.
-
V SR pretrváva pozitívny trend postupného znižovania škodlivín uvoľňovaných do ovzdušia. V období rokov 2008 – 2014 bol pozitívny trend dosiahnutý pri emisiách SO2, NOx, PM10 a PM2,5 zo sekcie D, naopak rastúci trend bol za rovnaké obdobie zaznamenaný pri emisiách CO a NMVOC. V rozmedzí rokov 2001 až 2014 došlo k poklesu emisií PCDD/PCDF, vzrástli však emisie PCB a PAH. V prípade emisií ťažkých kovov nastal pokles v emisií Hg, As, Cr, Ni a Se.
-
Na celkovom objeme odpadových vôd sa v období rokov 2006 – 2014 najviac podieľala elektroenergetika. Množstvo objemu odpadových vôd malo s výnimkou rokov 2012 – 2014, kedy bolo ovplyvnené elektrárňou Vojany, klesajúci trend. Objem odpadových vôd z teplárenstva varíroval, pozitívny je pokles jeho objemu v posledných troch rokoch.
-
Podiel energetiky na celkovej produkcii odpadov bol v roku 2014 menej ako 6 %. V odpade dominoval ostatný odpad.
Bilancia energetických zdrojov / Energetická bezpečnosť
SR je chudobná na primárne palivovo - energetické zdroje (PEZ). Takmer 90 % PEZ sa dováža. K najvýznamnejším domácim energetickým zdrojom patrí biomasa, hnedé uhlie a lignit. Slovensko je trvalo závislé na dovoze ropy a zemného plynu (vlastné zdroje cca 5 %), čierneho uhlia a jadrového paliva.
Z pohľadu štruktúry použitých PEZ má SR vyvážený podiel jednotlivých energetických zdrojov na hrubej domácej spotrebe (tzv. energetický mix). Pozitívom je dlhodobý pokles spotreby tuhých palív a nárast spotreby OZE.
Z pohľadu štruktúry použitých PEZ má SR vyvážený podiel jednotlivých energetických zdrojov na hrubej domácej spotrebe (tzv. energetický mix). Pozitívom je dlhodobý pokles spotreby tuhých palív a nárast spotreby OZE.
Graf Energetický mix v roku 2014
Energetická náročnosť a energetická efektívnosť
Jedným z dlhodobých cieľov energetickej politiky SR orientovanej na ochranu životného prostredia je znižovanie energetickej náročnosti hospodárstva SR, definovanej ako podiel hrubej domácej spotreby energie (HDS) k vytvorenému HDP. Od roku 2001 do roku 2014 poklesla energetická náročnosť SR o 51,7 %. Tento pokles je výsledkom nárastu HDP s.c.10 (cca 69,0 %) a súčasného poklesu HDS (cca 18,3 %). Rovnako poklesla aj medziročne (o cca 8,1 %). Napriek priaznivému trendu mala SR v roku 2014 šiestu najvyššiu energetickú náročnosť spomedzi krajín EÚ 28.Graf Vývoj energetickej náročnosti, hrubej domácej spotreby energie a HDP s.c.10
Graf Medzinárodné porovnanie energetickej náročnosti v roku 2014
SR si stanovila cieľ úspor energie do roku 2020 vo výške 11 % priemernej konečnej energetickej spotreby v rokoch 2001 – 2005. Smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti priniesla zmeny v tejto oblasti, najmä požiadavku vyjadrenia národného indikatívneho cieľa vo forme absolútnej hodnoty primárnej energie (PES) (hrubá domáca spotreba po odrátaní neenergetickej spotreby) a absolútnej hodnoty konečnej energetickej spotreby (KES) v roku 2020. Národný indikatívny cieľ energetickej efektívnosti SR pre konečnú energetickú spotrebu v roku 2020 je 378 PJ. Spotreba primárnej energie by sa mala v roku 2020 znížiť na úroveň 686 PJ.
Graf Vývoj primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby
Primárna spotreba energie bola v roku 2014 na úrovni 626 954 TJ. Oproti predchádzajúcemu roku 2013 klesla primárna spotreba energie o cca 5,0 %. V rokoch 2001 – 2014 klesla PES s miernymi výkyvmi o cca 19,1 %.
Konečná energetická spotreba dosiahla v roku 2014 hodnotu 367 839 TJ a v porovnaní s rokom 2001 klesla o cca 17,2 %. V medziročnom porovnaní s rokom 2013 klesla konečná spotreba o 5,2 %.
Spomedzi sektorov mal v roku 2014 najväčší podiel na celkovej energetickej spotrebe priemysel (36,7 %) nasledovaný tromi sektormi: doprava (24,7 %), domácnosti (22,2 %) a obchod a služby (14,9 %). Najnižší, len 1,6 %, podiel mal sektor pôdohospodárstva.
Graf Vývoj konečnej energetickej spotreby v sektoroch hospodárstva
- Udržateľnosť
Objem vyrobenej elektriny v roku 2015 predstavoval 27 191 GWh. SR má úž v súčasnosti nízkouhlíkový mix zdrojov elektriny, nakoľko podiel bezuhlíkovej výroby elektriny sa pohyboval v roku 2015 takmer na úrovni 80 %. Najvýraznejší podiel na výrobe elektriny mali v roku 2015 tradične jadrové elektrárne. Z dlhodobého hľadiska postupne klesá výroba elektriny v tepelných elektrárňach a rastie význam jadrovej energie a energie z OZE.
Graf Výroba elektriny podľa zdroja v roku 2015
V oblasti obnoviteľných zdrojov SR prijala národný cieľ 14 % -ného podielu obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 v porovnaní s rokom 2005. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov postupne rastie a za obdobie rokov 2005 – 2014 sa zvýšil podiel zo 6,7 % v roku 2005 na 12,7 % v roku 2014. Rovnako došlo k nárastu podielu aj v medziročnom porovnaní.
V roku 2014 pochádzalo 23,0 % vyrobenej elektriny z OZE. Najviac elektriny bolo vyrobenej vo vodných elektrárňach, z toho dôvodu je množstvo elektriny vyrobenej z OZE v SR závislé od vhodných hydrologických podmienok. Vďaka podpore obnoviteľných zdrojov došlo v posledných rokoch k nárastu výroby elektriny v solárnych elektrárňach.
Podiel energie z OZE pri výrobe tepla a chladu bol v roku 2014 na úrovni 10,4 % s dominantným podielom využitia biomasy.
Graf Vývoj podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe
Graf Medzinárodné porovnanie podielu energie z OZE
Vplyv energetiky, teplárenstva a plynárenstva na životné prostredie
Energetika má najvýraznejší podiel na emisiách skleníkových plynov, ktorý v roku 2014 predstavoval 50,4 % (20 496,3 t CO2 ekvivalentu) z celkových emisií skleníkových plynov v SR. Do roku 2014 emisie skleníkových plynov z energetiky klesli v porovnaní s rokom 1990 o 58,8 %. Tento priaznivý trend je výsledkom zvýšenia podielu služieb na tvorbe HDP, zvýšenia podielu zemného plynu v palivovej základni, štrukturálnych zmien a poklesu spotreby energie v energeticky náročných odvetviach. Oproti predchádzajúcemu roku 2013 klesli emisie skleníkových plynov z energetiky v roku 2014 o cca 10,8 %.Graf Vývoj emisií skleníkových plynov z energetiky
Energetika je významným producentom emisií SO2, NOx, CO, PM10 a PM2,5. V tomto sektore sú zahrnuté Sekcia D Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (klasifikácia podľa SK NACE) a individuálne vykurovanie a chladenie domácností.
V období 2008 až 2014 bol dosiahnutý pozitívny trend pri emisiách SO2, NOx PM10 a PM2,5, pričom sekcia D sa v roku 2014 na celkových emisiách SO2 podieľala takmer 66 %. Klesajúci trend bol rovnako pri emisiách NOx, tento stav bol spôsobený okrem poklesu výroby a spotreby energie aj zmenou palivovej základne v prospech ušľachtilých palív. Emisie SO2 v tomto časovom úseku poklesli o 27% a emisie NOX o 15,1%.
Emisie PM10 poklesli v danom období o 16,8 % a a PM2,5 o 12,5 %. V roku 2014 sa emisie PM10 z domácností tvorili 72,4 % a emisie PM2,5 až 80,6 % podiel z celkových emisií PM10 a PM2,5.
Rastúci trend bol za rovnaké obdobie zaznamenaný pri emisiách CO a NMVOC. Emisie CO v období rokov narástli o 29% a emisie NMVOC vzrástli pomerne dramaticky o necelých 61%, čo vsak bolo spôsobené aj rekalkuláciou dát zavedením novej metodiky.
Graf Vývoj emisií SO2, NOx, CO, PM2,5 a PM10 v sektore Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu
V bilancii emisií perzistentných organických látok (POPs) a emisií ťažkých kovov (ŤK) do sektora energetiky spadá energetický priemysel, výrobný priemysel a stavebníctvo, doprava, ostatné sektory, ostatné spaľovanie a fugitívne emisie.
Klesajúci trend emisií POPs sa najvýraznejšie prejavil v 90-tych rokoch, kedy bol pokles spôsobený zmenou technológie výroby hliníka. V rozmedzí rokov 2001 až 2014 došlo k poklesu emisií dioxínov a furánov (PCDD/PCDF) o 44,7 %, vzrástli však emisie polychlórovaných bifenylov (PCB) o 14 % a emisie polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH) o 39%. Medziročne bol u emisií PAH zaznamenaný pokles, a naopak mierny nárast zaznamenali emisie PCDD/PCDF a PCB.
Graf Vývoj emisií POPs v sektore energetika
Pri emisiách ťažkých kovov zo spaľovacích procesov I v roku 2014 v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2013 klesli emisie prvkov Cr a Ni, emisie ostatných ŤK stúpli. V období rokov 2001 až 2014 však nastal pokles v emisií Hg, As, Cr, Ni a Se. V roku 2014 mal z ťažkých kovov z energetiky na celkových emisiách ŤK najväčší podiel Zn.
Graf Vývoj množstva emisií ťažkých kovov z energetiky
Na celkovom objeme vypúšťaných odpadových vôd sa zo sektora energetiky najviac podieľala elektroenergetika. Odpadové vody, ktoré produkujú elektrárne, majú predovšetkým charakter vôd z technologických a chladiacich procesov, v menšej miere sa na odpadových vodách podieľajú splaškové vody. Odpadové vody z technológií sú znečistené chemicky, v prípade jadrových elektrární v primárnom okruhu aj rádiochemicky. U vôd, ktoré sa využívajú na chladenie, dochádza prevažne k tepelnému znečisteniu.
Graf Vývoj objemu vypúšťaných odpadových vôd z energetiky
V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2014 bol v roku 2015 zaznamenaný len minimálny nárast (0,4 %) objemu vypúšťaných odpadových vôd z elektroenergetiky. Množstvo odpadových vôd z teplárenstva medziročne pokleslo o 21,1 %.
V roku 2015 bolo v sektore dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu vyprodukovaných 605 605,63 ton odpadu umiestneného na trh, čo predstavuje zvýšenie produkcie o cca 12,8 % oproti roku 2014. Nebezpečný odpad predstavoval len 1,1 % (6 845,13 t) a ostatný odpad až 98,9 % (598 760,49 t). Na celkovej produkcii odpadov podľa klasifikácie ekonomických činností sa táto sekcia v roku 2015 podieľala 5,7 % podielom.
