Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Zabratie pôdy dopravnou infraštruktúrou

Dátum poslednej aktualizácie15.12.2021

Téma

Doprava

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje zabratie pôdy dopravnou infraštruktúrou, výmeru pôdy a podiel z celkovej výmery.

Jednotka indikátora

ha

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

 
Cieľ: 3.2 Chrániť a obnovovať krajinné prvky na poľnohospodárskej pôde
Priority:
  • Do roku 2030 nastane postupná obnova krajinných prvkov na poľnohospodárskej pôde.
  • Dreviny a trávnaté porasty zostanú zachované, alebo sa vrátia na poľnohospodársku pôdu.
  • Budú vysadené nové drevinové vetrolamy a protideflačné pásy z domácich druhov, čo zníži vodnú a veternú eróziu a vysychanie pôdy.
Cieľ: 3.3 Vytvoriť podmienky na doriešenie statusu bielych plôch
Priority:
  • Do roku 2030 budú vytvorené podmienky pre doriešenie statusu tzv. bielych plôch tak, aby sa zosúladil druh pozemku vedený v katastri nehnuteľností so skutočným stavom pozemku, alebo sa spôsob užívania pozemku zosúladil s druhom pozemku vedenom v katastri nehnuteľností. (Biele plochy tvorí poľnohospodárska pôda, ktorá neslúži pôvodnému účelu, na ktorej dlhšiu dobu absentovala poľnohospodárska činnosť, a ktoré sú zároveň porastené stromovitými, krovitými drevinami alebo ich zmesami spĺňajúcimi kritériá lesa.)
 
 
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
 
Strategický globálny cieľ 5 (SGC 5)
Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovanie počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.
 
Špecifický horizontálny cieľ
ŠHC3 - Systematicky znižovať negatívne socioekonomické a environmentálne vplyvy dopravy

Kľúčová otázka

Aký je záber pôdy dopravnou infraštruktúrou?

Kľúčové zistenia

  • Zabratie pôdy dopravnou infraštruktúrou v roku 2018 predstavovalo 0,56 % z celkovej výmery SR (4 903 407 ha), pričom najväčší podiel záberu pôdy dopravnou infraštruktúrou tvorí cestná doprava s podielom 0,29 %, nasledovaná železničnou dopravou s podielom 0,22 %. Podiel leteckej a vodnej dopravy je zanedbateľný.
  • V roku 2018 dopravná infraštruktúra zaberala 29 458 ha z čoho cestná dopravná infraštruktúra zaberala výmeru 14 196 ha (bez miestnych komunikácií), železničná infraštruktúra 12 211 ha, letecká infraštruktúra 1 525 ha a vodná dopravná infraštruktúra 175 ha.
  • Údaje záberu pôdy dopravnou infraštruktúrou sa od roku 2018 nesledujú.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_none emo_neutral emo_none
Záber pôdy dopravnou infraštruktúrou sa sledoval od roku 2014

Došlo k miernemu nárastu záberu pôdy dopravnou infraštruktúrou. Výmera pôdy zabratej dopravnou infraštruktúrou predstavuje 0,55 % z celkovej výmery SR.

Údaje sa od roku 2018 nesledujú.

Sumárne zhodnotenie

Výmera pôdy zabratej dopravnou infraštruktúrou v rokoch 2014 - 2018 (ha)
 
2014
2015
2016
2017
2018
Cestná infraštruktúra (bez miestnych komunikácií)
 
13 945,5393
 
14 114,0377
 
14 137,7966
 
14 193,0747
 
14 195,8614
Železničná infraštruktúra
11 727,2602
11 850,2836
11 968,7844
12 150,4936
12 210,9708
Vodná infraštruktúra
185,07
185,0650
185,0702
175,8299
175,8709
Letecká infraštruktúra
1 537,2862
1516,9532
1 523,1958
1 537,9742
1 524,8692
Zdroj: VÚD a.s.

 

Podrobné zhodnotenie

V rámci výstavby priemyselných parkov, stavieb pre obchodné reťazce, občianskej a bytovej výstavby, výstavby cestnej infraštruktúry dochádza k presunu pôdy medzi jednotlivými kategóriami pôdneho fondu.
 
Prírastok výmery pôdy zabratej cestnou dopravnou infraštruktúrou – plochou vozovky v roku 2018 tvoril 55,2781 ha (0,39 %). Plocha vozovky v roku 2018 bola 14 195,8614 ha. Pri stanovení výmery pôdy zabratej cestnou dopravnou infraštruktúrou bola braná do úvahy plocha vozovky diaľnic, diaľničných privádzačov, rýchlostných ciest, privádzačov rýchlostných ciest, ciest I. triedy, ciest II. triedy a ciest III. triedy.
 