Doprava
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je stav a smerovanie dopravy vo vzťahu k životnému prostrediu?
- V počte prepravených osôb a prepravných výkonov v osobnej doprave bol zaznamenaný klesajúci trend okrem individuálnej automobilovej dopravy, ktorá zaznamenávala v sledovanom období rokov 2000 – 2015 medziročné nárasty. Najvyšší podiel na preprave osôb v osobnej doprave predstavoval individuálny motorizmus, nasledovali verejná cestná doprava, MHD a železničná doprava.
- Množstvo prepravovaného tovaru nákladnou dopravou malo klesajúci trend s významným poklesom po roku 2008. Výkony v nákladnej doprave v sledovanom období 2000 - 2015, napriek kolísavému charakteru po roku 2008, začali rásť. Najväčší podiel v množstve prepraveného tovaru predstavovala cestná nákladná doprava, nasledovali železničná doprava a vodná doprava.
- Súčasný stav dopravnej infraštruktúry je charakterizovaný hustou sieťou ciest, avšak s nízkym podielom diaľnic a rýchlostných ciest, tiež s pomerne hustou sieťou železníc, letísk rôzneho charakteru, vnútrozemskou vodnou dopravou medzinárodného významu – rieka Dunaj.
- Významný nárast v počte dopravných prostriedkov v období rokov 2000 – 2015 zaznamenala len cestná doprava, pri ostatných druhoch dopravy počet dopravných prostriedkov klesal, pričom najvýraznejší pokles bol zaznamenaný v leteckej doprave.
- Konečná energetická spotreba v sektore dopravy za obdobie rokov 2001 – 2014 narástla. Najväčší podiel v spotrebe palív má cestná doprava, v železničnej doprave prevláda spotreba elektriny.
- Spotreba ekologických palív LPG a GNG napriek kolísavému trendu zaznamenala nárast v sledovanom období 2000 – 2014.
Aké sú interakcie dopravy a životného prostredia?
V súčasnom období v SR je tendencia nárastu cestnej, hlavne nákladnej a individuálnej automobilovej dopravy, čo má za následok väčšie zaťaženie životného prostredia, vrátane obytných zón, emisiami skleníkových plynov a základných znečisťujúcich látok, hlukom z dopravnej prevádzky, fragmentáciou krajiny a nárastom počtu dopravných nehôd.
Náročnosť dopravy na zdroje
- Zabratie pôdy dopravnou infraštruktúrou predstavuje 0,55 % z celkovej výmery SR. Prírastok výmery pôdy bol zaznamenaný v cestnej a železničnej infraštruktúre.
Vplyv dopravy na životné prostredie
- Vývoj emisií skleníkových plynov je ovplyvnený ekologicky nepriaznivou cestnou dopravou. V období rokov 2000 – 2014 nárast zaznamenali emisie CO2, emisie N2O sa pohybovali približne na rovnakej úrovni a emisie CH4 zaznamenali pokles.
- Doprava sa podieľa aj na produkcii základných znečisťujúcich látok a ťažkých kovov. Emisie CO, SO2 a NM VOC v sledovanom období zaznamenali pokles, emisie TZL a NOx napriek kolísavému charakteru zaznamenali nárast. Najväčší podiel na emisiách ťažkých kovov v sektore dopravy mali meď, olovo a zinok.
- Produkcia odpadov v rokoch 2002 – 2015 mala kolísavý charakter so zaznamenanými medziročnými nárastmi a poklesmi. Najvyšší počet starých vozidiel bol spracovaný v roku 2009, po tomto roku mali kolísavý trend.
- V roku 2011 boli vypracované strategické hlukové mapy a akčné plány z cestnej, železničnej, leteckej dopravy a z priemyselnej činnosti veľkoplošných zdrojov hluku, ktoré sa aktualizujú každých 5 rokov.
- V sledovanom období rokov 2000 – 2008 dopravné nehody mali kolísavý charakter a od roku 2009 ich počet klesol z dôvodu legislatívnych zmien, pokles nastal aj v počte usmrtených a zranených osôb. Počet nehôd v železničnej doprave od roku 2010 mierne nárastol.
-
Preprava osôb a tovaru
V roku 2015 sa zvýšil počet prepravených osôb v železničnej a leteckej doprave, pričom v cestnej a vodnej doprave pokračoval dlhodobý trend poklesu počtu prepravených osôb. Prepravné výkony zaznamenali mierny nárast oproti minulému roku vo všetkých druhoch osobnej dopravy. Podiel jednotlivých druhov dopravy na výkonoch osobnej dopravy predstavuje individuálny motorizmus 73 %, cestná verejná doprava – 12 %, železničná doprava – 9 %, MHD – 3 %, letecká doprava – 3 %.
Graf Vývoj prepravných výkonov v osobnej doprave podľa druhu dopravy
Preprava tovaru a prepravné výkony v roku 2015 zaznamenali nárast v cestnej a leteckej nákladnej doprave, zatiaľ čo v železničnej a vodnej nákladnej doprave bol zaznamenaný medziročný pokles. Najväčším podielom na výkonoch nákladnej dopravy sa podieľa cestná doprava (cca 79 %), nasledovaná železničnou dopravou (20 %) a vodná vnútrozemská doprava predstavuje len 1 %.
Graf Vývoj prepravných výkonov v nákladnej doprave podľa druhu dopravy
Graf Vývoj prepravných výkonov v osobnej doprave podľa druhu dopravy
Preprava tovaru a prepravné výkony v roku 2015 zaznamenali nárast v cestnej a leteckej nákladnej doprave, zatiaľ čo v železničnej a vodnej nákladnej doprave bol zaznamenaný medziročný pokles. Najväčším podielom na výkonoch nákladnej dopravy sa podieľa cestná doprava (cca 79 %), nasledovaná železničnou dopravou (20 %) a vodná vnútrozemská doprava predstavuje len 1 %.
Graf Vývoj prepravných výkonov v nákladnej doprave podľa druhu dopravy
Mestská hromadná doprava (MHD) je zabezpečovaná podnikmi MHD v Bratislave, Košiciach, Prešove a Žiline. V ostatných mestách SR MHD zabezpečujú podniky cestnej osobnej dopravy resp. súkromníci. Takto prevádzkovaná doprava nie je vedená ako MHD.
V roku 2015 bol zaznamenaný medziročný pokles v počte prepravených osôb vo všetkých druhoch mestskej hromadnej dopravy, okrem autobusovej. Z dlhodobého hľadiska si popredné miesto v preprave osôb zachováva autobusová doprava, ďalej nasleduje električková a trolejbusová doprava.
Graf Vývoj v počte prepravených osôb MHD
V roku 2015 bol zaznamenaný medziročný pokles v počte prepravených osôb vo všetkých druhoch mestskej hromadnej dopravy, okrem autobusovej. Z dlhodobého hľadiska si popredné miesto v preprave osôb zachováva autobusová doprava, ďalej nasleduje električková a trolejbusová doprava.
Graf Vývoj v počte prepravených osôb MHD
-
Počty vozidiel
V EÚ sa predáva stále viac hybridných a elektrických batériových vozidiel. Napriek tomu, že zatiaľ tvoria len 1,3 % všetkých nových predaných áut, v niektorých krajinách sa stávajú čoraz bežnejšími. Najväčší počet predaných čisto elektrických vozidiel bol zaznamenaný vo Francúzsku (17 650 vozidiel), v Nemecku (12 350 vozidiel) a vo Veľkej Británii (9 900 vozidiel). V roku 2015 bolo v na Slovensku zaregistrovaných 194 vozidiel na elektrický pohon.
Počty dopravných prostriedkov v železničnej a vodnej doprave (environmentálne najvhodnejšie druhy dopravy v preprave osôb a tovarov) zaznamenávajú medziročné nárasty.
Graf Vývoj vo veľkosti vozového parku podľa druhu dopravy
Graf Počet dopravných nehôd
* od roku 2009 zmena metodiky
Graf Konečná energetická spotreba v sektore doprava
Graf Medzinárodné porovnanie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe pohonných hmôt v doprave (2014)
Na celkových emisiách bilancovaných znečisťujúcich látok za rok 2014 je významný 6,9 % podiel dopravy na emisiách CO, 34,1 % podiel NOx a 2,7 % podiel NM VOC. Doprava sa na emisiách tuhých znečisťujúcich látok podieľala 3,7 % a emisií SO2 0,08 %. Nevýfukové emisie tuhých častíc (PM2,5 a PM10), ktoré vznikajú opotrebovaním bŕzd a pneumatík tvoria v súčasnosti veľkú časť celkových emisií tuhých častíc z vozidiel. V roku 2014 podiel emisií tuhých častíc PM2,5 predstavoval 3,7 % a PM10 3,9 %.
Podiel dopravy po rekalkulácii emisií ťažkých kovov je cca 7,8 %, pričom najväčší podiel na emisiách ťažkých kovov vyprodukovaných dopravou v roku 2014 mala meď – 20,9 %, olovo – 4,8 % a zinok – 6,4 %.
Graf Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok z dopravy
V záujme zníženia emisií skleníkových plynov Európska komisia v bielej knihe (Doprava 2050) stanovila cieľ 60 % zníženia oproti roku 1990, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2050. Podiel emisií v sektore dopravy SR, na celkových vyprodukovaných emisiách skleníkových plynov v roku 2014 bol 16,1 % (vo vyjadrení na CO2 ekvivalenty), zatiaľ čo v členských štátoch EÚ predstavoval podiel emisií skleníkových plynov 24 %. Od roku 1990 klesli emisie CO2 z dopravy o 3,7 % a v porovnaní s rokom 2013 klesli o 3,4 %. Najvýznamnejší pokles od roku 1990 zaznamenali emisie CH4 – 47,9 % a emisie N2O o 39,7 %.
Graf Vývoj emisií skleníkových plynov z dopravy
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku požaduje vypracovanie hlukových máp. Vo väzbe na túto smernicu bol prijatý zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí. V súlade so zákonom boli vypracované strategické hlukové mapy a akčné plány z cestnej, železničnej, leteckej dopravy a z priemyselnej činnosti veľkoplošných zdrojov hluku v území pre stav v roku 2011. V roku 2015 bola vypracovaná strategická hluková mapa Košickej aglomerácie pre stav aglomerácie v roku 2011.
Tabuľka Počty obyvateľov s prekročenou akčnou hodnotou hluku (NV SR č. 258/2008 Z. z.) z jednotlivých druhov dopravy pre úseky ciest I. triedy, diaľnice a rýchlostné cesty a pre Bratislavskú a Košickú aglomeráciu
Zdroj: Euroakustik, s.r.o.,
V roku 2014 bolo v cestnej doprave vybudovaných 832 m protihlukových stien.
V rámci sektora dopravy a spojov v roku 2015 sa vyprodukovalo 130 144 t odpadov, z čoho bolo 13 596 t nebezpečných odpadov a 116 548 t ostatných odpadov, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu roku o 28 508 ton.
Prehľad výsledkov spracovania starých vozidiel je uvedený v kapitole Odpady.
Graf Vývoj v produkcii odpadov v rámci sektora dopravy a spojov
Graf Vývoj spotreby NPK na 1 ha poľnohospodárskej pôdy
Počty dopravných prostriedkov v železničnej a vodnej doprave (environmentálne najvhodnejšie druhy dopravy v preprave osôb a tovarov) zaznamenávajú medziročné nárasty.
Graf Vývoj vo veľkosti vozového parku podľa druhu dopravy
-
Dopravná infraštruktúra
-
Dopravná nehodovosť
Graf Počet dopravných nehôd
* od roku 2009 zmena metodiky
-
Náročnosť dopravy na čerpanie zdrojov
Graf Konečná energetická spotreba v sektore doprava
Graf Medzinárodné porovnanie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe pohonných hmôt v doprave (2014)
-
Vplyv dopravy na životné prostredie
Na celkových emisiách bilancovaných znečisťujúcich látok za rok 2014 je významný 6,9 % podiel dopravy na emisiách CO, 34,1 % podiel NOx a 2,7 % podiel NM VOC. Doprava sa na emisiách tuhých znečisťujúcich látok podieľala 3,7 % a emisií SO2 0,08 %. Nevýfukové emisie tuhých častíc (PM2,5 a PM10), ktoré vznikajú opotrebovaním bŕzd a pneumatík tvoria v súčasnosti veľkú časť celkových emisií tuhých častíc z vozidiel. V roku 2014 podiel emisií tuhých častíc PM2,5 predstavoval 3,7 % a PM10 3,9 %.
Podiel dopravy po rekalkulácii emisií ťažkých kovov je cca 7,8 %, pričom najväčší podiel na emisiách ťažkých kovov vyprodukovaných dopravou v roku 2014 mala meď – 20,9 %, olovo – 4,8 % a zinok – 6,4 %.
Graf Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok z dopravy
V záujme zníženia emisií skleníkových plynov Európska komisia v bielej knihe (Doprava 2050) stanovila cieľ 60 % zníženia oproti roku 1990, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2050. Podiel emisií v sektore dopravy SR, na celkových vyprodukovaných emisiách skleníkových plynov v roku 2014 bol 16,1 % (vo vyjadrení na CO2 ekvivalenty), zatiaľ čo v členských štátoch EÚ predstavoval podiel emisií skleníkových plynov 24 %. Od roku 1990 klesli emisie CO2 z dopravy o 3,7 % a v porovnaní s rokom 2013 klesli o 3,4 %. Najvýznamnejší pokles od roku 1990 zaznamenali emisie CH4 – 47,9 % a emisie N2O o 39,7 %.
Graf Vývoj emisií skleníkových plynov z dopravy
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku požaduje vypracovanie hlukových máp. Vo väzbe na túto smernicu bol prijatý zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí. V súlade so zákonom boli vypracované strategické hlukové mapy a akčné plány z cestnej, železničnej, leteckej dopravy a z priemyselnej činnosti veľkoplošných zdrojov hluku v území pre stav v roku 2011. V roku 2015 bola vypracovaná strategická hluková mapa Košickej aglomerácie pre stav aglomerácie v roku 2011.
Tabuľka Počty obyvateľov s prekročenou akčnou hodnotou hluku (NV SR č. 258/2008 Z. z.) z jednotlivých druhov dopravy pre úseky ciest I. triedy, diaľnice a rýchlostné cesty a pre Bratislavskú a Košickú aglomeráciu
| Počet obyvateľov | ||
| Ldvn > 65 dB | Lnoc > 55 dB | |
| Úseky ciest I. triedy v správe Slovenskej správy ciest | 43 600 | 60 300 |
| Diaľnice a rýchlostné cesty v správe Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., | 3 800 | 6 700 |
| Bratislavská aglomerácia | ||
| Cestná doprava | 45 300 | 50 800 |
| Železničná doprava | 23 900 | 34 900 |
| Letecká doprava | 200 | 0 |
| Košická aglomerácia | ||
| Cestná doprava | 16 300 | 16 700 |
| Železničná doprava | 2 000 | 4 400 |
| Letecká doprava | 0 | 0 |
V roku 2014 bolo v cestnej doprave vybudovaných 832 m protihlukových stien.
V rámci sektora dopravy a spojov v roku 2015 sa vyprodukovalo 130 144 t odpadov, z čoho bolo 13 596 t nebezpečných odpadov a 116 548 t ostatných odpadov, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu roku o 28 508 ton.
Prehľad výsledkov spracovania starých vozidiel je uvedený v kapitole Odpady.
Graf Vývoj v produkcii odpadov v rámci sektora dopravy a spojov
Poľnohospodárstvo
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je stav a smerovanie poľnohospodárstva vo vzťahu k životnému prostrediu?
Súčasný stav poľnohospodárstva je značne ovplyvňovaný vedecko-technickým pokrokom ako aj politicko-ekonomickou situáciou v krajine. Na jeho ďalšie smerovanie výrazne pôsobí Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, ktorá v roku 2013 prešla reformou, čo sa odrazilo aj na prijatom národnom Programe rozvoja vidieka SR 2014 – 2020, ktorého hlavným cieľom je vytváranie podmienok na trvalo udržateľný rozvoj pôdohospodárstva.
-
Od roku 2000 pozorujeme kontinuálny pokles výmery poľnohospodárskej pôdy, vrátane ornej pôdy a to hlavne v prospech zastavaných plôch.
-
V porovnaní rokov 2000 až 2015 bol zaznamenaný pokles všetkých chovných druhov zvierat okrem oviec, ktorých počet sa mierne zvýšil. V danom období produkcia väčšiny poľnohospodárskych plodín mala rastúci trend s výnimkou zemiakov a viacročných krmovín, čo prispelo v posledných rokoch k zvýšeniu spotreby priemyselných hnojív a pesticídov. Najväčšia spotreba je dusíkatých hnojív a z pesticídov herbicídov.
-
Vývoj konečnej energetickej spotreby palív, elektriny a tepla v pôdohospodárstve v období rokov 2001 až 2014 zaznamenal klesajúci trend.
Aké sú interakcie poľnohospodárstva a životného prostredia ?
(Náročnosť poľnohospodárstva na zdroje a jeho vplyv na životné prostredie)
Rýchla zmena klímy môže spôsobiť nestabilitu väčšiny poľnohospodárskych ekosystémov. Výskyt náhlych intenzívnych búrkových zrážok v kombinácii s dlhšími obdobiami sucha výrazne vplývajú na poľnohospodárstvo. Naopak, procesy intenzifikácie a špecializácie poľnohospodárstva prispievajú k vytváraniu negatívneho tlaku na jednotlivé zložky životného prostredia.
Vzhľadom k zabezpečeniu výživy obyvateľstva a prognózovaným klimatickým zmenám je nevyhnutné racionálne hospodárenie s vodou.
- Náročnosť poľnohospodárstva na vodné zdroje je spojená s využívaním povrchovej a podzemnej vody. Odbery povrchovej vody tvoria väčšiu časť využívanej vody v poľnohospodárstve. Medzi rokmi 2000 až 2015 klesol odber povrchovej aj podzemnej vody v poľnohospodárstve.
Na kvalitu povrchových a následne podzemných vôd významne vplývajú technologické postupy, intenzifikácia živočíšnej a rastlinnej výroby. Nakoľko pri hodnotení kvality vody je ťažké odlíšiť len vplyv poľnohospodárstva, uvedené hodnotenia sú len indikatívne.
-
V dôsledku zvýšenia hnojenia dusíkatými hnojivami bola medzi rokmi 2007 až 2015 zaznamenaná kladná bilancia dusíka v poľnohospodárskych pôdach. Aj napriek zvyšujúcej sa rastlinnej výrobe, od roku 2004 s výnimkou niektorých rokov kleslo množstvo odpadových vôd vypúšťaných z poľnohospodárstva. Celková produkcia odpadov z poľnohospodárstva má od roku 2005 kolísavý charakter.
V dôsledku nesprávneho hospodárenia na poľnohospodárskej pôde môže dochádzať k degradačným procesom ako je acidifikácia (okysľovanie) a erózia pôdy.
-
Porovnanie výsledkov monitorovacieho cyklu (2000 – 2005) agrochemického skúšania pôd a naposledy ukončeného cyklu (2006 – 2011) poukazuje, že aj keď sa zastúpenie pôd so slabo kyslou pôdnou reakciou znížilo, zastúpenie pôd s kyslou pôdnou reakciou narástlo, čo má nepriaznivý súvis so zvýšenou mobilitou ťažkých kovov v pôde. Poľnohospodárske pôdy v SR sú potenciálne ohrozené vodnou eróziou rôznej intenzity. Veterná erózia nie je u nás závažným problémom, väčšinou sú ňou ohrozené zrnitostne ľahšie pôdy.
Poľnohospodárstvo prispieva k znečisťovaniu ovzdušia a tým aj k prebiehajúcej klimatickej zmene. Je najväčším producentom amoniaku a tiež prispieva k produkcii skleníkových plynov a to hlavne metánu a oxidu dusného. Na druhej strane sa poľnohospodárstvo podieľa na záchytoch CO2 a jeho následnom ukladaní vo forme organického uhlíka v pôde.
-
Aj napriek tomu, že emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva mali v posledných rokoch prevažne rastúci trend, ich hodnota sa od roku 2000 znížila.
-
V období rokov 2008 až 2014 emisie amoniaku z pestovania plodín, chovu zvierat, poľovníctva a služieb s tým súvisiacich zaznamenali značne kolísavý priebeh.
Štruktúra poľnohospodárskej pôdy
V roku 2015 predstavovala celková výmera poľnohospodárskej pôdy v SR 2 389 616 ha. Najväčšiu časť z tejto výmery tvorila orná pôda 59,1 % a trvalé trávne porasty 35,9 %. Naopak najmenšie zastúpenie mali chmeľnice 0,02 %, ovocné sady 0,7 %, vinice 1,1 % a záhrady 3,2 %. Vývoj pôdneho fondu je charakterizovaný ďalším ubúdaním poľnohospodárskej pôdy v prospech lesných, nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov.
Graf Štruktúra poľnohospodárskej pôdy k 31.12.2015
Graf Štruktúra poľnohospodárskej pôdy k 31.12.2015
Spotreba priemyselných hnojív a pesticídov
Spotreba priemyselných hnojív v roku 2015 predstavovala 94,53 kg čistých živín (č. ž.) na hektár poľnohospodárskej pôdy. So zmenami po roku 1989 v sektore poľnohospodárstva došlo k výraznému poklesu spotrebovaných priemyselných hnojív v poľnohospodárstve. Od roku 2000 má však priebeh spotreby priemyselných hnojív kolísavý charakter s tendenciou opätovného nárastu.Graf Vývoj spotreby NPK na 1 ha poľnohospodárskej pôdy
Spotreba pesticídov medziročne klesla o 423,7 ton oproti roku 2014. V roku 2015 sa spolu aplikovalo 4 773,2 t prípravkov na ochranu rastlín, z toho 2 344,9 t herbicídov, 937,9 t fungicídov, 322,4 t insekticídov a 1 168 t ostatných prípravkov.
Graf Vývoj spotreby pesticídov podľa skupín
Graf Vývoj spotreby pesticídov podľa skupín
Vplyv poľnohospodárstva na životné prostredie
Najväčšie odbery povrchovej vody v poľnohospodárstve sú pre účely závlah, pričom závisia od rozsahu a časového rozloženia prirodzených zrážok vo vegetačnom období. V roku 2015 odbery povrchových vôd pre závlahy dosiahli hodnotu 17,27 mil. m3.
Graf Vývoj využívania povrchovej vody pre závlahy
V roku 2015 odber podzemnej vody v poľnohospodárstve predstavoval 334,5 l.s-1.
Graf Vývoj využívania podzemnej vody v poľnohospodárstve
Konečná energetická spotreba palív, elektriny a tepla v sektore pôdohospodárstva bola v roku 2014 na úrovni 5 754 TJ, čo predstavovalo 1,6 % z konečnej energetickej spotreby v SR.
Graf Vývoj konečnej energetickej spotreby palív, elektriny a tepla v pôdohospodárstve
Poľnohospodárstvo je najväčším producentom amoniaku (NH3). Emisie NH3 majú od roku 2008 prevažne kolísavý priebeh, pričom v roku 2014 bolo z poľnohospodárstva, poľovníctva a s tým súvisiacich služieb vyprodukovaných 35 732,5 t.
Graf Vývoj emisií amoniaku z pestovania plodín, chovu zvierat, poľovníctva a služieb s tým súvisiacich
V roku 2015 bolo celkovo vypustených 130 217 m3 odpadových vôd súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou a vyprodukovaných 578 466,92 t nebezpečných a ostatných odpadov.
Zdroj: NPPC - VÚRV
Aké sú interakcie lesného hospodárstva a životného prostredia?
(Vplyv lesného hospodárstva na životné prostredie)
Graf Medzinárodné porovnanie lesnatosti vybraných štátov
Poznámka: Údaje zodpovedajú podielu porastovej pôdy zo suchozemskej plochy krajiny (teda bez vodných plôch)
Graf Štruktúra plôch lesov osobitného určenia podľa funkcie (2015)
Graf Štruktúra plôch ochranných lesov podľa funkcie (2015)
Drevinové zloženie lesných porastov a jeho blízkosť k prirodzenému, resp. cieľovému stavu je dlhodobým ukazovateľom miery ovplyvnenia lesa hospodárskou činnosťou. Dlhodobo sa preto presadzuje požiadavka rôznorodosti lesných porastov. K roku 2015 pretrváva priaznivý podiel listnatých drevín (62,2 %) oproti ihličnatým drevinám (37,8 %). V porovnaní s rokom 2014 stúpol podiel listnáčov o ďalších 0,3 %. Výhľadovo je cieľom dosiahnuť podiel listnatých drevín 63 % (pričom ich pôvodné – historické – zastúpenie činilo až 79,3 %).
Porastové zásoby dreva v lesných porastoch sa dlhodobo zvyšujú, v roku 2015 dosiahli 478,12 mil. m3 hrubiny bez kôry, čo je o cca 1,5 mil. m3 viac ako predchádzajúci rok. Rovnako rastie aj priemerná zásoba dreva na hektár, ktorá činí 247 m3/ha. Vykazované zvyšovanie zásob dreva súvisí hlavne s vyšším zastúpením lesov v 8. – 9. vekovom stupni.
Graf Vývoj porastovej zásoby dreva v lesoch SR
Z prírodných ekosystémov patria lesné ekosystémy k najvýznamnejším článkom v kolobehu uhlíka. Lesy sú schopné vďaka veľkému objemu drevnej biomasy dlhodobo akumulovať veľké objemy uhlíka, čím znižujú obsah CO2 v atmosfére. Zásoba uhlíka v lesných ekosystémoch, nadzemnej a podzemnej biomase v roku 2015 predstavovala 536,7 mil. ton a síce medziročne mierne poklesla, dlhodobo sa však zvyšuje, čo súvisí so zvyšovaním zásob dreva.
Graf Vývoj zásoby uhlíka v lesných ekosystémoch
Graf Vývoj celkovej a náhodnej ťažby dreva
Graf Vývoj poškodenia lesov abiotickými činiteľmi
Mapa Poškodenie lesných drevín biotickými škodlivými činiteľmi (2015)
Zdroj: ŠOP SR
* - okrem 8 lokalít vymedzených v návštevnom poriadku, kde je horolezectvo zakázané
** - v prípade bežeckého lyžovania, cykloturistiky a pešej turistiky sú uvedené údaje o dĺžke značených bežeckých trás, cyklotrás resp. turistických značených chodníkov v km resp. v km/km2
*** - vrátane lezenia po ľadopádoch
**** - NP Slovenský kras a NP Veľká Fatra boli vyhlásené až v roku 2002
Tabuľka Erózia pôdy na turisticky značených chodníkoch a cykloturistických trasách na území národných parkov
Zdroj: ŠOP SR
Tabuľka Počet stanovísk ŠOP SR k zásahom do prírody a krajiny súvisiacich s aktivitami cestovného ruchu
Zdroj: ŠOP SR
Graf Vývoj využívania povrchovej vody pre závlahy
V roku 2015 odber podzemnej vody v poľnohospodárstve predstavoval 334,5 l.s-1.
Graf Vývoj využívania podzemnej vody v poľnohospodárstve
Konečná energetická spotreba palív, elektriny a tepla v sektore pôdohospodárstva bola v roku 2014 na úrovni 5 754 TJ, čo predstavovalo 1,6 % z konečnej energetickej spotreby v SR.
Graf Vývoj konečnej energetickej spotreby palív, elektriny a tepla v pôdohospodárstve
Poľnohospodárstvo sa podieľa na emisiách skleníkových plynov, hlavne metánu (CH4) a oxidu dusného (N2O). V roku 2014 ním vyprodukované emisie vyjadrené pomocou CO2 ekvivalentu predstavovali 7,7 % všetkých emisií skleníkových plynov v SR (bez započítania sektora LULUCF).
Graf Vývoj emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva
Graf Vývoj emisií amoniaku z pestovania plodín, chovu zvierat, poľovníctva a služieb s tým súvisiacich
Ekologická poľnohospodárska výroba
V roku 2015 bolo v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby evidovaných spolu 416 subjektov hospodáriacich na výmere 186 482,61 ha poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje 9,39 % z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V porovnaní s rokom 2000 sa táto výmera zvýšila o 128 143 ha.
Graf Vývoj výmery poľnohospodárskej pôdy v ekologickej poľnohospodárskej výrobe
V rámci porovnania krajín EÚ z roku 2014 sa Slovensko radí spolu s Fínskom na siedme miesto mierou podielu pôdy obhospodarovanej v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.
Graf Medzinárodné porovnanie podielu výmery pôdy v ekologickej poľnohospodárskej výrobe (2014)
Graf Vývoj výmery poľnohospodárskej pôdy v ekologickej poľnohospodárskej výrobe
V rámci porovnania krajín EÚ z roku 2014 sa Slovensko radí spolu s Fínskom na siedme miesto mierou podielu pôdy obhospodarovanej v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.
Graf Medzinárodné porovnanie podielu výmery pôdy v ekologickej poľnohospodárskej výrobe (2014)
Produkcia biomasy a obnoviteľnej energie z poľnohospodárstva
Do kategórie biomasy na výrobu tekutých biopalív možno zaradiť hlavne olejniny a obilniny, z ktorých sa získavajú rastlinné oleje, ich deriváty (napr. metylestery rastlinných olejov, najmä repkového MERO) a alkoholy (etanol, metanol a ich deriváty - metyl-t-butyléter (MTBE), etyl-t-butyléter ETBE). Do kategórie biomasy na výrobu plynných produktov sa zaraďujú zelené uhľohydrátové krmoviny a exkrementy hospodárskych zvierat.
Počet zariadení na výrobu bioplynu z poľnohospodárstva je z roka na rok vyšší. V roku 2015 bolo v prevádzke 61 zariadení s celkovou produkciou bioplynu 193 537 tis. m3.
Tabuľka Celková ročná produkcia poľnohospodárskej biomasy vhodnej na výrobu tepla v SR v roku 2015
| Plodina | Výmera (ha) | Úroda biomasy (t/ha) |
Produkcia biomasy (t/rok) |
| Hustosiate obilniny spolu | 555 985 | 5,11 | 2 839 918,0 |
| Kukurica | 191 438 | 4,86 | 930 388,7 |
| Slnečnica | 75 405 | 5,75 | 435 463,9 |
| Repka | 119 302 | 5,38 | 641 844,8 |
| Sady | 6 791 | 3,30 | 22 410,3 |
| Vinohrady | 11 074 | 1,50 | 16 611,0 |
| Nálet z TTP | 268 171 | 1,00 | 268 171,0 |
| Spolu | 1 228 166 | 4,20 | 5 154 807,7 |
Lesné hospodárstvo
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je stav a smerovanie lesného hospodárstva vo vzťahu k životnému prostrediu?- SR sa so 41,1 % pokrytím lesmi zaraďuje medzi tie lesnatejšie krajiny v Európe. Pozitívnym smerovaním lesníctva v SR je: smerovanie k funkčne integrovanému, trvalo udržateľnému lesnému hospodárstvu, vrátane priebežne sa zvyšujúcej výmery lesov, stabilizácie neštátneho sektora lesného hospodárstva, všetky lesy na lesných pozemkoch sa obhospodarujú podľa platných programov starostlivosti o lesy a sú prístupné verejnosti bez rozdielu vlastníctva. Na druhej strane, existenčným problémom lesníctva v súčasnosti je riešenie financovania svojich potrieb, aby bolo zabezpečené plnenie všetkých ekonomických, environmentálnych (ekologických) a sociálnych funkcií lesov, ako aj predpokladané negatívne dopady zmeny klímy na lesné ekosystémy.
- Lesné hospodárstvo je dlhodobo finančne poddimenzované, pričom sa jeho podiel na tvorbe HDP v SR dlhodobo pohybuje pod úrovňou 1 %. Od roku 2010 je zaznamenaný postupný mierny nárast. So zohľadnením prínosov verejnoprospešných funkcií lesov a drevospracujúceho priemyslu na HDP hospodárstva SR (čo sa v súčasnosti nezarátava) by však predstavoval cca trojnásobok súčasného podielu.
- Výmera lesných pozemkov (LP), ako aj porastovej pôdy na Slovensku sa dlhodobo mierne zvyšuje, na čom sa podieľa najmä zalesňovanie poľnohospodársky nevyužiteľných pôd, prevod poľnohospodárskych pozemkov pokrytých lesnými drevinami (tzv. biele plochy), ako aj postupné zosúlaďovanie skutočného stavu so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a v programoch starostlivosti o lesy.
- Na poškodzovaní lesov sa v prevažnej miere podieľajú abiotické škodlivé činitele, s dominantným pôsobením vetra, u ktorého je možné dlhodobo konštatovať nepravidelné výkyvy v poškodzovaní. Z biotických škodlivých činiteľov sú najvýznamnejšou skupinou podkôrniky (najmä lykožrút smrekový), ktoré od roku 2000 zaznamenali postupný nárast výskytu a škodlivého pôsobenia s kulmináciou v roku 2009. Situáciu v poškodení porastov podkôrnym a drevokazným hmyzom možno však stále všeobecne označiť ako veľmi nepriaznivú a od roku 2004 predstavuje najvážnejší problém v ochrane lesa, pričom najviac ohrozenou drevinou je smrek. Z antropogénnych činiteľov je najvýznamnejšie imisné poškodenie, ktoré ale od roku 2002 klesá, aj keď pretrváva vplyv imisného zaťaženia lesných pôd z minulosti. Vysoký podiel v antropogénnom poškodení lesov zaznamenali aj krádeže dreva, či lesné požiare, ktorých hlavnou príčinou býva verejnosť a tiež vypaľovanie trávy na poľnohospodárskych pozemkoch.
- Zdravotný stav lesov Slovenska charakterizovaný mierou defoliácie možno stále považovať za nepriaznivý, pričom je naďalej horší ako celoeurópsky priemer. Pri ihličnatých drevinách možno už od roku 1996 pozorovať stabilizáciu zdravotného stavu, no pri listnatých došlo k jeho zhoršeniu. Najviac poškodenými drevinami sú dub a borovica (so zhoršujúcim sa trendom), najmenej buk a hrab. Zaznamenané bolo zlepšenie zdravotného stavu jedle v posledných piatich rokoch. Oblasťami s dlhodobo najhorším zdravotným stavom lesov na Slovensku zostávajú Kysuce, Orava a spišsko-tatranská oblasť, ktoré súvisia s masívnym rozpadom smrekových lesných porastov.
- Ťažba dreva v lesoch SR má dlhodobo rastúci trend, čo vyplýva hlavne z veľkého rozsahu náhodných ťažieb v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov, ale tiež z postupného presunu v súčasnosti nadnormálne zastúpených vekových stupňov do veku rubnej zrelosti. Do roku 2011 pritom prevyšovala ťažbu únosnú, no následne jej objem klesal. V roku 2014 však opäť narástol v dôsledku veternej kalamity Žofia zo dňa 15. 5. 2014. V roku 2015 sa ťažba dreva mierne znížila. Problémom lesníctva v tejto oblasti je vysoký rozsah náhodných ťažieb (kalamitného dreva), ako aj zastarané a opotrebované technické vybavenie v mechanizovaných činnostiach.
Aké sú interakcie lesného hospodárstva a životného prostredia?
(Vplyv lesného hospodárstva na životné prostredie)
- Lesné hospodárstvo ako základný ekostabilizačný faktor nielen Slovenska, ale aj v európskom meradle, sa aktívne podieľa na tvorbe a ochrane životného prostredia. Prípadné negatívne vplyvy na ŽP vyplývajú, príp. môžu vyplývať z jeho obmedzených ekonomických možností pri zabezpečovaní verejnoprospešných funkcií lesov, zo stavu a prevádzky dopravnej siete, či z ťažobnej činnosti.
- Najviac zastúpenou kategóriou lesov sú lesy hospodárske, nasledujú lesy ochranné a najmenšie zastúpenie majú lesy osobitného určenia (LOU). V rámci vývoja kategorizácie lesov dochádza od roku 2000 po predchádzajúcom poklese k opätovnému miernemu nárastu výmery hospodárskych lesov na úkor LOU. Výmera ochranných lesov je cca od roku 2005 stabilizovaná.
- Podiel lesného hospodárstva na tvorbe oxidu uhličitého (CO2), ktorý sa dostáva do ovzdušia hlavne pri konverzii lesných plôch na ornú pôdu, je zanedbateľný. Naopak, lesné porasty sa v značnej miere podieľajú na záchytoch atmosférického CO2. Lesy mierneho pásma majú značný potenciál viazania CO2. Aj po roku 2000 naďalej dochádza k postupnému zvyšovaniu zásob uhlíka v lesných ekosystémoch, čo je dôsledok rozširovania zalesnenej plochy a hlavne zvýšenia hektárových zásob drevnej hmoty.
- Podiel ťažby dreva na prírastku je možné hodnotiť stále ako trvalo udržateľné, keďže je ťažba dreva nižšia ako jeho ročný celkový bežný prírastok (CBP), nemalo by sa však ťažiť viac ako 60 % objemu CBP. Od roku 2000 tento podiel narástol, pričom od roku 2004 permanentne prekračuje spomínanú odporúčanú hodnotu. Nárast súvisel hlavne s realizáciou nadmerných náhodných ťažieb spôsobených kalamitami.
- Zásoba dreva v lesoch SR sa kontinuálne zvyšuje, pričom už od roku 1994 zásoba listnatého dreva prevyšuje zásobu ihličnanov.
- Podiel prirodzenej obnovy lesných porastov predstavuje k roku 2015 asi tretinu z ich celkovej obnovy, čo znamená nárast oproti roku 2000. Od roku 2004 však už kolísavo stagnuje.
- V lesoch SR prevláda všeobecne zo stanovištne ekologického hľadiska vhodné drevinové zloženie, teda priaznivá a pestrá druhová štruktúra. Pozitívne je postupné znižovanie plošného zastúpenia ihličnatých drevín oproti listnatým, čím sa postupne približujeme k cieľovému drevinovému zloženiu.
- Jarné kmeňové stavy raticovej zveri sa síce podarilo v roku 2012 stabilizovať, resp. zastaviť ich nežiaduci nárast za posledné roky, následne ich stavy však znova rástli. Alarmujúca je neustále klesajúca početnosť srnčej zveri a k poklesu stavu dochádza naďalej aj pri malej zveri. Početnosť veľkých šeliem je podľa štatistiky hodnotená ako stabilná, s pozitívnym trendom ich populácie.
- V rámci rozlohy lesov zaberali chránené územia (vrátane území NATURA 2000) viac ako polovicu z celkovej výmery LP.
Výmera, funkcie a zloženie lesov
Lesnatosť SR je dlhodobo stabilná, resp. sa mierne zvyšuje. Výmera porastovej pôdy, teda lesných porastov, dosiahla 1 942 567 ha (medziročný nárast o 575 ha), čo predstavuje plochu 41,1 % územia SR.
Graf Vývoj výmery porastovej pôdy
SR sa zaraďuje medzi európske krajiny s vysokou lesnatosťou. Vyššiu lesnatosť v rámci EÚ – 28 má len Rakúsko (46,9 %), Estónsko (52,7 %), Lotyšsko (54 %), Slovinsko (62 %), Švédsko (68,4 %) a Fínsko (73,1 %).
Graf Medzinárodné porovnanie lesnatosti vybraných štátov
Poznámka: Údaje zodpovedajú podielu porastovej pôdy zo suchozemskej plochy krajiny (teda bez vodných plôch)
Lesy zo svojej podstaty plnia viac funkcií (služieb) súčasne, a to okrem produkčnej (hospodárskej) aj mimoprodukčné (verejnoprospešné) funkcie. Z hľadiska ich prevažujúcich funkcií sa členia na príslušné kategórie, pričom najviac zastúpenou kategóriou sú lesy hospodárske (oproti roku 2014 sa zvýšil ich podiel o 0,4 % na úkor lesov osobitného určenia), nasledujú lesy ochranné a najmenšie zastúpenie lesov podľa kategórií majú lesy osobitného určenia. Väčšina hospodárskych lesov sú lesy polyfunkčné, ktoré plnia okrem produkčnej i ďalšie pridružené ekologické a sociálne funkcie.
Graf Podiel kategórií lesov z porastovej pôdy (2015)
Graf Štruktúra plôch lesov osobitného určenia podľa funkcie (2015)
Graf Štruktúra plôch ochranných lesov podľa funkcie (2015)
Drevinové zloženie lesných porastov a jeho blízkosť k prirodzenému, resp. cieľovému stavu je dlhodobým ukazovateľom miery ovplyvnenia lesa hospodárskou činnosťou. Dlhodobo sa preto presadzuje požiadavka rôznorodosti lesných porastov. K roku 2015 pretrváva priaznivý podiel listnatých drevín (62,2 %) oproti ihličnatým drevinám (37,8 %). V porovnaní s rokom 2014 stúpol podiel listnáčov o ďalších 0,3 %. Výhľadovo je cieľom dosiahnuť podiel listnatých drevín 63 % (pričom ich pôvodné – historické – zastúpenie činilo až 79,3 %).
Graf Podiel drevinového zastúpenia v lesoch SR (2015)
Obnova lesov a ich zásoba
V rámci presadzovania trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch sa v súčasnosti kladie osobitný dôraz na zvýšenie podielu prirodzenej obnovy lesa. Celkový rozsah obnovy lesa oproti predchádzajúcemu roku klesol o 33 ha na súčasných 15 901 ha, pričom prirodzená obnova vzrástla o cca 9 %. Podiel prirodzenej obnovy z celkovej obnovy lesa v roku 2015 vzrástol o 3 % a dosiahol 35,5 %.
Graf Vývoj obnovy lesných porastov
Porastové zásoby dreva v lesných porastoch sa dlhodobo zvyšujú, v roku 2015 dosiahli 478,12 mil. m3 hrubiny bez kôry, čo je o cca 1,5 mil. m3 viac ako predchádzajúci rok. Rovnako rastie aj priemerná zásoba dreva na hektár, ktorá činí 247 m3/ha. Vykazované zvyšovanie zásob dreva súvisí hlavne s vyšším zastúpením lesov v 8. – 9. vekovom stupni.
Graf Vývoj porastovej zásoby dreva v lesoch SR
Z prírodných ekosystémov patria lesné ekosystémy k najvýznamnejším článkom v kolobehu uhlíka. Lesy sú schopné vďaka veľkému objemu drevnej biomasy dlhodobo akumulovať veľké objemy uhlíka, čím znižujú obsah CO2 v atmosfére. Zásoba uhlíka v lesných ekosystémoch, nadzemnej a podzemnej biomase v roku 2015 predstavovala 536,7 mil. ton a síce medziročne mierne poklesla, dlhodobo sa však zvyšuje, čo súvisí so zvyšovaním zásob dreva.
Graf Vývoj zásoby uhlíka v lesných ekosystémoch
Ťažba dreva a využívanie lesných zdrojov
V roku 2015 sa ťažba dreva mierne znížila a dosiahla 9 248 586 m3. Podiel náhodných ťažieb na celkovej ťažbe dreva oproti predchádzajúcemu roku poklesol o 8,8 % na 56,4 %. Intenzita využívania lesných zdrojov (podiel ťažby na prírastku) predstavovala 76,5 % (pokles oproti roku 2014 o 1,5 %).
Graf Vývoj celkovej a náhodnej ťažby dreva
Certifikácia lesov
Cieľom certifikácie lesov je podpora trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, spotreby dreva ako ekologicky obnoviteľného zdroja, výrobkov z dreva, ochrany prírody a trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti. V SR sa pri certifikácii lesov používajú dve certifikačné schémy:
- Certifikácia podľa Programu pre vzájomné uznávanie lesných certifikačných schém PEFC (Združenie PEFC Slovensko)
- Certifikácia podľa schémy Forest Stewardship Council – FSC (Združenie FSC Slovensko)
Výmera všetkých lesov certifikovaných podľa schémy PEFC v SR narástla medziročne o 6 438 ha a k roku 2015 predstavuje 1 254 466 ha (64,6 % z porastovej pôdy). Certifikované lesy má 123 obhospodarovateľov, ktorým bolo vydaných 261 osvedčení o účasti na certifikácii lesov.
V rámci certifikácie lesov podľa schémy FSC dosiahli výmeru 146 941 ha (7,6 % z porastovej pôdy), udelených bolo 7 certifikátov, pričom celkovo je certifikovaných 32 subjektov LH.
V rámci certifikácie lesov podľa schémy FSC dosiahli výmeru 146 941 ha (7,6 % z porastovej pôdy), udelených bolo 7 certifikátov, pričom celkovo je certifikovaných 32 subjektov LH.
Škodlivé činitele a zdravotný stav lesov
-
Abiotické škodlivé činitele
V dôsledku škodlivého pôsobenia vetra, snehu, námrazy, sucha a ostatných abiotických činiteľov bolo v roku 2015 poškodených 3 715 495 m3 drevnej hmoty (o 36,3 % menej ako predchádzajúci rok), z čoho 710 544 m3 tvoril nespracovaný objem z predchádzajúceho roku. Celkovo činil podiel vetra na abiotických škodlivých činiteľoch až 91 %. Spracovaných bolo celkovo 96,7 % drevnej hmoty.
Mapa Poškodenie lesných drevín abiotickými činiteľmi (2015)Graf Vývoj poškodenia lesov abiotickými činiteľmi
-
Biotické škodlivé činitele
Nárast kalamitnej hmoty spôsobenej biotickými škodlivými činiteľmi v roku 2015 bol cez 1 473,8 tis. m3. Z toho má naďalej na náhodných ťažbách najväčší podiel podkôrny a drevokazný hmyz, ktorý ohrozuje lesné ekosystémy so zastúpením smreka. Ďalšími škodlivými činiteľmi sú fytopatogénne mikroorganizmy, hubové ochorenia, listožravý a cicavý hmyz a poľovná zver.
Mapa Poškodenie lesných drevín biotickými škodlivými činiteľmi (2015)
K roku 2015 bolo podkôrnym a drevokazným hmyzom poškodených 1 869 296 m3 drevnej hmoty, čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku o 459,9 tis. m3. Z toho sa spracovalo 76,9 %. Najvýznamnejším škodlivým činiteľom bol opäť lykožrút smrekový.
Fytopatogénne organizmy poškodili celkom 142 791 m3 drevnej hmoty, pričom najvýznamnejším patogénom bola podpňovka so 64 % podielom.
Graf Vývoj poškodenia lesov podkôrnym a drevokazným hmyzom
Fytopatogénne organizmy poškodili celkom 142 791 m3 drevnej hmoty, pričom najvýznamnejším patogénom bola podpňovka so 64 % podielom.
Graf Vývoj poškodenia lesov podkôrnym a drevokazným hmyzom
-
Antropogénne škodlivé činitele
V roku 2015 bolo antropogénnymi škodlivými činiteľmi poškodených 58 865 m3 drevnej hmoty, čo predstavuje medziročný nárast o 39,8 %. Najväčší podiel pripadal na imisie (59,7 %) a vysoký podiel zaznamenali aj krádeže dreva (až 28,3 %).
Graf Vývoj poškodenia lesov podľa pásma ohrozenia imisiami
V roku 2015 bolo v SR zaznamenaných 242 požiarov lesa (o 89 viac ako v roku 2014) na ploche 353 ha (oproti 192 ha v roku 2014), s priamou vyčíslenou škodou 367,37 tis. eur. Medzi najčastejšie príčiny požiarov v lesoch patrí zakladanie ohňov v prírode, manipulácia s otvoreným ohňom, vypaľovanie trávy a suchých porastov a úmyselne zapálenie neznámou osobou.
Graf Vývoj poškodenia lesov podľa pásma ohrozenia imisiami
V roku 2015 bolo v SR zaznamenaných 242 požiarov lesa (o 89 viac ako v roku 2014) na ploche 353 ha (oproti 192 ha v roku 2014), s priamou vyčíslenou škodou 367,37 tis. eur. Medzi najčastejšie príčiny požiarov v lesoch patrí zakladanie ohňov v prírode, manipulácia s otvoreným ohňom, vypaľovanie trávy a suchých porastov a úmyselne zapálenie neznámou osobou.
-
Zdravotný stav lesov
Základným prvkom hodnotenia zdravotného stavu drevín je vizuálne hodnotenie stavu korún stromov, konkrétne straty asimilačných orgánov (odlistenie – defoliácia). Rozhodujúci je podiel stromov v stupňoch 2 – 4, teda s defoliáciou väčšou ako 25 % (stromy s nižšou defoliáciou sa považujú za zdravé).
Graf Vývoj zastúpenia skupín drevín v jednotlivých stupňoch defoliácie
Zdroj: NLC
Na základe hodnotenia straty asimilačných orgánov sa jednotlivé stromy zatrieďujú do piatich stupňov defoliácie (0 – 4).
Slovný popis stupňov poškodenia hodnotených stromov:
0 – odlistenie stromov v rozsahu 0 – 10 % bez defoliácie (stromy zdravé)
1 – odlistenie stromov v rozsahu 11 – 25 % slabo defoliované (stromy slabo poškodené)
2 – odlistenie stromov v rozsahu 26 – 60 % stredne defoliované (stromy stredne poškodené)
3 – odlistenie stromov v rozsahu 61 – 99 % silne defoliované (stromy silno poškodené)
4 – odlistenie stromov v rozsahu 100 % odumierajúce a mŕtve
Nepriaznivým faktorom lepšie odolávajú listnaté dreviny, čo súvisí okrem iného aj s rozdielnou dobou pretrvávania asimilačných orgánov oproti ihličnatým drevinám. Napriek tomu je práve u nich od roku 2005 pozorovaný každoročne sa zhoršujúci zdravotný stav. V roku 2015 však došlo k výraznému zlepšeniu. Podiel listnatých stromov v stupňoch defoliácie 0-1 (bez defoliácie alebo slabo defoliované) v porovnaní s rokom 2014 vzrástol až o 22,2 % na úroveň 75,7 %. Najviac poškodenou drevinou je aj napriek medziročnému zlepšeniu stavu dub. Najmenej poškodzovanými drevinami v doterajšom priebehu monitoringu sú buk a hrab, pričom ale v období rokov 2013 – 2014 bol aj u týchto drevín zaznamenaný zhoršujúci sa zdravotný stav.
Pri skupine ihličnatých drevín možno od roku 1996 pozorovať stabilizáciu zdravotného stavu s trendom mierneho zhoršovania po roku 2007. V roku 2015 došlo v porovnaní s rokom 2014 k zvýšeniu podielu ihličnatých stromov v stupňoch defoliácie 0 – 1 o 3,6 % na úroveň 50,6 %. Bola zaznamenaná stabilizácia zdravotného stavu smreka, v posledných šiestich rokoch zlepšenie zdravotného stavu jedle a trend zhoršovania zdravotného stavu borovice.
Oblasťami s dlhodobo najhorším zdravotným stavom lesov v SR zostávajú Kysuce, Orava a spišsko-tatranská oblasť.
K ukazovateľom zdravotného stavu a vitality lesov patria aj depozície síry a dusíka, ako aj vybrané veličiny charakterizujúce stav pôd (pH, nasýtenie bázami). Výsledky ich hodnotenia naznačujú pokračujúci mierny pokles depozície síry (4 až 8 kg.ha-1.rok-1 v posledných rokoch), pričom depozície dusíka ostávajú na pomerne vysokej úrovni (6 až 16 kg.ha-1.rok-1) a bez signifikantného poklesu. Znamená to prekračovanie kritických záťaží pre dusík na časti územia a riziko eutrofizácie prostredia. Z hľadiska kvality ovzdušia pretrváva nepriaznivý stav vysokých koncentrácií prízemného ozónu, a to hlavne vo vyšších horských polohách. Nepriaznivým faktorom pre vývoj zdravotného stavu drevín v nižších polohách sú obdobia s deficitom vlahy v súvislosti s priebehom počasia a zmenou klímy. Ovplyvňuje to vývoj škodlivých činiteľov, ale aj fyziologické procesy v drevinách a ich senzitivitu k rôznym iným nepriaznivým vplyvom.
Graf Vývoj zastúpenia skupín drevín v jednotlivých stupňoch defoliácie
Zdroj: NLC
Na základe hodnotenia straty asimilačných orgánov sa jednotlivé stromy zatrieďujú do piatich stupňov defoliácie (0 – 4).
Slovný popis stupňov poškodenia hodnotených stromov:
0 – odlistenie stromov v rozsahu 0 – 10 % bez defoliácie (stromy zdravé)
1 – odlistenie stromov v rozsahu 11 – 25 % slabo defoliované (stromy slabo poškodené)
2 – odlistenie stromov v rozsahu 26 – 60 % stredne defoliované (stromy stredne poškodené)
3 – odlistenie stromov v rozsahu 61 – 99 % silne defoliované (stromy silno poškodené)
4 – odlistenie stromov v rozsahu 100 % odumierajúce a mŕtve
Nepriaznivým faktorom lepšie odolávajú listnaté dreviny, čo súvisí okrem iného aj s rozdielnou dobou pretrvávania asimilačných orgánov oproti ihličnatým drevinám. Napriek tomu je práve u nich od roku 2005 pozorovaný každoročne sa zhoršujúci zdravotný stav. V roku 2015 však došlo k výraznému zlepšeniu. Podiel listnatých stromov v stupňoch defoliácie 0-1 (bez defoliácie alebo slabo defoliované) v porovnaní s rokom 2014 vzrástol až o 22,2 % na úroveň 75,7 %. Najviac poškodenou drevinou je aj napriek medziročnému zlepšeniu stavu dub. Najmenej poškodzovanými drevinami v doterajšom priebehu monitoringu sú buk a hrab, pričom ale v období rokov 2013 – 2014 bol aj u týchto drevín zaznamenaný zhoršujúci sa zdravotný stav.
Pri skupine ihličnatých drevín možno od roku 1996 pozorovať stabilizáciu zdravotného stavu s trendom mierneho zhoršovania po roku 2007. V roku 2015 došlo v porovnaní s rokom 2014 k zvýšeniu podielu ihličnatých stromov v stupňoch defoliácie 0 – 1 o 3,6 % na úroveň 50,6 %. Bola zaznamenaná stabilizácia zdravotného stavu smreka, v posledných šiestich rokoch zlepšenie zdravotného stavu jedle a trend zhoršovania zdravotného stavu borovice.
Oblasťami s dlhodobo najhorším zdravotným stavom lesov v SR zostávajú Kysuce, Orava a spišsko-tatranská oblasť.
K ukazovateľom zdravotného stavu a vitality lesov patria aj depozície síry a dusíka, ako aj vybrané veličiny charakterizujúce stav pôd (pH, nasýtenie bázami). Výsledky ich hodnotenia naznačujú pokračujúci mierny pokles depozície síry (4 až 8 kg.ha-1.rok-1 v posledných rokoch), pričom depozície dusíka ostávajú na pomerne vysokej úrovni (6 až 16 kg.ha-1.rok-1) a bez signifikantného poklesu. Znamená to prekračovanie kritických záťaží pre dusík na časti územia a riziko eutrofizácie prostredia. Z hľadiska kvality ovzdušia pretrváva nepriaznivý stav vysokých koncentrácií prízemného ozónu, a to hlavne vo vyšších horských polohách. Nepriaznivým faktorom pre vývoj zdravotného stavu drevín v nižších polohách sú obdobia s deficitom vlahy v súvislosti s priebehom počasia a zmenou klímy. Ovplyvňuje to vývoj škodlivých činiteľov, ale aj fyziologické procesy v drevinách a ich senzitivitu k rôznym iným nepriaznivým vplyvom.
Súvisiace činnosti a odvetvia
-
Využitie dreva na energetické účely
Palivová dendromasa (lesné štiepky a palivové drevo) je dôležitým obnoviteľným zdrojom energie v SR. V roku 2015 odvetvie LH dodalo na trh 1,45 mil. ton palivovej drevnej biomasy vo forme palivového dreva a štiepok (obdobne ako v predchádzajúcom roku).
Graf Vývoj množstva dendromasy produkovanej v sektore LH na energetické využitie
Graf Vývoj množstva dendromasy produkovanej v sektore LH na energetické využitie
-
Poľovníctvo
V roku 2015 bolo v SR 1 877 poľovných revírov. Ich priemerná výmera naďalej klesá a činila 2 358,7 ha. Celková výmera poľovnej plochy sa oproti predchádzajúcemu roku znížila a predstavuje 4 427 344 ha.
V roku 2015 sa opäť vyskytol nežiaduci trend zvyšovania jarných kmeňových stavov (JKS) raticovej zveri (okrem srnčej). Alarmujúca je neustále klesajúca početnosť práve našej pôvodnej srnčej zveri. Odstrel raticovej zveri v roku 2015 bol v porovnaní s rokom 2014 opäť vyšší.
Pri malej zveri dochádza naďalej k poklesu JKS pri jarabici poľnej, jariabkovi lesnom a morke divej. Početnosť veľkých šeliem je stabilizovaná. Nárast populácie bol opätovne zaznamenaný u bobra vodného o 345 jedincov. Výrazným problémom je každoročne sa znižujúci stav populácií tetrova hlucháňa a tetrova hoľniaka. Lov vzácnych druhov zveri sa prísne reguluje. Ulovilo sa 43 vlkov a 26 medveďov.
Graf Vývoj JKS vzácnej zveri
V roku 2015 boli na lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve zaznamenané škody spôsobené raticovou zverou vo výške 1 484 tis. eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2014 o cca 127 tis. eur. Uhradených bolo cca 8,8 % škôd. Škody spôsobené veľkými šelmami boli vyčíslené vo výške 1 405 tis. eur, z čoho bolo uhradených len cez 4,7 %. Najväčšie škody boli spôsobené vlkmi (69 %). V roku 2015 bolo zaznamenaných spolu 32 útokov medveďa hnedého na človeka.
V roku 2015 sa opäť vyskytol nežiaduci trend zvyšovania jarných kmeňových stavov (JKS) raticovej zveri (okrem srnčej). Alarmujúca je neustále klesajúca početnosť práve našej pôvodnej srnčej zveri. Odstrel raticovej zveri v roku 2015 bol v porovnaní s rokom 2014 opäť vyšší.
Pri malej zveri dochádza naďalej k poklesu JKS pri jarabici poľnej, jariabkovi lesnom a morke divej. Početnosť veľkých šeliem je stabilizovaná. Nárast populácie bol opätovne zaznamenaný u bobra vodného o 345 jedincov. Výrazným problémom je každoročne sa znižujúci stav populácií tetrova hlucháňa a tetrova hoľniaka. Lov vzácnych druhov zveri sa prísne reguluje. Ulovilo sa 43 vlkov a 26 medveďov.
Graf Vývoj JKS vzácnej zveri
V roku 2015 boli na lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve zaznamenané škody spôsobené raticovou zverou vo výške 1 484 tis. eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2014 o cca 127 tis. eur. Uhradených bolo cca 8,8 % škôd. Škody spôsobené veľkými šelmami boli vyčíslené vo výške 1 405 tis. eur, z čoho bolo uhradených len cez 4,7 %. Najväčšie škody boli spôsobené vlkmi (69 %). V roku 2015 bolo zaznamenaných spolu 32 útokov medveďa hnedého na človeka.
Rekreácia a cestovný ruch
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je stav a smerovanie cestovného ruchu vo vzťahu k životnému prostrediu?
- Medzi motívmi zahraničných návštevníkov Slovenskej republiky od roku 2000 do roku 2012 dominovali aktivity v súlade s požiadavkami udržateľného rozvoja, menej priaznivým je relatívne vysoký podiel jednodňových a tranzitných návštevníkov prinášajúcich malý ekonomický prínos a negatívne environmentálne vplyvy. Od roku 2013 došlo k zmene metodiky zisťovania motívov, pričom prioritnými oblasťami sú trávenie dovolenky a voľného času. Najdôležitejšími motívmi dovolenkového pobytu v domácom cestovnom ruchu sú rekreácia a šport spolu s návštevou príbuzných a priateľov.
- Ukazovateľ typu zahraničných návštevníkov sa z hľadiska dĺžky pobytu nevyvíja priaznivo, najvyššie je zastúpenie zahraničných návštevníkov nevyužívajúcich ubytovacie zariadenia (tranzitní a jednodňoví netranzitní), ktorých vplyv na životné prostredie nie je vyvážený ekonomickými prínosmi plynúcimi z týchto druhov návštevnosti.
-
Počet ubytovacích zariadení a ich lôžkovej kapacity z dlhodobého hľadiska narastá, no stále zaostávame za priemerom Európskej únie i susednými krajinami. Strednodobo (od roku 2000) počet lôžok rastie. V roku 2015 došlo v SR medziročne k výraznejšiemu nárastu počtu prenocovaní (o 13,3 %). Priemerný počet prenocovaní v strednodobom horizonte poklesol z 3,8 na 2,9 prenocovania a od roku 2011 je stabilizovaný. V priemernom počte prenocovaní však zaostávame za okolitými krajinami.
-
Počty lokalít pre aktivity horského turizmu od roku 2001 stagnujú alebo len mierne rastú, čo je pozitívna skutočnosť z pohľadu prírodnej zložky životného prostredia.
- Len 14 správ veľkoplošných chránených území má vlastné informačné stredisko, 9 správ takéto stredisko stále nemá. Absenciou informačných stredísk sa tieto chránené územia zbavujú jednej z možností usmerňovania pohybu návštevníkov.
- Medzi rokmi 2000 až 2008 bola návštevnosť jaskýň stabilizovaná na úrovni okolo 680 000 návštevníkov ročne. Po výraznom poklese v roku 2009 (o viac ako tretinu), od roku 2010 návštevnosť opäť pozvoľna narastá (513 042 návštevníkov v roku 2015).
Aké sú interakcie cestovného ruchu a životného prostredia?
-
V roku 2015 došlo k nárastu erózie na cykloturistických trasách a chodníkoch na území TANAP-u, k miernemu nárastu dĺžky eróziou postihnutých chodníkov došlo v území NP Poloniny. Z hľadiska hustoty značených cyklotrás a turistických značených chodníkov došlo medziročne k menším zmenám v území TANAP-u (mierny nárast dĺžky cykloturistických trás a peších turistických trás), NP Malá Fatra a NP Veľká Fatra (nárast dĺžky peších turistických trás). Naopak, k výraznejším poklesu došlo v NP Poloniny (pokles dĺžky cykloturistických a peších turistických trás).
- Strednodobo (od roku 2000) sa najvyššia miera ohrozenosti maloplošných chránených území vplyvom aktivít cestovného ruchu prejavuje v územiach správ TANAPu, NAPANTu, NP Malá Fatra, PIENAPu a NP Slovenský raj. V rámci CHKO ide najmä o CHKO Dunajské luhy, CHKO Malé Karpaty, CHKO Strážovské vrchy, CHKO Poľana, CHKO Cerová vrchovina, CHKO Vihorlat.
- Od roku 2000 do roku 2008 bol klesajúci trend produkcie odpadov v sektore Hotely a reštaurácie. Od roku 2009 (zmena metodiky) do roku 2015 došlo k výraznému zníženiu produkcie odpadov v ubytovacích a stravovacích službách.
Špecifická analýza rekreácie a cestovného ruchu
Rozvoj cestovného ruchu v SR je jedným z mála perspektívnych odvetví, pre ktoré má táto krajina danosti, ktoré sa nedajú premiestniť do susedných štátov. Neznamená to však, že sa v podmienkach Slovenska môže bezhranične rozvíjať. Pre odborne zdôvodnené a exaktnejšie podložené regulácie, respektíve usmerňovanie rozvoja turizmu, vrátane návštevnosti, je potrebné stanovenie únosnosti územia prednostne v lokalitách vysokej návštevnosti a zraniteľného prostredia.
V rámci SR napriek značnej rozkolísanosti štatistických údajov neustále stagnuje počet prenocovaní, so striedaním období časovo dlhších miernych nárastov a naopak krátkych výrazných poklesov. K výraznejšiemu poklesu počtu prenocovaní (pokles až o takmer 17 %), v porovnaní s dlhším obdobím rastu v časovom priebehu rokov 2005 – 2008, došlo v roku 2009. Odvtedy znovu postupne rastie počet prenocovaní, pričom v roku 2015 došlo medziročne k výraznejšiemu nárastu (o 13,3 %). Od roku 2000 do roku 2011 však takmer kontinuálne klesal priemerný počet prenocovaní poukazujúci na stupeň atraktivity cieľového miesta cestovného ruchu i úroveň rozvinutosti infraštruktúry majúcej vplyv na dĺžku realizovaných pobytov (z 3,8 prenocovaní na 2,9). Odvtedy je stabilizovaný približne na tejto úrovni (2,9 dňa).
Graf Vývoj výkonov ubytovacích zariadení v SR
V rámci SR napriek značnej rozkolísanosti štatistických údajov neustále stagnuje počet prenocovaní, so striedaním období časovo dlhších miernych nárastov a naopak krátkych výrazných poklesov. K výraznejšiemu poklesu počtu prenocovaní (pokles až o takmer 17 %), v porovnaní s dlhším obdobím rastu v časovom priebehu rokov 2005 – 2008, došlo v roku 2009. Odvtedy znovu postupne rastie počet prenocovaní, pričom v roku 2015 došlo medziročne k výraznejšiemu nárastu (o 13,3 %). Od roku 2000 do roku 2011 však takmer kontinuálne klesal priemerný počet prenocovaní poukazujúci na stupeň atraktivity cieľového miesta cestovného ruchu i úroveň rozvinutosti infraštruktúry majúcej vplyv na dĺžku realizovaných pobytov (z 3,8 prenocovaní na 2,9). Odvtedy je stabilizovaný približne na tejto úrovni (2,9 dňa).
Graf Vývoj výkonov ubytovacích zariadení v SR
Vplyv rekreácie a cestovného ruchu na životné prostredie
Intenzita turistickej návštevnosti nie je rovnomerne plošne rozložená, medzi turisticky najatraktívnejšie, a vplyvom aktivít predovšetkým horského cestovného ruchu i potenciálne najohrozenejšie, patria predovšetkým územia národných parkov. Lokality pre aktivity horského cestovného ruchu sa koncentrujú na území TANAP-u (Roháčska dolina v Západných Tatrách a Mlynická, Mengusovská, Velická, Malá i Veľká Studená dolina a Skalnatá dolina vo Vysokých Tatrách), NP Nízke Tatry (Demänovská i Jánska dolina a severné svahy Chopka, Bystrá dolina a južné svahy Chopka) a NP Malá Fatra (Vrátna dolina). Z hľadiska hustoty značených cyklotrás a turistických značených chodníkov (TZCH) sú vzhľadom na svoju rozlohu v najväčšej miere fragmentované územia PIENAP-u, NP Muránska planina a NP Slovenský raj. V roku 2015 došlo medziročne k menším zmenám v území TANAP-u (mierny nárast dĺžky cykloturistických trás a peších turistických trás), NP Malá Fatra a NP Veľká Fatra (nárast dĺžky peších turistických trás). Naopak, k výraznejším poklesu došlo v NP Poloniny (pokles dĺžky cykloturistických a peších turistických trás).
Tabuľka Počty lokalít pre aktivity horského turizmu za hranicami zastavaného územia obce na území národných parkov (§ 14 ods. 1 písm. b, c, d) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny)
| Názov chráneného územia | Horolezectvo a skalolezectvo |
Skialpi- nizmus |
Táborenie, stanovanie a bivakovanie | Lyžiarske strediská | Bežecké lyžovanie ** |
Cyklo- turistika ** |
Pešia turistika ** |
|
| Tatranský národný park | ||||||||
| 2001 | celé územie* | 6 | - | - | - | 150/0,20 | 600/0,81 | |
| 2014 | celé územie* | 6 | 1 | 7 | 108/0,14 | 229/0,27 | 690/0,93 | |
| 2015 | celé územie* | 6 | 1 | 7 | 108/0,14 | 270/0,37 | 703/0,95 | |
| Národný park Nízke Tatry | ||||||||
| 2001 | 4 | 1 | - | - | - | 201/0,25 | 800/0,98 | |
| 2014 | 4 |
6 (3 areály, 2 trasy, 1 lok.) |
7 | 6 | 41,2 + (TZCH) |
722/0,4 (vrátane OP NP) |
816,5 /0,45 (vrátane OP NP) |
|
| 2015 | 4 |
6 (3 areály, 2 trasy, 1 lok.) |
7 | 6 | 41,2 + vhodné TZCH |
722/0,4 (vrátane OP NP) |
816,5 /0,45 (vrátane OP NP) |
|
| Národný park Malá Fatra | ||||||||
| 2001 | 1 | 1 | - | - | - | 0 | 157/0,69 | |
| 2014 | 5 | 0 | 4 | 2 | 15 + 157 TZCH | 35/0,15 | 167/0,74 | |
| 2015 | 5 | 0 | 4 | 2 | 15 + 157 TZCH | 35/0,15 | 172/0,76 | |
| Pieninský národný park | ||||||||
| 2001 | 0 | 0 | 0 | 0 | - | 15/0,4 | 60/1,6 | |
| 2014 | 0 | 0 | 2 | 0 | 27/0,70 | 21/0,60 | 52/1,40 | |
| 2015 | 0 | 0 | 2 | 0 | 27/0,70 | 21/0,60 | 52/1,40 | |
| Národný park Slovenský raj | ||||||||
| 2001 | 1 | 0 | 3 | 5 | 1 | 60/0,3 | 275/1,39 | |
| 2014 | 10*** | 0 | 3 | 5 |
88+vhodné TZCH (vrátane OP NP) |
102/0,5 | 238/1,3 | |
| 2015 | 10*** | 0 | 3 | 5 |
88+vhodné TZCH (vrátane OP NP) |
102/0,5 | 238/1,3 | |
| Národný park Muránska planina | ||||||||
| 2001 | 3 | 0 | - | 0 | - | - | 318/1,57 | |
| 2014 | 2 | 0 | 3 (k tomu bivakovanie: do 100 m od TZCH okrem NPR, PR a CHA) | 0 |
44 + všetky TZCH, t.j. 362 (vrát. OP) |
198 (NP vrátane OP) | 318 (vrátane OP) | |
| 2015 | 2 | 0 | 3 (k tomu bivakovanie: do 100 m od TZCH okrem NPR, PR a CHA) | 0 |
44 + všetky TZCH, t.j. 362 (vrát. OP) |
198 (NP vrátane OP) | 318 (vrátane OP) | |
| Národný park Poloniny | ||||||||
| 2001 | 0 | 0 | - | - | - | - | 119/0,4 | |
| 2014 | 0 | 0 | 2 | 1 | 142/0,48 | 95/0,32 | 142/0,48 | |
| 2015 | 0 | 0 | 2 | 1 | 142/0,48 | 33/0,11 | 85/0,29 | |
| Národný park Slovenský kras**** | ||||||||
| 2014 | 1 | 0 | 4 | 0 | vhodné TZCH | 38/0,19 | 270/0,78 | |
| 2015 | 1 | 0 | 4 | 0 | vhodné TZCH | 38/0,19 | 270/0,78 | |
| Národný park Veľká Fatra**** | ||||||||
| 2014 | 8 |
1 + TZCH |
6 | 3 | 302/0,75 | 140/0,32 | 330/0,81 | |
| 2015 | 8 |
1 + TZCH |
6 | 3 | 302/0,75 | 140/0,32 | 333/0,81 | |
* - okrem 8 lokalít vymedzených v návštevnom poriadku, kde je horolezectvo zakázané
** - v prípade bežeckého lyžovania, cykloturistiky a pešej turistiky sú uvedené údaje o dĺžke značených bežeckých trás, cyklotrás resp. turistických značených chodníkov v km resp. v km/km2
*** - vrátane lezenia po ľadopádoch
**** - NP Slovenský kras a NP Veľká Fatra boli vyhlásené až v roku 2002
Výrazným environmentálnym problémom je neustály nárast dĺžky eróziou postihnutých turisticky značených chodníkov nachádzajúcich sa v pásme nad hornou hranicou lesa i v roklinách, kde v dôsledku extrémnych klimatických podmienok sú výrazne zhoršené lokalizačné podmienky pre regeneráciu pôd i rastlinstva. Kritická erózia pôdy na turistických značených chodníkoch sa prejavuje na území NP Nízke Tatry, NP Malá Fatra, NP Muránska planina a na území TANAP-u. V roku 2015 došlo k nárastu erózie na cykloturistických trasách a chodníkoch na území TANAP-u, k miernemu nárastu dĺžky eróziou postihnutých chodníkov došlo v území NP Poloniny.
Tabuľka Erózia pôdy na turisticky značených chodníkoch a cykloturistických trasách na území národných parkov
| Názov chráneného územia |
Celková dĺžka eróziou postihnutých cykloturistických trás (km/ % z celkovej dĺžky) |
Celková dĺžka eróziou postihnutých turistických značených chodníkov (km/ % z celkovej dĺžky) |
| Tatranský národný park | ||
| 2001 | - | 30/5,0 |
| 2014 | 14,8/7,8 | 203/30 |
| 2015 | 17,8/6,5 | 213/30 |
| Národný park Nízke Tatry | ||
| 2001 | - | 390/48,7 |
| 2014 | 89,7/12* | 520/65* |
| 2015 | 89,7/12* | 520/65* |
| Národný park Malá Fatra | ||
| 2001 | 0 | 50/31,8 |
| 2014 | 0 | 125/74,85 |
| 2015 | 0 | 125/74,85 |
| Pieninský národný park | ||
| 2001 | 2/13,3 | 2/3,3 |
| 2014 | 4/19 | 4/7,7 |
| 2015 | 4/19 | 4/7,7 |
| Národný park Slovenský raj | ||
| 2001 | 0 | 50/18,2 |
| 2014 | 3/3 | 22/9 |
| 2015 | 3/3 | 22/9 |
| Národný park Muránska planina | ||
| 2001 | - | 53/16,7 |
| 2014 | 2,94/2 | 118/37,2 |
| 2015 | 2,94/2 | 118/37,2 |
| Národný park Poloniny | ||
| 2001 | - | 1/1 |
| 2014 | 0 | 4/3,3 |
| 2015 | 0 | 4/4,7 |
| Národný park Slovenský kras** | ||
| 2014 | 0 | 30/11,1 |
| 2015 | 0 | 30/11,1 |
| Národný park Veľká Fatra** | ||
| 2014 | 3,0/2,3 | 15/4,5 |
| 2015 | 3,0/2,3 | 15/4,5 |
* - Údaj pri cyklotrasách je dĺžka poškodených cyklotrás, kde erózia vznikla vplyvom lesnej prevádzky. Navýšenie cca o 20 % pri poškodení turistických trás je rovnako spôsobené najmä vplyvom lesnej prevádzky. Vplyv samotne turistiky na zošľapávanie a nárast erodovaných chodníkov nie je markantný.
** - NP Slovenský kras a NP Veľká Fatra boli vyhlásené až v roku 2002
Na kategórie chránených území celkovo pripadá 60 – 80 % stanovísk k zásahom do prírody a krajiny vyžadujúcich súhlas príslušného orgánu ochrany prírody (predovšetkým územia TANAP-u, NP Nízke Tatry, NP Slovenský raj a NP Malá Fatra). Z hľadiska kategórií chránených území najviac stanovísk ŠOP SR k zásahom v časovom období rokov 2003 – 2015 pripadalo na ochranné pásma národných parkov i chránené krajinné oblasti a národné parky, najmenej na voľnú krajinu. V roku 2015 došlo medziročne k zvýšeniu počtu stanovísk ŠOP SR k zásahom z dôvodu budovania turistických chodníkov, náučných chodníkov, bežeckých, lyžiarskych, cyklo- a mototrás, organizovania verejných podujatí a osvetlenia. Naopak k poklesu došlo v prípade stanovísk k preletom, budovaniu golfových ihrísk, ubytovacích a športových zariadení.
Tabuľka Počet stanovísk ŠOP SR k zásahom do prírody a krajiny súvisiacich s aktivitami cestovného ruchu
| Druh činnosti | Rok |
Počet posudzovaných zámerov |
|||
|
NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP |
Národný park |
Ochranné pásmo NP, CHKO |
Voľná krajina |
||
| Budovanie a vyznačenie turistického chodníka, náučného chodníka, bežeckej trasy, lyžiarskej trasy, cyklotrasy alebo mototrasy (§ 13 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny) | 2014 | 21 | 11 | 25 | 15 |
| 2015 | 11 | 23 | 30 | 11 | |
|
Organizovanie verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí, ako aj iných verejnosti prístupných spoločenských podujatí za hranicami zastavaného územia obce alebo mimo športových a rekreačných areálov na to určených (§ 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny) |
2014 | 89 | 38 | 64 | 18 |
| 2015 | 53 | 62 | 96 | 16 | |
|
Let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom, ktorých výška letu je menšia ako 300 m nad najväčšou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia (§ 14 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny) |
2014 | 5 | 4 | 3 | - |
| 2015 | 4 | 5 | 2 | - | |
|
Osvetlenie bežeckej trate, lyžiarskej trate a športového areálu mimo uzavretých stavieb (§ 14 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny) |
2014 | - | 1 | - | - |
| 2015 | - | 3 | 1 | - | |
| Budovanie golfových ihrísk | 2014 | - | - | - | 2 |
| 2015 | - | - | 1 | - | |
| Budovanie ubytovacích zariadení (chaty, hotely, ...) | 2014 | 2 | 70 | 118 | 33 |
| 2015 | 1 | 42 | 103 | 26 | |
| Budovanie športových zariadení (vleky, lanovky, ...) | 2014 | 2 | 5 | 4 | 3 |
| 2015 | 1 | 3 | 3 | 4 | |
| Iné | 2014 | 17 | 3 | 6 | 4 |
| 2015 | 19 | 10 | 9 | 7 | |
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|