V roku 2018 výmera pôdy zabratej železničnou infraštruktúrou bola 12 210,9708 ha, čo oproti roku 2017 predstavuje  nárast  o 0,49 % (60,4772 ha). Zmena vo výmere pôdy zabratej železničnou dopravnou infraštruktúrou  nepredstavuje reálny nárast záberu pôdy. Vznikla v súvislosti s majetkoprávnym  usporiadaním pozemkových plôch pod dopravnou infraštruktúrou a z dôvodu zabezpečenia pozemkových plôch pre účely modernizácie infraštruktúry (modernizácia tratí – koridory).
 
Záber pôdy leteckou infraštruktúrou v roku 2018 predstavoval 1 524,8692 ha, čo oproti roku 2017 predstavuje pokles o 13,1050 ha (0,86 %).
 
Vo vývoji výmery zabratia pôdy vodnou infraštruktúrou neboli zaznamenané žiadne významné zmeny a od roku 2017 výmera predstavuje 175,8709 ha.    
 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Pôdny fond je súhrn pozemkov, ktoré sú objektmi evidencie nehnuteľnosti, respektíve pozemkového katastra. Každý pozemok na území Slovenskej republiky je zaradený do niektorej účelovej kategórie pôdneho fondu. V Slovenskej republike sa evidujú tieto účelové kategórie pôdneho fondu, tzv. druhy pozemkov – orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky, pasienky a ich súhrn v kategórii poľnohospodárska pôda, ďalej lesná pôda, rybníky, ostatné vodné plochy, zastavané plochy a ostatné plochy. Súhrn plochy všetkých kategórií tvorí celkovú plochu povrchu územia štátu – pôdny fond.

Lesné pozemky tvoria pozemky porastené lesnými drevinami, pozemky, na ktorých boli lesné porasty dočasne odstránené s cieľom ich obnoviť, pozemky bez lesných porastov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu, pozemky nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou zastavaných pozemkov a ich príjazdových komunikácií. Ďalej sem patria pozemky, ktoré možno využiť na zalesnenie, pozemky, ktoré sa majú zalesniť z vodohospodárskych alebo pôdoochranárskych dôvodov, nezalesnené pozemky vnútri lesov a pod.

Vodné plochy sú rybníky, potoky, močiare, jazerá, prieplavy, odvodňovacie a zavodňovacie kanály a iné vodné toky.

Zastavané plochy tvoria pozemky, na ktorých sú postavené stavby a nádvoria, diaľnice, cesty, miestne komunikácie, dráhy, letiská, prístavy.

Ostatné plochy sú všetky pozemky, ktoré nie sú poľnohospodárskou pôdou, lesnými pozemkami, vodnými plochami a zastavanými plochami a nádvoriami.
 

Metodika:

Podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a  STN 73 6100 sa pozemné komunikácie rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na: diaľnice, cesty pre motorové vozidlá (rýchlostné cesty), cesty (cesty I. triedy, cesty II. triedy, cesty III. triedy), miestne komunikácie a účelové komunikácie.

Plocha záberu pôdy cestnou dopravou v Slovenskej republike bola stanovená na základe plochy vozoviek jednotlivých tried cestných komunikácií.

Záber pôdy leteckou dopravnou infraštruktúrou bol stanovený na základe výmery medzinárodných letísk na území Slovenskej republiky:
 
  • Letiska M. R. Štefánika – Airport Bratislava
  • Letiska Košice
  • Letiska Piešťany
  • Letiska Sliač
  • Letiska Žilina
  • Letiska Poprad-Tatry
  • Letiska Prievidza
  • Letiska Nitra
Z hľadiska záberu pôdy dopravnou infraštruktúrou vodnej dopravy sa brali do úvahy verejné prístavy Slovenskej republiky:
 
  • Verejný prístav Bratislava
  • Verejný prístav Komárno
  • Verejný prístav Štúrovo
 
Na Slovensku sa od 1. januára 2002 Železnice SR (ŽSR) podľa Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR rozdelili na dva samostatné subjekty – ŽSR a Železničnú spoločnosť, a. s. (ZSSK). Následne 1. januára 2005 sa ZSSK rozdelila na Železničnú spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) zabezpečujúcu osobnú dopravu a Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. (ZSSK Cargo) zabezpečujúcu nákladnú dopravu.
Výmera pôdy zabratej železničnou dopravnou infraštruktúrou je uvedená pre osobnú aj nákladnú dopravu v rámci železničnej dopravnej infraštruktúry.


Zdroj dát:

ÚGKK SR, VÚD a.s., SSC

 


Súvisiace indikátory:

 

Indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: